Rímskokatolícky kňaz Anton Srholec svojimi slovami šíri vieru, lásku a pozitívnu energiu. Nepoužíva veľké slová, no predsa hovorí o veľkých veciach. Jeho nová kniha Sviatočné pozdravy je nadčasová. Čítať ju možno po dúškoch každý deň. Ide o zbierku listov, ktoré roky posielal svojim priateľom. Odhalil tak časť svojho súkromia.
Sviatočné pozdravy sú zbierka listov, ktoré Anton Srholec už 27 rokov posielal svojim priateľom a známym pri sviatočných príležitostiach. Listy píše, aby bol v kontakte s ľuďmi. Nebolo mu dopriate mať vlastnú farnosť, kde by sa nám pravidelne mohol prihovárať. Z jeho slov však necítiť zatrpknutosť, naopak, veľkú vďaku za to, "že dostal viac, než očakával". Odmieta predtlačené pohľadnice, na ktoré stačí pridať podpis a poslať. Kedysi listy tlačil tajne a posielal v niekoľkých várkach, aby nevzbudil žiadne podozrenie zo zakázanej činnosti.
"Vianoce, tu sumarizujeme svoj život. Ja mám celkovo šťastný život, hovorím, že som najšťastnejším človekom na Slovensku. Mám dôvod oslavovať Vianoce prinajmenej od adventu aspoň do Troch kráľov. To je aj doba, keď mám dovolenku, pohodu a blahobyt, užívam si, čítam knižky. Vianoce znamenajú, že život je úžasný a krásny. Ich symbol Ježiš, ktorý sa narodil v otrasných podmienkach, ale keď mu spievali anjeli, tak prežil a zo svojho najchudobnejšieho života urobil niečo tak úžasné, že je to príklad pre nás všetkých, že aj keď sme chudobní, nemusíme si zúfať," uviedol Anton Srholec.
Kto je Anton Srholec?
Narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Nakoľko v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil (ako mnoho iných mladých ľudí) ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ. Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave, a skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. (Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov. Z väzenia ho prepustili s posudkom: "Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu."
Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.
