BRATISLAVA - Herečka Emília Vášáryová pred 9 rokmi prišla o milovaného manžela Milana Čorbu. Pred ním si však prešla vzťahom, v ktorom nechýbala žiarlivosť ani násilie. Vydávala sa len po troch týždňoch a zakrátko oľutovala...
Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni do učiteľskej rodiny. V roku 1963 sa stala absolventkou herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) a po škole rok pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna.
Od roku 1964 je členkou Činohry SND, kde stvárnila množstvo veľkých dramatických postáv ako napríklad Ofélia (Hamlet, 1964), Roxana (Cyrano z Bergeracu, 1967), Salome (Herodes a Herodias, 1970), Antigona (Antigona, 1971), Ifigénia (Ifigénia v Tauride, 1982) či Agnes (Krehká rovnováha, 1998).
V roku 1999 potvrdila svoje herecké majstrovstvo v role Starenky v absurdnej dráme Stoličky. Výzvou pre herečku bolo aj stvárnenie opernej divy Marie Callas v inscenácii Majstrovská lekcia Marie Callas (2002). "Mám vášeň najmä pre hudbu. V mojom živote je na prvom mieste. Bolo to ako dar, že som sa mohla zapodievať tými nádhernými áriami. S režisérom Jozefom Bednárikom sme sa veľmi poctivo pripravovali. Bolo to pre mňa nevšedné a veľmi ťažké. Jednak som stále prechádzala z hovoreného slova do spevu a hudby, nachádzali sa tam aj veľmi dlhé monológy. Napĺňalo ma obavami, že hrám človeka, ktorý žil. Je to dosť ťažká konfrontácia, pretože sa už nemôže brániť," prezradila jubilantka.
Rozporuplný charakter matky, ktorá vo vojnových časoch bojuje o prežitie svojich detí, zosobnila v predstavení Matka Guráž a jej deti (2009). V roku 2014 sa vďaka spolupráci SND a berlínskeho Deutsches Theater predstavila v inscenácii Bludičky, v ktorej stelesnila opatrovateľku. Napriek tomu, že herečka nemčinu ovláda, k tejto úlohe pristupovala s rešpektom: "Je to veľká opovážlivosť hrať po nemecky v Deutsches Theater. Stvárnila som tam cudzinku, čiže zlý prízvuk sa tým ospravedlnil. Ale hra bola veľmi dobrá. Som rada, že som do Berlína mohla chodiť a hrať v tomto nádhernom starom divadle," priblížila Vášáryová.
Nemala núdzu ani o filmové a televízne úlohy. Pred kamerou sa objavila v komédii Dáždnik svätého Petra (1958), zahrala si v snímke Na pochode sa vždy nespieva (1960) a zaujala aj v komédii Až přijde kocour (1963).
Medzi jej ďalšie známe filmy patria Námestie svätej Alžbety (1965), Lidé z maringotek (1966) alebo Drak sa vracia (1967). Zažiarila v drámach Martina Hollého ml. Balada o siedmich obesených (1968) aj Medená veža (1970). Andrej Lettrich ju obsadil do kriminálky Prípad krásnej nerestnice (1973) i do rodinných ság Červené víno (1976) či Alžbetin dvor (1986). Diváci si ju môžu pamätať aj z filmu Pelíšky (1999) a v roku 2004 si zahrala v snímke Horem pádem. Za postavu Věry Horeckej v tejto tragikomédii získala Českého leva (2005).
V dráme Eva Nová (2015) autenticky zobrazila portrét ženy bojujúcej o lásku svojho syna. Za túto úlohu dostala v roku 2016 ocenenie Slnko v sieti.
Herečka netají obdiv k režisérovi Woodymu Allenovi: "Zbožňujem humor Woodyho Allena. Určite, keby som mohla, zahrala by som si v jeho filmoch. Rozumiem všetkým jeho filmom a bavím sa. Humor je prítomný v našom živote aj v tých najtragickejších situáciách. A on to priznáva a komentuje to. A to sa mi najviac páči."
Emíliu Vášáryovú, ktorá v rokoch 1990 – 2020 pôsobila aj ako pedagogička na VŠMU, možno v súčasnosti vidieť napríklad v inscenáciách Dnes večer nehráme, Kým prídu Stouni… alebo Čaj a apokalypsa.
Na otázku TASR, ako dokáže napriek svojej introvertnej povahe vždy autenticky zahrať daný charakter odpovedala: "O všetkom rozhoduje vnútorná energia, vášeň a možnosť vložiť sa do veci. To som vždy vedela. To ma baví. Nebaví ma kĺzať po povrchu. Ani v živote. Keď už som na javisku, tak sa snažím."
Počas svojho života získala bývalá prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Emília Vášáryová množstvo ocenení. Krištáľové krídlo si prevzala v roku 1999 a víťazkou novinárskej ankety Herečka storočia sa stala v roku 2000. Je držiteľkou štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (2002) a v Česku získala Medailu Za zásluhy (2003). V apríli tohto roka bola ocenená národnou filmovou cenou Slnko v sieti za výnimočný prínos k slovenskej audiovizuálnej kultúre.
V máji 2013 herečka prišla o manžela, kostýmového výtvarníka Milana Čorbu. „Nemyslela som si, že prežijem svojho Milana... Mám pocit, že už presluhujem,“ uviedla Vášárová v knihe o svojom živote.
Neopomenula tam ale ani nepríjemnejšiu časť svojho života. Pred Čorbom už raz vydatá bola, do zväzku vstúpila len po troch týždňoch známosti. Ako hovorievala, doktor Ivan Horský bol impozantný muž. Navyše, po zdravotných problémoch prognózy hovorili, že nebude môcť mať deti a on už mal dcérku.
Nakoniec sa ale predpovede lekárov nesplnili a Emília porodila syna Tomáša. Lenže manželstvo bolo plné žiarlivostných scén a psychického nátlaku. Pamätníci z tých čias dokonca tvrdia, že nechýbali ani facky a bitka. Vášáryová vo zväzku s despotickým mužom vydržala sedem rokov. Rozvod sa ťahal pomerne dlho, oslobodila sa až po šestnástich pojednávaniach.
A syn stál pevne za svojou matkou. „Presne v deň osemnástych narodenín som na úrade, bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel, požiadal o zmenu priezviska,“ prezradil minulý rok pre Plus 7 dní Tomáš, ktorý sa dnes volá Vášáry. Z manželstva s Milanom Čorbom má herečka ešte syna Juraja.
