LONDÝN/BRATISLAVA - Ústavné zmeny a doplnenia v roku 2025 oslabili medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti ľudských práv, prehĺbili diskrimináciu osôb z komunity LGBTI a obmedzili právo na vzdelanie, ako aj právo na súkromný a rodinný život. Na mimovládne organizácie boli uvalené prísne nové zákonné požiadavky a rómske komunity sú naďalej vystavené systémovej diskriminácii, najmä v oblasti vzdelávania a bývania. Vo svojej výročnej správe za rok 2025 to konštatuje medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International, ktorá zároveň upozorňuje na globálnu krízu v oblasti ľudských práv.
Vládnu novelu ústavy Národná rada (NR) SR schválila koncom septembra. Do ústavy zakotvila dve pohlavia - muž a žena. Upravila aj adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Hovorí aj o suverenite Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Podľa Amnesty ústavné zmeny nie sú v súlade s medzinárodným záväzkami SR v oblasti ľudských práv. „Tieto zmeny boli súčasťou širšieho posunu k autoritárstvu, v rámci ktorého došlo k zintenzívneniu represií voči občianskej spoločnosti, vrátane LGBTI skupín a organizácií podporujúcich menšiny a marginalizované komunity,“ uvádza organizácia.
Novela zákona o mimovládnych organizáciách
Za problémovú Amnesty považuje aj novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorú v decembri Ústavný súd SR označil za protiústavnú. Pre organizácie napríklad zavádzala povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Podľa Amnesty novela ohrozovala ich právo na združovanie, právo na informácie a právo na súkromie. „Mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré kritizujú vládu“, boli navyše v roku 2025 „terčom očierňovania, vyhrážok a zastrašovania“, uvádza Amnesty.
Kapitola o Rómoch
V kapitole o Rómoch ľudskoprávna organizácia píše, že sú na Slovensku aj naďalej vystavení systémovej diskriminácii, najmä v oblasti vzdelávania a bývania. Rómovia sú podľa Amnesty diskriminovaní pri prístupe k obecnému bývaniu a sú im ponúkané byty nevyhovujúcej kvality. Častokrát sú tiež nútení uzatvárať krátkodobé nájomné zmluvy, čo „ďalej prehlbuje segregáciu,“.
Vo výročnej správe v tejto súvislosti Amnesty upozorňuje, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo februári rozhodol, že v prípade Salay proti Slovenskej republike, týkajúcom sa sťažovateľa rómskeho pôvodu, bolo porušené jeho právo na vzdelanie a zákaz diskriminácie tým, že ho zaradili do špeciálnej triedy. Amnesty tiež v júni vyzvalo na vyšetrenie rasových motívov policajného násilia voči Rómom v obci Veľká Ida.
Zbrane do Izraela
Organizácia ďalej kritizuje nedostatočné informovanie zo strany SR o dodávkach zbraní do Izraela, nedostatočný pokrok pri prechode na obnoviteľné zdroje energie a novelu zákona o službách zamestnanosti, na základe ktorej by by nezamestnaní mohli prísť o dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ odmietnu ponuku primeranej práce.
V celosvetovom meradle Amnesty podľa agentúry DPA upozorňuje na rastúcu globálnu krízu v oblasti ľudských práv, keďže „medzinárodný poriadok založený na pravidlách“ je pod „neustálym útokom“, a to aj zo strany USA, Ruska a Izraela. „Politickí lídri ako (Donald) Trump, (Vladimir) Putin a (Benjamin) Netanjahu, a mnohí iní, uskutočňovali svoje ťaženie za ekonomickou a politickou dominanciou prostredníctvom ničenia, potláčania a násilia v masovom meradle,“ píše ľudskoprávna organizácia v predslove svojej výročnej správy.
Podľa Amnesty nový „predátorský alternatívny svetový poriadok“, živený autoritárskymi praktikami po celom svete, „umlčuje nesúhlasné názory a potláča protesty, používa dehumanizujúcu rétoriku a podporuje zločiny z nenávisti“. Politika Trumpa podľa správy pôsobí ako „katalyzátor“ zhoršovania globálnej krízy v oblasti ľudských práv. „Namiesto toho, aby sa postavili predátorom na odpor, sa však v roku 2025 väčšina vlád rozhodla pre politiku ustupovania (appeasementu), vrátane väčšiny európskych štátov,“ konštatuje Amnesty.
