LONDÝN - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska v piatok o 23.00 h miestneho času oficiálne vystúpilo z Európskej únie. Informovala o tom BBC. Ukončenie členstva v medzinárodnej organizácii bolo na ostrovoch predmetom diskusií už od samotného pripojenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) 1. januára 1973.
Už o dva roky neskôr sa uskutočnilo referendum. Všetky administratívne celky okrem súostroví Shetlandy a Vonkajšie Hebridy sa vyjadrili väčšinovým "áno", teda 67,2 percenta voličov sa vyslovili za to, aby Spojené kráľovstvo zostalo v EHS. História sa po štyridsiatich rokoch opakovala. Konzervatívec David Cameron sľúbil v roku 2013 pred voľbami, že ak v nich jeho strana zvíťazí, presadí referendum o zotrvaní Britov v Európskej únii. V novembri 2015 zverejnil svoje požiadavky na reformu EÚ, o ktorých európski lídri rokovali 19. februára 2016. Deň na to vyhlásil premiér Cameron referendum a vyzval Britov, aby hlasovali za zotrvanie v Únii.
V referende, ktoré sa konalo 23. júna 2016, hlasovalo za vystúpenie z EÚ 51,9 percenta voličov, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron oznámil, že v októbri 2016 odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová. Mayovej sa však nepodarilo dohodu o odchode vyrokovanej s predstaviteľmi EÚ presadiť v britskom parlamente ani na tretíkrát, a tak po jej rezignácii prebral zodpovednosť bývalý starosta Londýna, minister zahraničných vecí a popredná osobnosť v kampani za brexit Boris Johnson.
Počas takmer štyroch rokov od uplynutia vyhlásení výsledkov referenda sa v Británii nielen vymenili traja premiéri, ale konali sa aj dvoje parlamentné voľby. Konzervatívci v oboch zvíťazili; v predčasných voľbách v decembri 2019 dokonca získal Johnson väčšinu, a teda zástancom brexitu už prakticky nič nestálo v ceste. Prvým februárovým dňom sa začína 11-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého budú pre Britániu aj naďalej platiť európske pravidlá, no nebude už musieť prispievať do rozpočtu EÚ. Kľúčovým bodom je vyrokovanie obchodnej dohody medzi oboma stranami. Ak sa tak nestane, Veľká Británia opustí EÚ bez dohody.
Historický deň, o ktorom sa budú učiť deti
Stovky ľudí sa v noci na sobotu zhromaždili na námestí pred britským parlamentom v londýnskej štvrti Westminster. Prišli tam na podujatie organizované euroskeptickým politikom Nigelom Farageom osláviť oficiálny odchod Británie z Európskej únie. Práve Farageovo meno sa na námestí skandovalo najviac. Nasledovali oslavné zvolania na osoby premiéra Borisa Johnsona a amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Vo vetre viali britské zástavy, mnoho ľudí ich aj držalo rozprestreté v rukách. Niektorí z nich mali na kabátoch pripnuté odznaky s textom "Šťastný brexitový deň", ktoré sa po námestí rozdávali. "Dnešný deň je pre mňa historický. Raz sa o ňom budú deti v škole učiť," povedala 29-ročná Kirsten z grófstva Surrey neďaleko Londýna. Už od vyhlásenia výsledku referenda v júni 2016 pomáhala v brexitovej kampani. "Je pre mňa veľmi dôležité, aby sme mohli kontrolovať naše vlastné zákony, hranice a financie. Mám známych z rôznych európskych krajín, milujem Európu, ale nemám rada inštitúciu Európskej únie," vysvetlila. Samu seba tiež pokladá za dôkaz, že nie všetci mladí ľudia hlasovali za zotrvanie v Únii, ako tak často počúvala za posledné roky.
"Konečne sa k nám vracia demokracia. To, ako sa nám ju establišment aj po referende snažil odoprieť, bolo nechutné. Ale tomu je teraz koniec," povedal 40-ročný Michael z Londýna. Prišiel si hlavne vypočuť reč Nigela Faraga, ktorého by rád videl ako budúceho britského premiéra, pretože je "úprimný a patriot". Svoje prianie vyjadril aj nápisom na veľkej bielej zástave, ktorú držal nad hlavami okolostojacich ľudí.
Niektorí nešetrili kritikou
O pár metrov ďalej, na brehu rieky Temže, sa zhromaždila menšia pro-európska skupina. Prišli sem zapáliť sviečky na počesť britského členstva v Únii. "Pociťujem smútok. Cítim sa viac Európankou ako Britkou, keďže veľkú časť svojho pracovného života som strávila na severe Európy. A brexitom o toto právo prichádzam," vyjadrila sa 33-ročná Annie z Londýna. Dúfa, že Británia sa bude môcť v budúcnosti opätovne stať členom Únie, aj keď to podľa nej nebude tak skoro, ako by chcela. Aj po takmer štyroch rokoch od referenda cíti v krajine názorové rozdiely a napätie. "V Londýne možno až tak veľmi nie, ale v iných častiach Británie určite. Ak by som si niečo takéto obliekla niekde inde, boli by ku mne nepriateľskí," povedala, ukazujúc na svoju modrú baretku a šatku s motívom žltým hviezd, predstavujúcich Európsku úniu.
"Cítim sa vyčerpaná a bezmocná. Ako mladá študentka som bola svedkom pádu Berlínskeho múru, no teraz vidím, ako sa stavia iný múr. Brexit zapríčil to, že som požiadala o britské občianstvo. Nie pretože Britániu tak milujem, ale, paradoxne, aby som si ja sama mohla vybrať, kedy do krajiny prísť a odísť. Pre mňa je to len poistka, nič viac," povedala Nemka Maike Bohn z organizácie 3million, ktorá sa zaoberá právami občanov EÚ v Británii.
