Infektológ Sabaka: Nákazy, ktoré boli kedysi ďaleko, sú už za rohom. Dokonca aj na Slovensku

(Zdroj: Pravda o klíme)

Infektológ Peter Sabaka hovoril v relácii Pravda o klíme o tom, ako globálne otepľovanie mení mapu infekčných chorôb a čo nám hrozí.

Ako presne súvisí globálne otepľovanie s prenosom infekčných chorôb?

Súvislosť je pomerne úzka. Mnohé infekčné ochorenia, ktoré sa v našich geografických šírkach doteraz nevyskytovali a boli typické pre subtrópy či trópy, sa so zvyšujúcou priemernou teplotou môžu postupne dostať aj k nám. Súvisí to aj s rozšírením hmyzu, ktorý tieto ochorenia prenáša.

Hovoríme o hrozbe do budúcnosti, alebo už je to tu a máme príklady prvých „lastovičiek“?

Žiaľ, už je to tu. Existujú ochorenia, ktoré sa na Slovensku predtým vôbec nevyskytovali, no teraz sa objavujú v reálnom množstve. Očakávame, že do budúcnosti bude počet prípadov prudko narastať. U nás na klinike sme už tiež zaznamenali niekoľko prípadov západonílskej horúčky. Najvyšší výskyt je na južnom Slovensku, v okolí Dunajskej Stredy a Komárna, kde boli minulý rok hlásené aj úmrtia. Pri západonílskej horúčke, ktorá môže spôsobiť závažný zápal mozgových blán, mozgu a miechy, predstavujú symptomatické prípady postihujúce centrálnu nervovú sústavu len asi 1 % zo všetkých nakazených. Keď u nás na infekčnom oddelení ležali dvaja pacienti s meningitídou a encefalitídou, znamená to, že v okolí Bratislavy bolo infikovaných ďalších približne 200 ľudí. Počet prípadov infekcie je teda oveľa vyšší.

Očakávate prílev ďalších druhov hmyzu a s ním choroby typu dengue alebo zika?

Západonílska horúčka sa k nám dostala ako prvá. So zvýšenou priemernou teplotou a miernejšími zimami sa vírusu v komároch darí lepšie, sú infekčnejšie a efektívnejšie prenášajú ochorenie na ľudí. Pozorujeme však, že na Slovensku sa už šíri aj komár, ktorý tu predtým nebol a ktorý je schopný prenášať širokú paletu ochorení, ako sú horúčka dengue alebo zika. Často je nazývaný tigrovaný komár. Už sa pomerne hojne rozšírili, dokonca ich mám v záhrade. Tigrovaný komár šíri ochorenie z infikovaného človeka na zdravého človeka. U nás infikovaní ľudia na horúčku dengue nie sú, komár sa tak nemá kde nakaziť. Toto však časom príde.

Je šírenie nových chorôb záležitosťou toho, že sem príde nový hmyz, alebo že vírus už má aj na Slovensku dobré podmienky množiť sa?

Väčšinou sa spoja oba faktory. Jednak na naše územie prichádza nový hmyz, ako napríklad komáre rodu Aedes, ktoré môžu šíriť horúčku dengue, chikungunya. Druhý faktor je ten, že sa vírusy lepšie množia v komároch, ak je teplo, ak sú teplé noci a dni. Keďže aj tu sa už klíma začína podobať klíme v trópoch, vírus sa zrazu môže množiť aj u nás. Ďalšia vec, ktorú pozorujeme – choroby, ktoré sa na Slovensku predtým šírili len v nížinách alebo južných častiach, sa teraz sa zrazu šíria aj v severných častiach Slovenska alebo vo vyššej nadmorskej výške. Napríklad lymská borelióza alebo kliešťová encefalitída. Dnes sa tým človek môže nakaziť už napríklad na Orave, kde sa kliešte kedysi sa nevyskytovali. Aj na toto má klíma vplyv.

Zobraziť galériu (3)

(Zdroj: Pravda o klíme)

Pre bežných ľudí je najväčším zdrojom šírenia týchto chorôb komár a kliešť, ale sú aj iné druhy hmyzu, ktoré by mohli byť potenciálne nebezpečné?

Napríklad muchy z rodu Phlebotomus, ktoré vyzerajú ako komáre. Sú už rozšírené napríklad na juhu Európy, na Balkáne. Tieto flebotómy prenášajú parazitárnu chorobu leishmanióza. Je to pomerne nebezpečné, život ohrozujúce ochorenie, bez liečby je v podstate vždy smrteľné. Ochorenie sa volá Kala-azar. Na Balkáne už boli hlásené prípady a dokonca aj u nás na Slovensku sa vyskytol importovaný prípad z Chorvátska. Netreba si preň chodiť do Indie alebo Afriky, môžete sa ním nakaziť aj na dovolenke v Chorvátsku. Ak bude klimatická zmena progredovať, okolo roku 2040 by sa mali tieto muchy vyskytovať aj u nás.

Ľudia boli zvyknutí, že zákerné a nebezpečné ochorenia sa nosili domov z exotických krajín. Takže už hrozí, že sa nimi nakazíme napríklad v Chorvátsku, Taliansku alebo Španielsku?

Čo sa týka rizika tropických alebo exotických infekcií pri výlete do južnej Európy, tam budeme o pár rokov. Spomínal som už Kala-azar a západonílsku horúčku. Aj malária sa rozširuje do oblastí, kde predtým nebola.

Na čo si ľudia majú dávať pozor a ako sa môžu chrániť okrem základného očkovania, ktoré sa v Chorvátsku ešte nedeje, ale v exotike áno?

Existujú ochorenia, proti ktorým sa očkuje pred odchodom do exotickej cudziny dlhodobo. Je to najmä brušný týfus. Ďalej odporúčame očkovať proti hepatitíde typu A, ktorá sa v tropických krajinách šíri skôr kvôli horšej hygiene, rovnako ako týfus. A vieme očkovať už aj proti horúčke dengue, čo je pomerne novinka. Do niektorých krajín je navyše povinné očkovanie proti žltej zimnici. Preto, keď človek niekam cestuje, je vhodné informovať sa v ambulanciách pre cestovnú medicínu o potrebných očkovaniach a ochrane, alebo vyhľadať informácie, ktoré sú dnes veľmi dobre dostupné na internete. Samozrejme, existujú aj všeobecné odporúčania, ako je prevencia hnačky: nepiť vodu z vodovodu, piť len balenú vodu, nepiť drinky s ľadom, umývať si zuby vo fľaškovej vode, nejesť zeleninu a ovocie, ktoré bolo umývané vo vode z vodovodu a podobne.

Ako je Slovensko pripravené na prípadnú epidémiu, ktorá bude súvisieť s chorobami vďaka klimatickým zmenám? Máme dostatok odborníkov, laboratórií?

Aj málo prípadov je problém, lebo ich nevieme diagnostikovať. Lekári nepoznajú ich príznaky, nevedia ich včas rozpoznať. Problém môže byť aj s laboratórnou diagnostikou, keďže komerčné laboratóriá napríklad nevyšetrujú protilátky proti týmto ochoreniam, antigény alebo PCR. Tým pádom ich nevieme diagnostikovať. Preto musíme mať infektológov a infektologické kliniky a ambulancie, ktoré týchto pacientov dokážu rozpoznať, keďže ich personál je na to školený. Niektoré arbovírusy sa na Slovensku nevyšetrujú vôbec a vzorky sa posielajú napríklad do Čiech. Budeme sa stretávať s väčším množstvom pacientov trpiacich infekčnými ochoreniami. Potrebné sú teda aj kapacity. Okrem toho je veľmi dôležité vôbec zistiť, že sa ochorenie začalo šíriť. V tomto je kľúčová spolupráca krajín v rámci Európskej únie a celého sveta pri monitorovaní výskytu a šírenia týchto ochorení, aby sa náš zdravotnícky systém vedel lepšie pripraviť.

Kedy nájdeme nejaký liek na všetky tieto pliagy?

Ak budeme investovať dostatočné množstvo prostriedkov a financií do hľadania liečby a prevencie, teda očkovania, tak sa nám postupne určite podarí na každú z týchto chorôb nájsť nejaký liek.