MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s novinármi ostro reagoval na otázky týkajúce sa vojny na Ukrajine aj vzťahov s Európou. Západ obvinil zo šírenia klamstiev a odmietol tvrdenia o ruských agresívnych plánoch.
Napätie na tlačovej konferencii
Tlačové vystúpenie Vladimira Putina, ktoré malo pôvodne pokojný priebeh, sa zmenilo na sériu ostrých výmen názorov. Ruský prezident sa počas diskusie s novinármi opakovane dostal do emotívnych reakcií a niekoľkokrát zvýšil hlas pri odpovediach na otázky súvisiace s vojnou na Ukrajine.
Prvý spor vznikol po otázke týkajúcej sa ruského bezpilotného lietadla, ktoré počas útoku na Ukrajinu zablúdilo do vzdušného priestoru Rumunska a následne dopadlo na obytnú budovu v meste Galați. Incident si vyžiadal dvoch zranených a vyvolal obavy z možného rozšírenia konfliktu za hranice Ukrajiny.
Putin tvrdil, že o incidente nevie
Novinári sa prezidenta pýtali na okolnosti prípadu, no Putin reagoval podráždene. Tvrdil, že o incidente nemá informácie a žiadal vysvetlenie, čo presne médiá uvádzajú. „Po príchode sem mi niekto povedal, že vraj nejaký dron vletel do Rumunska. O tom nič neviem. Aký dron? Povedzte mi, čo sa vlastne píše v médiách,“ reagoval podľa zverejneného prepisu. Rumunské úrady pritom uviedli, že objekt sledovali radary počas celej noci a po páde na strechu budovy vypukol požiar. Niekoľko obyvateľov museli evakuovať.
Európu obvinil z klamstiev
Ešte ostrejšia bola druhá časť tlačovej konferencie. Novinár televízie Rossija sa Putina spýtal na vyjadrenia európskych politikov, ktorí v posledných mesiacoch hovoria o potrebe pripravovať sa na možné bezpečnostné hrozby zo strany Ruska.
Táto otázka vyvolala ďalšiu emotívnu reakciu. „Je to lož. Hrubá a očividná lož,“ vyhlásil Putin. Podľa neho sú tvrdenia o ruských plánoch zaútočiť na krajiny západnej Európy úplne nezmyselné.
Odkázal sa aj na Goebbelsa
Ruský prezident následne zašiel ešte ďalej a pri kritike západných politikov a médií citoval nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Tvrdil, že európski lídri a médiá údajne využívajú princíp, podľa ktorého ľudia najľahšie uveria veľkej a nepravdepodobnej lži. Práve týmto spôsobom podľa Putina vznikajú obvinenia voči Rusku.
Obrana invázie a kritika NATO
Počas vystúpenia sa Putin opäť vrátil aj k argumentom, ktoré Moskva používa od začiatku vojny. Zodpovednosť za konflikt pripísal západným krajinám a udalostiam na Ukrajine po roku 2014. Tvrdil, že Rusko bolo nútené reagovať na vývoj po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve a následne chrániť obyvateľov Krymu aj separatistických oblastí na východe Ukrajiny. Zároveň zopakoval svoje dlhodobé výhrady voči rozširovaniu NATO smerom na východ. „Rusko nikdy neohrozovalo európske krajiny a ani ich neohrozuje,“ vyhlásil prezident.
Moskva obviňuje Európu z pokračovania konfliktu
Putin počas tlačovej konferencie opakovane tvrdil, že európske vlády zámerne udržiavajú napätie vo vzťahoch s Ruskom. Podľa neho má konfrontačná politika slúžiť na ospravedlnenie rastúcich vojenských výdavkov.
Európske krajiny naopak argumentujú, že zvyšovanie obranných rozpočtov je reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu a na rastúce bezpečnostné riziká v regióne.
Ako píše Daily Star, Putin po sérii ostrých vyjadrení nakoniec tlačovú konferenciu ukončil nečakanou poznámkou. Po odpovediach na ďalšie otázky týkajúce sa Bieloruska, Lotyšska či Arménska sa s novinármi rozlúčil slovami: „Ďakujem veľmi pekne, nehnevajte sa.“
