BRATISLAVA - Slovensko bude mať s Moldavskom zmluvu o sociálnom zabezpečení. Jej cieľom je upraviť dvojstranné vzťahy v tejto oblasti v súlade s právnymi predpismi platnými v oboch krajinách. Vyplýva to z návrhu tejto zmluvy predloženého Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Zmluva má zabezpečiť koordináciu dôchodkových nárokov ľudí, ktorí počas života pracovali alebo boli poistení v jednom alebo v oboch štátoch. V prípade Slovenska sa bude vzťahovať najmä na dávky zo systému sociálneho poistenia, ako sú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský/vdovecký dôchodok či sirotský dôchodok. Na moldavskej strane sa dohoda týka právnych predpisov upravujúcich starobné dôchodky, dôchodky pri invalidite spôsobenej chorobou, dôchodky a príspevky pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania a pozostalostné dôchodky.
archívne video
Zmluva sa bude vzťahovať na osoby, ktoré podliehajú alebo v minulosti podliehali právnym predpisom jedného alebo oboch štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a pozostalých. Tí budú mať nárok na dávky za rovnakých podmienok ako občania krajiny, v ktorej si nárok uplatnia.
Kabinet zároveň odporučil prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu splnomocniť na podpis zmluvy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dohoda vstúpi do platnosti prvým dňom tretieho mesiaca po tom, ako si obe krajiny potvrdia, že ukončili všetky vnútroštátne právne postupy potrebné na jej schválenie.
Taraba má zabezpečiť náhrady za obmedzenie obhospodarovania v NP
inister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má zabezpečiť mechanizmus vyplácania náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na pozemkoch, ktoré sú zaradené do najprísnejšej zóny v národných parkoch (NP). Urobiť tak má do 31. októbra 2026. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom zasadnutí.
Taraba má na to použiť zdroje z Environmentálneho fondu. „Vláda ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia zabezpečiť zavedenie funkčného mechanizmu zo zdrojov Environmentálneho fondu na vyplácanie primeraných náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania formou nájmu na pozemkoch zaradených do zóny A v národných parkoch na základe ‚Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025 - 2029‘ v súlade s dohodami uzatvorenými v rámci procesu schvaľovania zonácií národných parkov,“ uviedli v materiáli.
Šéf rezortu má tiež zaviesť funkčný mechanizmus zo zdrojov Envirofondu na vyplatenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania formou nájmu na pozemkoch zaradených do zóny B so štvrtým stupňom ochrany v národných parkoch s uplatňovaním osobitného režimu hospodárenia s cieľom preradenia do zóny A.
Slovnaft a MOL plánujú cezhraničné potrubie na prepravu uhľovodíkov
Spoločnosti Slovnaft a MOL plánujú realizovať projekt výstavby nového 127 km dlhého cezhraničného potrubia na prepravu uhľovodíkových produktov a pohonných látok s názvom „Diesel and Naphta Interconnector“ (DaNI) medzi obcami Šahy a Százhalombatta. Vyplýva to z návrhu protokolu pozmeňujúceho dohodu medzi slovenskou a maďarskou vládou o spolupráci pri výstavbe, prevádzke, údržbe, rekonštrukcii a obnove prevádzky po výpadku potrubia na prepravu uhľovodíkov prechádzajúceho spoločnými štátnymi hranicami, ktorý v stredu schválil vládny kabinet.
„Cieľom je vytvoriť efektívne, rýchle a ekologické dopravné riešenie umožňujúce prepravu palív medzi systémami oboch krajín. Významné presuny palív si vyžadujú vyššiu flexibilitu a efektivitu, pričom realizácia projektu prispeje k zníženiu tlaku na železničné kapacity a na ich uvoľnenie pre iné produkty, čím sa umožní preprava nepalivových a nových plánovaných materiálov (chemikálie, panenská nafta, odpad),“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k vládnemu materiálu.
Preprava potrubím je podľa MH sedemkrát lacnejšia ako železničná doprava, rýchlejšia s okamžitou odozvou a ekologickejšia s nižšími emisiami uhlíka a nižším rizikom potenciálnych nebezpečných udalostí. Projekt zároveň umožní presun objemov zo západu na východ a optimalizáciu aktív prostredníctvom vysoko efektívnej a nízkouhlíkovej dopravy s kapacitou až do 1,65 milióna ton palív ročne. V nutných prípadoch bude umožnená aj reverzná prevádzka. Rezort hospodárstva dodal, že protokol vytvorí základný medzinárodnoprávny zmluvný rámec na realizáciu projektu DaNI. Dohoda podpísaná v Bratislave 28. januára 2011 sa dopĺňa o definíciu geografických súradníc uvedeného potrubia na prepravu uhľovodíkových produktov a pohonných látok.
SR bude v rámci rozvojovej pomoci podporovať rozvoj partnerských krajín
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ako predkladateľ návrhu ozrejmil, že budú využité relevantné nástroje rozvojovej spolupráce vrátane dotačnej schémy na podporu rozvojových projektov v programových krajinách (Moldavsko, Keňa, Gruzínsko), humanitárnych projektov na Ukrajine a Blízkom východe, projektov podpory podnikateľských partnerstiev, vyslania dobrovoľníkov a rozvojového vzdelávania. „Finančné príspevky budú využité na priamu podporu malých rozvojových projektov v prioritných krajinách, na okamžitú humanitárnu pomoc a iné ad hoc situácie,“ dodal rezort.
Dôležitou súčasťou rozvojovej spolupráce zostáva zdieľanie slovenskej reformnej expertízy, do ktorého sú zapojené viaceré ministerstvá a inštitúcie, pokrývajúce široké spektrum rozvojových tém. V roku 2026 bude pokračovať aj úsilie o zvýšenie zapojenia súkromného sektora a mobilizáciu súkromných zdrojov vrátane využívania nástrojov Eximbanky SR a rozvojových schém Európskej únie. Očakáva sa tiež realizácia viacerých systémových zmien zameraných na zvýšenie kvality a efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijatie prvej humanitárnej stratégie SR a posilnenie riadenia založeného na výsledkoch.
MZVEZ podotklo, že rozvojové angažovanie Slovenska je zároveň súčasťou jej aktívneho členstva v Organizácii Spojených národov a prispieva k mieru a bezpečnosti vo svete. „Osobitne v rokoch 2026 a 2027, keď bude vrcholiť kampaň na získanie miesta nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov na roky 2028 - 2029, bude angažovanosť Slovenskej republiky pod drobnohľadom krajín medzinárodného spoločenstva,“ dodalo ministerstvo.
Na rok 2026 sú na dvojstrannú rozvojovú spoluprácu vyčlenené prostriedky v hodnote 18,8 milióna eur, z čoho 80 percent predstavujú prostriedky v kapitolách rezortu financií a zahraničných vecí. SR naďalej výrazne zaostáva v plnení svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percent do roku 2030. Ministerstvo neočakáva pokrok v tejto oblasti ani v roku 2026. V tomto ukazovateli sa Slovensko dlhodobo pohybuje okolo úrovne 0,13 - 0,15 percenta a umiestňuje sa na posledných priečkach spomedzi členských krajín Európskej únie, ozrejmil rezort.
Vláda súhlasí s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov
Vláda súhlasí s odmietnutím revízie medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2024. Uznesenie o odmietnutí predpisov predložil rezort zdravotníctva, ktorý argumentuje možnými pochybnosťami z ľudskoprávneho a ústavnoprávneho hľadiska, opiera sa pritom o stanoviská viacerých právnických fakúlt slovenských univerzít. Vláda o tom rozhodla v stredu.
