BRATISLAVA - Osobitý umelecký prejav herca Petra Staníka, skrývajúci pod drsným zovňajškom neraz najkrajšie ľudské vlastnosti, radi využívali filmoví a televízni tvorcovia. Do povedomia divákov sa zapísal postavou z filmu Pásla kone na betóne. V tragikomickom príbehu režiséra Štefana Uhera z prostredia východoslovenského regiónu stvárnil postavu Bertyho.
Peter Staník sa narodil v rodine hlasového pedagóga Jozefa Staníka 14. júla 1947 v Košiciach. Pôvodným povolaním bol osvetľovač.
Od začiatku 70. rokov 20. storočia sa stal členom činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Od svojho vstupu na profesionálnu scénu patril medzi najobsadzovanejších hercov prešovskej činohry, kde vytvoril asi 50 postáv.
Zaujal mužným zjavom, energickým a dynamickým prejavom, umocneným pohybovou pripravenosťou: Adam Smidt (Prípad Adama a Evy, 1973), D'Artagnan (Traja mušketieri, 1975). Svoj komediálny talent predviedol v klaunovsky ladenom Sekerovi (Čaj u pána senátora, 1980). Kontrastom voči prevahe kladných hrdinských a mileneckých postáv bol utiahnutý, nesmelý a zatrpknutý Medvedenko (Čajka, 1980).
Ľahko sa však prevtelil aj do postáv ako napr. Petruccio (Skrotenie zlej ženy, 1981), ktorého stvárnil ako neokrôchaného, westernového suveréna. K jeho posledným postavám, ktoré zanechali hlboký dojem, patrí slabomyseľný Lennie z drámy Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch, ktorá patrila k najvydarenejším inscenáciám repertoáru Divadla Andreja Bagara. Svoje umelecké kreácie na nitrianskej divadelnej scéne Staník predvádzal od roku 1983.
Na striebornom plátne zanechal herec svoje stopy v podobe divácky úspešných snímok ako Smoliari (1978) a Vták nociar (1981). Účinkoval aj vo filmoch ako Pásla kone na betóne, Johanka, Katarína, Balada o mŕtvych očiach, Hon na čarodejnice, Afrodita či ...kone na betóne.
Sympatický herec Peter Staník zomrel 25. februára 1995 v Nitre vo veku len 47 rokov. Stalo sa tak len týždeň po premiére muzikálu Pacho sa vracia, čo šokovalo všetkých jeho kolegov.
