NITRA - Alexandra z Nitry sa pred 27 rokmi narodila so závažnou diagnózou, hoci prvé dva roky bola zdravá ako ostatné deti. No keď nastúpila do detských jaslí, učiteľka si všimla, že nedokáže sama stáť ani chodiť...
Hoci mala Saška už ako dvojročná problémy s chôdzou a státím, lekári jej mamu ubezpečili, že je všetko v poriadku a dievčatko má len oneskorený vývin. Čoskoro však aj lekári začali tvrdiť niečo iné a Saške diagnostikovali mozgovú obrnu.
„Keď som mala asi tri roky, tak sa moji rodičia rozviedli a mamina ostala so mnou a mojím bratom sama. S otcom takmer ani nie som v kontakte a aj finančne mi neprispieva, čiže to nie je ľahké,“ hovorí dnes už 27-ročná mladá žena.
Do desiatich rokov ešte Saške intenzívne cvičenia a rehabilitáciu preplácala poisťovňa a dievčina dokázala chodiť bez pomoci zvonka. Ako však rástla, zdravotný stav sa pomaly zhoršoval, až sa dostal do štádia, keď musela používať barle.
Saška úspešne absolvovala základnú i strednú školu s maturitou, ale v poslednom ročníku strednej školy Saška vážne ochorela. „Mala som stiahnutý pažerák. Čiže, všetko, čo som zjedla a vypila, som vyvrátila. To trápenie trvalo takmer osem týždňov, ktoré som strávila prevažne v nemocnici. Šialené na tom však je, že takmer päť týždňov lekári nevedeli, čo mi je a len čakali a nerobili nič, až kým som vtedy neschudla z 30 na 24 kilogramov,“ spomína na jedny z najhorších chvíľ Saška.
Až po piatich týždňoch márneho čakania lekári zistili, že má dievča stiahnutý pažerák a okamžite ju poslali na zákrok do Bratislavy. „Ani si neviete predstaviť, aký je to fenomenálny pocit po ôsmich týždňoch jesť a piť. Z nemocnice som odchádzala zničená fyzicky i psychicky,“ dodáva Saška.
Keď sa potom Saškin stav zlepšil, znova začala cvičiť a navštevovať aj psychologičku. „Od množstva cvičenia závisí môj zdravotný stav. Keďže som momentálne na vozíku a nechcem byť od všetkého závislá na mamine, chcela by som opäť chodiť s barlami po vlastných nohách. Vtedy by som bola naozaj šťastná,“ sníva Saška. Na to, aby však mohla opäť chodiť, by potrebovala ísť do ADELI Centra v Piešťanoch. „Verím, že mi tam naozaj pomôžu, ale je to finančne náročné, a preto vás prosím o pomoc. Mojím najväčším snom je znova chodiť sama s barlami, byť nezávislejšia a slobodnejšia. Za pomoc veľmi ďakujem každému, kto by mi chcel akoukoľvek finančnou čiastkou prispieť,“ hovorí bojovníčka Saška.
Prispieť Alexandre Mesárošovej môžete priamo vložením čiastky na jej účet alebo sa s ňou môžete osobne skontaktovať.
Číslo účtu: 5059399346/0900
E-mail: alexandramesarosova@gmail.com
Mobilný telefón: 0917 492 672
Ste v ťažkej životnej situácii a svojmu dieťatku nedokážete poskytnúť pomoc, akú potrebuje? Poznáte rodičov, ktorí majú podobné problémy? Zašlite nám vaše či príbehy vašich známych aj s fotografiami na potrebujupomoc@topky.sk.
