BRATISLAVA - Kauza podpredsedu Progresívneho Slovenska Ivana Korčoka neutícha ani po niekoľkých dňoch. Verejnosť a aj voliči už niekoľko desiatok hodín len krútia hlavou nad tým, ako si mohol skúsený diplomat a exminister nechávať vyplácať odmenu od strany tak, že peniaze išli cez firmu manželky a nie priamo k politikovi. Viacerí poukazujú na prípadnú motiváciu obídenia platenia odvodov a tento aspekt neušiel ani bývalému vyšetrovateľovi Jozefovi Šátekovi. Ten nechodí okolo horúcej kaše a politikovi PS to poriadne spočítal. Hrozí mu basa?
Na úvod si treba zopakovať o čo vlastne ide. Kauza čelí obvineniam o tom, akým mu PS vyplácalo odmenu za jeho pôsobenie v strane. Namiesto klasického pracovného pomeru alebo dohody dostával peniaze prostredníctvom spoločnosti Eustra, ktorú založil spolu so svojou manželkou ešte pred prezidentkými voľbami v roku 2023.
Poskytovať mala poradenské služby v oblasti zahraničných investícií a európskych politík. Počas prezidentskej kampane tvrdil, že spoločnosť prestala byť aktívna, aj keď sa po tomto vyhlásení na jej konte objavovali nemalé čiastky práve od PS. V roku 2024 po neúspešných prezidentských voľbách Korčok vstúpil do radov PS. Ešte pred kampaňou na voľby však z firmy odišiel, a to vraj preto, aby ako politik nebol súčasťou žiadnej firmy.
Peniaze na firmu a vyhnutie sa plateniu odvodov?
Nová vlna kritiky prišla po tom, ako sa objavili informácie, že jedným z poskytovateľov finančných prostriedkov pre spoločnosť Eustra bolo aj samotné Progresívne Slovensko. Opozícia aj časť odborníkov začali spochybňovať, či je vhodné, aby vysoký predstaviteľ politickej strany dostával odmenu cez vlastnú obchodnú spoločnosť namiesto priameho zmluvného vzťahu.
Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko sa dokonca vyjadrili, že vraj ide o "podobný model, ako v Smere-SD". Prípad prirovnávali k spôsobu, akým dostáva odmenu syn premiéra Michal Fico. "A tu narážame na problém. Len nedávno PS ostro kritizovalo Smer za prelievanie straníckych peňazí cez rodinné firmy či Kaliňákovu kanceláriu. Ak však opozícia používa rovnaké kľučky, stráca morálny kredit. Nemôžete ukazovať prstom na Smer a robiť podobné doma," napísala nadácia, pričom ocenila, že Korčok po prevalení kauzy narozdiel od koaličných politikov vraj aspoň nejako zareagoval.
Odborníci tiež poukázali na to, že takýmto vyplácaním sa dá "optimalizovať" v tom zmysle, že by sa daný človek vyhol plateniu odvodov. Problém je, že medzi Korčokom a firmou Eustra podľa všetkého neexistuje zmluvný vzťah, na základe ktorého pre firmu plní dané úkony. Korčok to vysvetľuje rodinnou väzbou, keďže ide o firmu, ktorú má v gescii jeho manželka a spolu ju zakladali.
Model má ďaleko od transparentnosti a pripomína spôsob odmeňovania, za ktorý opozícia a samotné PS len pomerne nedávno ostro kritizovala koalíciu. Podľa PS vraj Korčok pre hnutie poskytoval odborné konzultačné a analytické služby na základe riadnej obchodnej zmluvy, pričom všetky platby boli zaúčtované a zdanené v súlade so zákonom. Korčok následne oznámil, že s cieľom odstrániť akékoľvek pochybnosti zmení spôsob odmeňovania a odmenu od PS bude do budúcna prijímať priamo ako živnostník a po medializácii prípadu si túto živnosť išiel založiť.
Vyšetrovateľ Korčokovi poriadne naložil
Aj keď sa po prvej vlne medializácie problému do Korčoka pustili niektorí koaliční politici a v opozícii sa našli aj takí, ktorí Korčoka na verejnosti obhajovali a hovorili o "lynči", bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek sa na celú situáciu pozerá oveľa pragmatickejšie a akékoľvek politické preferencie odhodil do koša. K podobným prípadom vraj treba postupovať rázne a s rovnakým metrom. Ak chce vraj opozícia poraziť Fica, nesmie skrývať vlastné chyby.
"Zo zverejnených mediálnych informácií nevyplýva, že by Eustra, s.r.o. (konateľkou a spoločníčkou je manželka pána Korčoka) mal s politickou stranou Progresívne Slovensko uzatvorenú právnu zmluvu, ktorá by presne určovala predmet poskytovaných služieb, za ktoré „poskytovateľ“ Eustry fakturoval dohodnutú cenu a začo PS vykonávala finančnú úhradu na účet dodávateľa Eustra, s.r.o.," pripomenul Šátek, a teda z toho vyvodil jasné osobné závery.
Daňový únik za približne 40-tisíc eur, za toto je jeden až 5 rokov basy!
Takáto schéma odmeňovania členov politickej strany za poskytované služby podľa Šáteka priamo vytvára schému úniku z daňovo-odvodových povinnosti ku škode štátneho rozpočtu. "Hrubá mzda 5000 eur, platené zamestnancom: mínus daň z príjmov 19 percent prípadne na časť aj 25 percent, odvody 13,4 percent a odvody platené zamestnávateľom 36,2percent, takže čistá mzda predstavuje cca 3500 eur, cena práce 6840 eur. Daňový únik predstavuje len za rok 2025 odhadom 40 000 eur," vyhlásil Šátek na základe súkromných výpočtov.
"Môj osobný názor bývalého vyšetrovateľa je, že ide o klasický daňový delikt, konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného podľa paragrafu 276 Trestného zákona a k jeho spáchaniu v prvom odseku postačuje skrátenie dane a poistného v malom rozsahu čo predstavuje 700 eur, pritom z môjho laického výpočtu vyplýva rozsah skrátenia dane v objeme 40 000 eur čo už predstavuje odsek 2) vo väčšom rozsahu s trestnom odňatia slobody 1 až 5 rokov," vyhodnotil situáciu bývalý vyšetrovateľ a toto by rozhodne mali prebrať pod svoje krídla vyšetrovacie orgány.
Na rad by mal prísť audit, poradil Korčokovi Šátek
Šátek na rad dodal sled krokov, ktoré by teraz mal Korčok urobiť. " "Bez zbytočného odkladu“ urobiť daňový audit v obchodnej spoločnosti jeho manželky (pokiaľ sa už nerealizuje daňová kontrola finančnej správy) a v prípade potvrdenia skrátenia dane a poistného túto v plnej výške uhradiť, čím si zároveň splní aj podmienku účinnej ľútosti podľa § 86 písm. d) TZ a zánikom trestnosti sa vyhne on, prípadne iné osoby trestnému postihu," dodal Šátek.
Mladí hlasáci podali na Korčoka trestné oznámenie
Členská organizácie koaličného Hlasu-SD Mladý Hlas-sociálna demokracia podala už medzičasom na Korčoka trestné oznámenie. "Zamestnanec na Slovensku odovzdá štátu vyše tretiny z každej výplaty. A pán Korčok? Ten si našiel vlastný systém," posťažovala sa predsedníčka Mladého Hlasu Monika Ivanusyková. Podnety tiež smerovali aj na inšpektorát práce, finančnú správu a Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
