Predseda Prosperity Slovenska Alexander František Zvrškovec
Rozhovor s predsedom Prosperity Slovenska Alexandrom Františkom Zvrškovcom vznikol v rámci projektu Infovoľby, ktorý SITA realizuje v spolupráci s občianskym združením Memo 98, odpovedali predsedovia strán alebo volební lídri na rovnaké otázky, ktoré súviseli s hlavnými volebnými programovými cieľmi ich politických subjektov.
Ktorý politický subjekt je pre vás po voľbách prijateľný na spoluprácu, ktorý nie?
Pre nás sú prijateľné všetky politické subjekty, ktorých politický program bude reálny a realizovateľný. Pre nás sú neprijateľné politické subjekty, ako napríklad Komunistická strana, ktorých program predpokladá diktatúru alebo násilné prostriedky na riadenie spoločnosti.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
S našimi ľuďmi dokážeme obsadiť všetky posty vo vláde. O vládnych postoch sa však budeme rozprávať až po voľbách.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Situácia v regionálnom školstve na Slovensku je kritická. Naša strana chce zásadným spôsobom zmeniť systém vzdelávania. Za najdôležitejšie považujeme stanovenie nevyhnutného rozsahu potrebných vedomostí pre každý ročník. Chceme zaviesť systém, kde každý rok bude škola informovať rodičov o tom, aký rozsah a aké služby v danom roku chce žiakom poskytnúť. S týmto súvisí zavedenie systému merania úrovne vzdelávania a preto plánujeme systém celoštátnych skúšok. Tie by ukázalo, ako na školách prebieha vzdelávací proces a ktorá škola je ako úspešná. Tam, kde máme dobré výsledky, by štát mohol dať učiteľom prémie, oceniť žiakov a podobne. Tam, kde sa dosahujú zlé výsledky v porovnaní s celoštátnym priemerom, tam by musela zakročiť štátna inšpekcia. Naša strana chce tiež presadiť, aby každá rodina mala možnosť plateného voľna v rozsahu jedného či dvoch dní a tento čas rodičia strávili s deťmi v škole. Cieľom je, aby sa deti dozvedeli o skutočnom živote, ktorý ich čaká. Teraz sme totiž v situácii, keď sme sa v školách uchýlili k rozprávaniu o náboženskej mystike a nie k rozprávaniu o realitách dnešnej spoločnosti.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Neuvažujeme o spoplatnení vysokého školstva, ani pri dennej ani pri externej forme štúdia. Ak študent urobí prijímacie skúšky, mal by študovať zadarmo. Štát by mal zároveň poskytnúť študentom, ktorí o to požiadajú, pôžičku. Tá by mala slúžiť na pokrytie nákladov študentov súvisiacich so štúdiom, medzi iným ubytovaním či stravou. Pre nás je šokujúce, že na Slovensku máme vyše 30 vysokých škôl. Tento počet negarantuje študentom kvalitné vzdelanie a je viac dôsledkom ekonomických potrieb učiteľského proletariátu ako potrieb študentov. Slovenské vysoké školstvo musí byť vystavené európskej konkurencii a štát by mal umožniť aj finančne, aby naši študenti mohli študovať na zahraničných vysokých školách. Kriticky sa staviame aj k činnosti Slovenskej akadémie vied.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Situácia, ktorú dnes v zdravotníctve vidíme je prejavom neschopnosti vlád skutočne sa vyrovnať s problémom zdravotného poistenia a s výkonom zdravotnej starostlivosti. Je to výsledok neprofesionality. My chceme, aby to zdravotníctvo, ktoré je garantované štátom, bolo kontrolované z pohľadu použitia finančných prostriedkov. Ak niečo garantujem, musím to aj kontrolovať, a to dnes nie je. Naša predstava je - definovať rozsah povinného zdravotníctva, ktoré zodpovedá povinnej poistke. Tiež chceme, aby v rámci nákupu liekov bola zriadená centrálna štátna inštitúcia, ktorá stanoví, ktoré lieky s akou aktívnou substanciou sú dostupné v rámci verejného poistenia a zároveň, aby ľudia boli informovaní, že existujú podobné lieky v inej cenovej úrovni, ktoré si môžu doplatiť.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Reforma v sociálnej sfére sa podľa nás ani nezačala. Reformu nazývam niečím, čo je spočítané a táto reforma nie je kalkulovaná. Štát negarantuje obyvateľstvu minimálnu výšku dôchodku, tá by mala byť stanovená každoročne. Rovnako teraz nevieme, koľko mi je štát ochotný dať ako dôchodok z toho, čo som odviedol. Dnes ľudia hádajú, kto a ako vypočítal ich penziu. Druhý a tretí pilier musí existovať, musí však byť jasne spočítaný. Štát tiež musí garantovať, aby v prípade, že dôchodková spoločnosť vybuchne, preberie na seba ich zodpovednosť. My odovzdávame úspory do rúk súkromných spoločností a štát by svojou kontrolou mal zabezpečiť, aby v prípade, že spoločnosť nesplní svoje povinnosti voči poistencovi, záväzky vyrovná. Štát by preto mal tieto spoločnosti tvrdo kontrolovať.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Treba urobiť všetko pre to, aby sa dobudovala diaľničná sieť na Slovensku. Jednoducho aby sa nedalo ani špekulovať o tom, že tu by mohlo toto všetko byť, ale nie je iba z dôvodu nedokončenej diaľničnej siete. Nemyslím si však, že iba dopravné dispozície sú kľúčom k rozvoju regiónov. K tomu treba v prvom rade koncentráciu vedy, vysokého školstva, efektívne použitie verejných prostriedkov. Štát by mal pokračovať v podpore investorov, nemalo by to však byť limitované výškou investície. To je diskriminačné. Je lepšie ak tisíc živnostníkov zamestná dvoch či troch zamestnancov, než kým tu príde nejaká obluda a o dva týždne odíde. Podpora by mala smerovať rovnako domácim i zahraničným podnikateľom.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Jednotná daň zo zisku by mala zostať a mala by postupne klesať. Našou predstavou je jej zníženie na 15 percent. Chceli by sme ale zaviesť diferencovanú daň z pridanej hodnoty. Nie je mysliteľné, aby minister vykrikoval, že to skomplikuje administráciu.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém? Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine? Treba zakročiť voči úradnej kriminalite veľmi rýchlo a veľmi razantne. Máme skorumpované súdnictvo, skorumpovanú políciu, máme vystrašených zamestnancov policajného zboru, pretože sú v závislom pomere k tým mocipánom, ktorí sa spájajú s kriminalitou. Osobne by som rozpustil podstatnú časť slovenského súdnictva. Súdnictvo bolo oporou bývalého komunistického systému a sudcovia nesúdili v rozsahu zákona, ale v rozsahu odporúčaní. Bojím sa, že oni v rozsahu odporúčaní konajú stále, ale už od iných mocipánov. Oni očakávajú, že im niekto povie, čo majú robiť. Chcem presadiť nezávislosť sudcov, aby im nikto netelefonoval a nediktoval, ako majú robiť. Činnosť sudcov musí byť podriadená verejnej kontrole.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Chceme znížiť objem výdavkov na štátnu správu o 10 až 15 percent ročne. Chceme zaviesť informačné systémy, ktoré zabezpečia, aby výkon úradných úkonov sa skrátil. Je potrebné zaviesť systém kvality a ak sa nedodrží, tak úradníci budú musieť vypadnúť.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Slovensko nedosiahlo za posledné štyri roky na medzinárodnej scéne nič. Náš minister zahraničných vecí, bývalý komunista, to je mŕtva ryba. V Európskej únii, či Severoatlantickej aliancii, tam sme zatiaľ iba diváci. Ako divák je to v poriadku, ale až ako aktér, člen organizácie sme niekto. Slovensko, čo sa týka voľného obchodu so službami v Európe, prispelo ku katastrofe. Naši poslanci v Európskom parlamente hlasovali proti záujmom Slovenska a ešte sa aj chválili, že podporili to, aby služby neboli ako tovar voľne pohyblivé.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Nevidím dôvod nevstúpiť eurozóny, rovnako nie je pre nás problém ani zavedenie eura.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
Pre nás sú prijateľné všetky politické subjekty, ktorých politický program bude reálny a realizovateľný. Pre nás sú neprijateľné politické subjekty, ako napríklad Komunistická strana, ktorých program predpokladá diktatúru alebo násilné prostriedky na riadenie spoločnosti.
O ktoré posty vo vláde by ste mali záujem?
S našimi ľuďmi dokážeme obsadiť všetky posty vo vláde. O vládnych postoch sa však budeme rozprávať až po voľbách.
Ako si predstavujete ďalšie fungovanie regionálneho školstva?
Situácia v regionálnom školstve na Slovensku je kritická. Naša strana chce zásadným spôsobom zmeniť systém vzdelávania. Za najdôležitejšie považujeme stanovenie nevyhnutného rozsahu potrebných vedomostí pre každý ročník. Chceme zaviesť systém, kde každý rok bude škola informovať rodičov o tom, aký rozsah a aké služby v danom roku chce žiakom poskytnúť. S týmto súvisí zavedenie systému merania úrovne vzdelávania a preto plánujeme systém celoštátnych skúšok. Tie by ukázalo, ako na školách prebieha vzdelávací proces a ktorá škola je ako úspešná. Tam, kde máme dobré výsledky, by štát mohol dať učiteľom prémie, oceniť žiakov a podobne. Tam, kde sa dosahujú zlé výsledky v porovnaní s celoštátnym priemerom, tam by musela zakročiť štátna inšpekcia. Naša strana chce tiež presadiť, aby každá rodina mala možnosť plateného voľna v rozsahu jedného či dvoch dní a tento čas rodičia strávili s deťmi v škole. Cieľom je, aby sa deti dozvedeli o skutočnom živote, ktorý ich čaká. Teraz sme totiž v situácii, keď sme sa v školách uchýlili k rozprávaniu o náboženskej mystike a nie k rozprávaniu o realitách dnešnej spoločnosti.
Ste za spoplatnenie vysokoškolského štúdia?
Neuvažujeme o spoplatnení vysokého školstva, ani pri dennej ani pri externej forme štúdia. Ak študent urobí prijímacie skúšky, mal by študovať zadarmo. Štát by mal zároveň poskytnúť študentom, ktorí o to požiadajú, pôžičku. Tá by mala slúžiť na pokrytie nákladov študentov súvisiacich so štúdiom, medzi iným ubytovaním či stravou. Pre nás je šokujúce, že na Slovensku máme vyše 30 vysokých škôl. Tento počet negarantuje študentom kvalitné vzdelanie a je viac dôsledkom ekonomických potrieb učiteľského proletariátu ako potrieb študentov. Slovenské vysoké školstvo musí byť vystavené európskej konkurencii a štát by mal umožniť aj finančne, aby naši študenti mohli študovať na zahraničných vysokých školách. Kriticky sa staviame aj k činnosti Slovenskej akadémie vied.
Akým spôsobom by ste riešili situáciu v zdravotníctve?
Situácia, ktorú dnes v zdravotníctve vidíme je prejavom neschopnosti vlád skutočne sa vyrovnať s problémom zdravotného poistenia a s výkonom zdravotnej starostlivosti. Je to výsledok neprofesionality. My chceme, aby to zdravotníctvo, ktoré je garantované štátom, bolo kontrolované z pohľadu použitia finančných prostriedkov. Ak niečo garantujem, musím to aj kontrolovať, a to dnes nie je. Naša predstava je - definovať rozsah povinného zdravotníctva, ktoré zodpovedá povinnej poistke. Tiež chceme, aby v rámci nákupu liekov bola zriadená centrálna štátna inštitúcia, ktorá stanoví, ktoré lieky s akou aktívnou substanciou sú dostupné v rámci verejného poistenia a zároveň, aby ľudia boli informovaní, že existujú podobné lieky v inej cenovej úrovni, ktoré si môžu doplatiť.
Ako vidíte pokračovanie reformy v sociálnej sfére?
Reforma v sociálnej sfére sa podľa nás ani nezačala. Reformu nazývam niečím, čo je spočítané a táto reforma nie je kalkulovaná. Štát negarantuje obyvateľstvu minimálnu výšku dôchodku, tá by mala byť stanovená každoročne. Rovnako teraz nevieme, koľko mi je štát ochotný dať ako dôchodok z toho, čo som odviedol. Dnes ľudia hádajú, kto a ako vypočítal ich penziu. Druhý a tretí pilier musí existovať, musí však byť jasne spočítaný. Štát tiež musí garantovať, aby v prípade, že dôchodková spoločnosť vybuchne, preberie na seba ich zodpovednosť. My odovzdávame úspory do rúk súkromných spoločností a štát by svojou kontrolou mal zabezpečiť, aby v prípade, že spoločnosť nesplní svoje povinnosti voči poistencovi, záväzky vyrovná. Štát by preto mal tieto spoločnosti tvrdo kontrolovať.
Akým spôsobom chcete prispievať k ďalšiemu stieraniu regionálnych rozdielov?
Treba urobiť všetko pre to, aby sa dobudovala diaľničná sieť na Slovensku. Jednoducho aby sa nedalo ani špekulovať o tom, že tu by mohlo toto všetko byť, ale nie je iba z dôvodu nedokončenej diaľničnej siete. Nemyslím si však, že iba dopravné dispozície sú kľúčom k rozvoju regiónov. K tomu treba v prvom rade koncentráciu vedy, vysokého školstva, efektívne použitie verejných prostriedkov. Štát by mal pokračovať v podpore investorov, nemalo by to však byť limitované výškou investície. To je diskriminačné. Je lepšie ak tisíc živnostníkov zamestná dvoch či troch zamestnancov, než kým tu príde nejaká obluda a o dva týždne odíde. Podpora by mala smerovať rovnako domácim i zahraničným podnikateľom.
Ako vidíte daňovú politiku štátu do budúcnosti? Ste za pokračovanie súčasnej daňovej politiky, prípadne navrhujete nejaké zmeny? Aké?
Jednotná daň zo zisku by mala zostať a mala by postupne klesať. Našou predstavou je jej zníženie na 15 percent. Chceli by sme ale zaviesť diferencovanú daň z pridanej hodnoty. Nie je mysliteľné, aby minister vykrikoval, že to skomplikuje administráciu.
Slovenská justícia ma stále problémy s prieťahmi v konaní. Ako by ste riešili tento problém? Máte pripravené riešenia pre zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine? Treba zakročiť voči úradnej kriminalite veľmi rýchlo a veľmi razantne. Máme skorumpované súdnictvo, skorumpovanú políciu, máme vystrašených zamestnancov policajného zboru, pretože sú v závislom pomere k tým mocipánom, ktorí sa spájajú s kriminalitou. Osobne by som rozpustil podstatnú časť slovenského súdnictva. Súdnictvo bolo oporou bývalého komunistického systému a sudcovia nesúdili v rozsahu zákona, ale v rozsahu odporúčaní. Bojím sa, že oni v rozsahu odporúčaní konajú stále, ale už od iných mocipánov. Oni očakávajú, že im niekto povie, čo majú robiť. Chcem presadiť nezávislosť sudcov, aby im nikto netelefonoval a nediktoval, ako majú robiť. Činnosť sudcov musí byť podriadená verejnej kontrole.
Veľa sa hovorí o stále širokej štátnej správe. Mienite v tejto oblasti robiť nejaké kroky?
Chceme znížiť objem výdavkov na štátnu správu o 10 až 15 percent ročne. Chceme zaviesť informačné systémy, ktoré zabezpečia, aby výkon úradných úkonov sa skrátil. Je potrebné zaviesť systém kvality a ak sa nedodrží, tak úradníci budú musieť vypadnúť.
Je vaša strana spokojná so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska?
Slovensko nedosiahlo za posledné štyri roky na medzinárodnej scéne nič. Náš minister zahraničných vecí, bývalý komunista, to je mŕtva ryba. V Európskej únii, či Severoatlantickej aliancii, tam sme zatiaľ iba diváci. Ako divák je to v poriadku, ale až ako aktér, člen organizácie sme niekto. Slovensko, čo sa týka voľného obchodu so službami v Európe, prispelo ku katastrofe. Naši poslanci v Európskom parlamente hlasovali proti záujmom Slovenska a ešte sa aj chválili, že podporili to, aby služby neboli ako tovar voľne pohyblivé.
Ste za to aby Slovensko vstúpilo v roku 2009 do eurozóny? V prípade nesúhlasu, aké ďalšie kroky navrhujete?
Nevidím dôvod nevstúpiť eurozóny, rovnako nie je pre nás problém ani zavedenie eura.
Informačný portál INFOVOLBY.SK >>
