BRATISLAVA - Rok 2025 priniesol množstvo okamihov, ktoré sa zapísali do svetovej politiky, bezpečnosti aj vedy. Od summitov G7 a NATO cez rezolúcie OSN až po klimatické rekordy a nové misie NASA – tu sú najdôležitejšie dátumy, ktoré formovali dianie vo svete.
Rok 2025 v dátumoch: čo hýbalo svetom
Kalendár 2025 vyzerá na prvý pohľad obyčajne. Keď sa však pozrieme na konkrétne dni, zrazu vidíme summit za summitom, nové rezolúcie OSN, prudké vojnové eskalácie, vlny horúčav aj štarty rakiet. Tento rok sa dá „prečítať“ ako séria dôležitých okamihov – dátumov, pri ktorých sa lámal smer politiky, bezpečnosti, klímy aj vedy.
1. Politika a diplomacia: tri veľké stretnutia, jeden spoločný menovateľ
2. marec – Londýnsky summit o Ukrajine
Začiatkom marca sa lídri zhruba šestnástich štátov, EÚ a NATO stretli v Londýne na 2025 London Summit on Ukraine v historickom Lancaster House. Cieľ bol jasný: zosúladiť podporu pre Kyjev a pripraviť spoločný rámec pre bezpečnostné záruky do budúcnosti. Summit viedol britský premiér Keir Starmer, pričom zdôraznil, že ide o „raz za generáciu“ moment pre európsku bezpečnosť.
Záverom bolo posilnenie myšlienky tzv. „koalície ochotných“ – štátov, ktoré sú pripravené garantovať Ukrajine bezpečnosť aj po prípadnom mierovom urovnaní.
15. – 17. jún – 51. summit G7 v Kananaskis
V polovici júna sa šéfovia najväčších západných ekonomík stretli v kanadskom Kananaskis na 51. summite G7. Kanadské predsedníctvo zdôrazňovalo tri hlavné línie: medzinárodnú bezpečnosť, ekonomickú stabilitu a digitálnu transformáciu.
Rokovania však silno zatienili dve témy:
- pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine,
- nová eskalácia medzi Izraelom a Iránom, ktorá sa okamžite premietla do nervozity na energetických trhoch.
24. – 25. jún – historický summit NATO v Haagu
Len o pár dní neskôr sa lídri 32 členských štátov NATO presunuli do Haagu. Išlo o prvý summit aliancie, ktorý hostilo Holandsko, a zároveň o debut nového generálneho tajomníka Marka Rutteho.
Najzásadnejší moment:
lídri sa dohodli na novom cieli obranných výdavkov – 5 % HDP do roku 2035, ktorý vznikol aj pod tlakom administratívy prezidenta Donalda Trumpa, potvrdili „železnú“ platnosť článku 5 a opakovane deklarovali podporu Ukrajine.
Summit sprevádzala aj bezprecedentná bezpečnostná operácia Orange Shield – tisíce vojakov, uzávery ciest, námorné hliadky a zosilnené kybernetické zabezpečenie.
2. Vojny a snahy o mier: Ukrajina, Gaza, Irán a Izrael
Konfliktný rok 2025 sa odohrával na viacerých frontoch súčasne – v Európe, na Blízkom východe aj v diplomatických sálach v New Yorku, Londýne, Ženeve a na Floride.
24. február – OSN prijíma prelomovú rezolúciu o Ukrajine
V deň tretieho výročia ruskej invázie schválila Bezpečnostná rada OSN rezolúciu 2774, prvú „plnohodnotnú“ (neprocedurálnu) rezolúciu o vojne na Ukrajine, ktorá prešla aj napriek ruskej prítomnosti v rade.
Rezolúcia vyzýva na ukončenie bojov, no pre svoju umiernenú formuláciu a absenciu otvoreného odsúdenia Moskvy vyvolala ostrú kritiku viacerých európskych krajín, ktoré hovoria o „bolestivom kompromisnom texte“.
24. – 25. február – EÚ prijíma 16. sankčný balík proti Rusku
Európska únia v ten istý týždeň prijala 16. balík sankcií, ktorý cieli na energetiku, dopravu, infraštruktúru a finančný sektor Ruska, a na desiatky konkrétnych osôb a spoločností spojených s vojnou.
Balík je súčasťou dlhého radu opatrení, ktorými EÚ od roku 2022 systematicky sťahuje Rusko z európskych trhov a obmedzuje jeho príjmy z ropy, plynu či LNG.
November – Trumpov 28-bodový mierový plán a Ženeva
Koncom roka sa pozornosť presunula k americkej iniciatíve na ukončenie vojny. Na verejnosť unikol 28-bodový mierový plán prezidenta Donalda Trumpa, vypracovaný prevažne medzi Washingtonom a Moskvou – a okamžite si vyslúžil vlnu kritiky z Ukrajiny aj Európy za to, že príliš vychádza v ústrety ruským požiadavkám:
- počíta s odovzdaním časti územia,
- obmedzením ukrajinskej armády,
- a zablokovaním vstupu do NATO.
23. november – Ženevské rokovania
V Ženeve sa 23. novembra stretli delegácie USA, Ukrajiny a viacerých európskych krajín, aby plán upravili. Washington hovoril o „základnom dokumente“, ktorý môže slúžiť ako rámec pre ďalšie rokovania, no mnoho sporných bodov ostalo otvorených.
Koniec novembra – Florida a ďalšie kolo rokovaní
Na prelome novembra odlietajú ukrajinskí vyjednávači na Floridu na rokovania s americkým tímom vedeným ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a emisárom Stevom Witkoffom. Do hry vstupuje aj Jared Kushner; plán ráta aj s následnými konzultáciami s Moskvou.
Ukrajina je pod tlakom – čelí ruským útokom, energetickým výpadkom a vnútropolitickej kríze, no prezident Volodymyr Zelenskyj zároveň verejne odmieta „ponižujúci mier“ a žiada bezpečné záruky do budúcnosti.
Izrael a Irán: krátka, ale extrémne nebezpečná vojna
Rok 2025 priniesol aj otvorenú vojnu medzi Izraelom a Iránom.
13. jún – izraelský úder na iránske jadrové a vojenské ciele
V skorých ranných hodinách 13. júna izraelská armáda podnikla rozsiahlu operáciu proti desiatkam iránskych jadrových zariadení, vojenských základní a infraštruktúrnych cieľov. Podľa analýz išlo o koordinované nálety na kľúčové miesta vrátane zariadenia v Natanzu a ďalších prvkov jadrového programu.
Druhá polovica júna – iránske rakety a drony, potom prímerie
Irán reagoval masívnymi útokmi balistickými raketami a samovražednými dronmi na izraelské ciele, pričom časť z nich dopadla aj na civilné oblasti. V priebehu niekoľkých dní šlo o stovky kusov munície. Krátko pred koncom júna vstúpilo do platnosti prímerie, po ktorom sa konflikt zatiaľ zmrazil, nie vyriešil.
Gaza: od januárového prímeria k návratu bombardovania
19. január – 18. marec – trojfázové prímerie v Gaze
Začiatkom roka vstúpilo do platnosti prímerie medzi Izraelom a Hamasom na základe tzv. „trojfázového plánu pre trvalý mier“, ktorý zahŕňal výmenu rukojemníkov a väzňov, postupné ukončenie bojov a začiatok obnovy pásma Gazy. Dohoda sa pripravovala už od roku 2024 za účasti USA, Egypta a Kataru.
Wikipedia
18. marec – náhle obnovenie izraelských útokov
Už 18. marca však Izrael prímerie jednostranne ukončil masívnymi náletmi, pričom izraelská vláda to zdôvodnila tým, že Hamas neplní dohodu o ďalšom prepúšťaní rukojemníkov. Boje sa obnovili „v plnej sile“ a intenzita bombardovania opäť dramaticky vzrástla.
Jeseň 2025 – humanitárna katastrofa a medzinárodný tlak
- humanitárne organizácie hlásia milióny ľudí odkázaných na pomoc,
- OSN a medzinárodné agentúry vydávajú pravidelné situáčné reporty o nedostatku vody, liekov, paliva a bezpečných zón,
- Bezpečnostná rada OSN v novembri schvaľuje rezolúciu o medzinárodnej stabilizačnej sile pre Gazu, ktorá má dozerať na implementáciu mierového plánu.
- Koncom novembra hlási Gaza podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyše 70-tisíc mŕtvych od začiatku izraelskej ofenzívy, čo OSN napriek sporom o presné čísla označuje za vierohodné v rozsahu katastrofy.
3. Klimatické extrémy: leto, ktoré zabíjalo
Ak mali roky 2022 či 2023 povesť horúcich, rok 2025 ich v Európe prekonal.
Apríl – september – séria vĺn horúčav naprieč kontinentom
Podľa analýz klimatológov a meteorologických služieb zasiahli Európu od apríla do septembra viaceré vlny horúčav, pričom tie najsilnejšie prišli od júna do konca júla.
- v Turecku namerali 27. júla až 50,5 °C – historický rekord,
- nové rekordy padali aj v Španielsku, Portugalsku či v ďalších krajinách,
- vysoké teploty priniesli rozsiahle lesné požiare a výpadky infraštruktúry.
- 16 500 úmrtí navyše kvôli klimatickej zmene
Štúdia tímu z London School of Hygiene & Tropical Medicine a Imperial College London odhadla, že letné horúčavy v Európe v roku 2025 spôsobili približne 16 500 dodatočných úmrtí, ktoré by bez klimatickej zmeny nenastali.
Najťažšie boli zasiahnuté:
- južná Európa,
- veľké mestá s tepelnými ostrovmi,
- starší ľudia a chronicky chorí v prehriatych bytoch bez klimatizácie.
Klimatické extrémy sa tak stali plnohodnotnou „udalosťou roka“, nie len pozadím iných správ.
4. Veda a vesmír: rekordný rok letov a nové misie
Napriek vojnám a krízam bol rok 2025 výnimočný aj v tom, čo sa dialo nad našimi hlavami.
Rekordný rok v kozmonautike
Podľa prehľadu „2025 in spaceflight“ prebehol v roku 2025 rekordný počet orbitálnych štartov – takmer tristo, z toho drvivá väčšina úspešných. Bol to rok, v ktorom sa naplno prejavili opakovane použiteľné rakety a nástup nových nosičov, ako New Glenn či ďalšie varianty Starship.
Mesiac: úspešné aj neúspešné pristátia
2. marec – pristátie landera Blue Ghost na Mesiaci
Súkromná spoločnosť Firefly Aerospace dopravila v rámci misie Blue Ghost Mission 1 na Mesiac vedecké prístroje podporené NASA. Lander úspešne dosadol v oblasti Mare Crisium a počas misie poslal desiatky gigabajtov vedeckých dát a snímok.
6. marec – pristátie landera IM-2, ale „na boku“
Ďalší súkromný lander IM-2 od Intuitive Machines dosadol v oblasti Mons Mouton. Pristátie prebehlo, no modul skončil naklonený na boku, čo výrazne skomplikovalo plánované experimenty – podobný osud postihol už misiu IM-1 v roku 2024.
5. jún – neúspešný pokus japonskej misie Hakuto-R 2
Misia Hakuto-R Mission 2, ktorá niesla lander RESILIENCE a malý rover TENACIOUS, sa pri pokuse o pristátie zrútila na povrch. Aj tento neúspech je však súčasťou rýchlo sa rozvíjajúceho komerčného „mesačného závodu“.
28. máj – Čína štartuje asteroidovú misiu Tianwen-2
Čínska sonda Tianwen-2 (ZhengHe) odštartovala 28. mája k blízkemu asteroidu Kamoʻoalewa. Cieľom je odobrať vzorky v roku 2026 a priniesť ich na Zem v roku 2027, potom pokračovať k ďalšiemu telesu. Je to ďalší krok Číny v súboji o technologické prvenstvo v hlbokom vesmíre.
13. november – ESCAPADE štartuje k Marsu
NASA 13. novembra vypustila dvojicu sond ESCAPADE na palube rakety New Glenn. Úlohou sond je skúmať, ako slnečný vietor pôsobí na tenučkú atmosféru Marsu. Najprv však budú istý čas čakať v špeciálnej „medzizastávke“ pri Lagrangeovom bode L2, kým sa otvorí vhodné okno pre prelet k červenej planéte.
2025: Rok, ktorý zmenili konkrétne dátumy
Rok 2025 sa nedá opísať jednou vetou. Vidíme v ňom:
- pokus svetových lídrov držať pohromade systém summitmi v Londýne, Kananaskis a Haagu,
- vojny, ktoré sa presúvajú z frontu do rokovacích miestností – od Trumpovho mierového plánu pre Ukrajinu až po stabilizačnú misiu v Gaze,
- klimatický rok, v ktorom horúčavy zabíjali desaťtisíce ľudí,
- aj fascinujúci posun v tom, ako ľudstvo štartuje rakety, pristáva na Mesiaci a posiela sondy k asteroidom a Marsu.
Ak budeme o pár rokov spätne listovať kalendár 2025, nezačneme slovami „to bol zvláštny rok“, ale skôr: „aha, toto je ten rok, keď…“ – a za týmito tromi bodkami už budú konkrétne dátumy a rozhodnutia, ktoré sme si tu zapísali.
