BRATISLAVA - Prinášame vám už tradičný prehľad tých najzaujímavejších nebeských úkazov, na ktoré sa môžeme tešiť v roku 2021. Oproti predošlému roku ich bude o niečo menej, ale i tak to bude stáť za to. Obzvlášť zaujímavé má byť čiastočné zatmenie Slnka, ktoré nastane v júni a bude ho vidno aj zo Slovenska.
Rok 2020 bol z hľadiska výskytu úkazov na oblohe skutočne bohatý. Uvideli sme jasnú kométu NEOWISE, Venušu pri hviezdokope Plejády či mimoriadne vzácnu konjukciu Jupitera a Saturnu. Nasledujúci rok bude v tomto smere podľa českého astronóma Petra Horálka o niečo chudobnejší, ale aj tak veľmi zaujímavý. Pozorovať sa budú dať nočné svietiace oblaky či meteorický roj Perzeidy.
MAREC - sledujte svetlo zvieratníka
13. marca 2021 nastane nov, vďaka ktorému budú noci tmavé a bude možné pozorovať marcovú žiaru, tzv. zvieratníkové svetlo. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, tkorá sa na oblohe pomyselne premieta do zvieratníkových súhvezdí) a nejde o nič iné než prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme dívame z boku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. Keď teda Slnko zapadne, skončí sa súmrak a obloha stmavne, nad západným obzorom proti hviezdnemu pozadiu uvidíte kužeľ neostrej žiary. Kužeľ sa naviac na konci marca/začiatku apríla na tmavej oblohe nesie až ku hviezdokope Plejády a vytvára tak oblúkom zimnej Mliečnej dráhy pozoruhodnú kompozíciu. Ak chcete zvieratníkové svetlo vidieť, potrebujete na to naozaj tmavé nebo alebo byť ďaleko od svetelného znečistenia.
MÁJ - zažiari prach z Halleyovej kométy
Zem dvakrát do roka prechádza prúdom ľado-prachových meteoroidov, ktoré za sebou pri prelete okolo Slnka zanechala najslávnejšia vlasatica zo všetkých - Halleyova kométa. Podľa Horálka je iróniou, že pri jej predposlednom návrate v roku 1910 bol tento fakt prevrátený naruby a vyniesol skupinke ľudí veľké bohatstvo za rozšírenie poplašnej správy o tom, že zemská atmosféra sa pri prechode týmto prúdom otrávi a ľudia smrteľne ochorejú, ak neužijú špeciálny liek. Meteorické roje ale človeka netrávia, práve naopak. A to platí aj o Eta-Aquaridoch, ktoré sú spôsobené práve zrnkami z periodickej kométy 1P/Halley. Konkrétne v noci z 5. na 6. mája 2021, kedy bude roj okolo piatej hodiny ráno vrcholiť a Mesiac bude vo fáze päť dní pred novom. Meteory sú pomerne rýchle a lietajú v dosť veľkom počte, ale, bohužiaľ, skôr nad pozorovateľmi neďaleko rovníka. U nás ich budeme môcť spatriť tak desať za hodinu. Zanikajúce ľado-prachové zrnká sa k Slnku vrátia až v roku 2062.
10. JÚN - zatmenie Slnka
Po dlhých šiestich rokoch sa nad Slovenskom a Českom konečne odohrá zatmenie Slnka. Bude len čiastočné, ale budú ho sprevádzať veľmi priaznivé pozorovacie podmienky. Obe krajiny sa budú nachádzať na okraji zóny úkazu, ktorý sa ako tzv. prstencové zatmenie odohrá v Kanade, Grónsku a v Rusku. Ako čiastočné ho uvidia obyvatelia severovýchodnej Ameriky, potom prakticky v celej Európe a vo veľkej časti Ázie. Na území Česko-Slovenska bude viditeľné okolo poludnia. Na pozorovanie je potrebné mať špeciálny filter pre ochranu zraku.
V lete sa rozsvietia nočné oblaky
V júni a júli bude možné uvidieť mrazivú krásu nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia práve s meteorickým prachom a tiež kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude aj v roku 2021 krátko po minime, čo by malo vytvoriť výrazne stabilnejšie podmienky v tých vrstvách zemskej atmosféry, v ktorých sa NLC tvoria.
AUGUST ovládnu planetárni obri, Mliečna dráha a meteory
"Spolu s letom a teplým počasím sa ponúkne aj množstvo príležitostí tráviť čas pod nočnou oblohou s najkrásnejším úsekom Mliečnej dráhy," hovorí Horálek. Ten nízko nad južným obzorom doplní dve jasné planéty - Jupiter (20. augusta o 2:16 SELČ v opozícii so Slnkom), ktorý v malom ďalekohľade ukáže až štyri Galileovské mesiace a vo väčšom prístroji aj oblačné pásy a búrku známu ako Veľká červená škvrna, a predovšetkým Saturn (v opozícii so Slnkom bude už 2. augusta o 8:01 SELČ), ktorý určite poteší svojimi prstencami každého nadšenca astronómie. Mliečna dráha bude dobre viditeľná najmä vždy v polovici mesiaca (od júna do septembra), kedy bude Mesiac v nove. Ak budete práve vtedy v oblasti tmavej oblohy (Veľká Fatra, Poloniny či Beskydy), uvidíte strieborný pás hviezd s bohatými štruktúrami až k južnému obzoru, kde sa v súhvezdí Škorpióna Mliečna dráha rozširuje. Tým smerom sa pozeráme do centra našej galaxie. Maximum najobľúbenejšieho kozmického "ohňostroja" roka - meteorického roja Perzeidy - zas bude možné pozorovať 12. augusta medzi 21. hodinou a polnocou. Najviac meteorov uvidíme v noci z 12. na 13. augusta. V dobrom počasí zažiari 50 až 80 meteorov každú hodinu.
NOVEMBER - zažiaria jasné Tauridy
Na konci októbra, ale hlavne na začiatku novembra, by sa mohli o niekoľko jasných meteorov postarať dve vetvy (severná a južná) roja Tauridy. Prúdy Tauríd produkujú jasné bolidy. Južné Tauridy majú obdobie aktivity trvajúcu zhruba dva mesiace (medzi 20. septembrom a 20. novembrom), Severné Tauridy bývajú najaktívnejšie v období medzi 28. októbrom až 17. novembrom.
Zimné rojenie meteorov za mesačného svitu
Posledným excelentným pravidelným meteorickým rojom budú v roku 2021 Geminidy, ktoré však nebudú mať najlepšie pozorovacie podmienky. Ich materským telesom je planétka (3200) Phaeton, pravdepodobne bývalá a teraz už vyhasnutá kométa. Radiant roja sa nachádza východne od dvoch najjasnejších hviezd súhvezdia Blíženci, hviezd Castor a Pollux. Na decembrovej oblohe vychádzajú už za večerného súmraku a počas noci stúpajú vysoko nad južný obzor, kde vrcholia po polnoci. Najviac meteorov možno očakávať medzi polnocou a treťou hodinou ráno. Meteory sú pomalé a často pomerne jasné. Maximum nastane v noci z 13. na 14. decembra medzi druhou a šiestou hodinou ráno.
