BRATISLAVA - Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k nastoleniu spravodlivého trvalého a udržateľného mieru. Ten by mal poskytnúť garancie, že nedôjde k obnoveniu bojov a otvoriť cestu Ukrajine k mierovej prosperite a vytvoreniu podmienok na začatie prístupových rokovaní o jej vstupe do EÚ. Pri príležitosti štvrtého výročia konfliktu to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.
„Diplomacia musí byť zároveň jediným prostriedkom na vyriešenie akýchkoľvek otázok vo vzťahu medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ skonštatoval Pellegrini. Vojna podľa prezidenta priniesla skazu, utrpenie a smrť státisícom vojakov na oboch stranách bojovej línie. Podotkol, že vojna zničila životy nevinných rodín a mnohých vyhnala žiť do zahraničia. Ocenil, že na Slovensku našli mnohí Ukrajinci útočisko a šancu na pokojný život v mieri.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Rusom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
Vojna na Ukrajine nie je len konfliktom medzi dvoma štátmi
Vojna na Ukrajine nie je len konfliktom medzi dvoma štátmi. Je to útok na hodnoty, na ktorých stojí demokratický svet. Na ľudskú dôstojnosť, slobodu, bezpečie a právo žiť v mieri. Najväčšiu cenu platia opäť nevinní, najmä deti. Pri príležitosti štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine to na sociálnej sieti pripomína verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
„Deti, ktoré prišli o rodičov, domovy, bezpečie aj detstvo. Deti, ktoré namiesto hier poznajú sirény, úkryty a strach,“ konštatuje Dobrovodský s tým, že pravidelne dostáva informácie od ukrajinských partnerských ombudsmanských inštitúcií o násilných deportáciách a únosoch detí z okupovaných území. Pripomenul, že počas Medzinárodného ombudsmanského sympózia v azerbajdžanskom Baku využil priestor na bilaterálne stretnutia, ktorý vytvorila azerbajdžanská ombudsmanka Sabina Aliyeva. Absolvoval tiež rokovanie s ombudsmanom Tureckej republiky Mehmetom Akarcom, ktorý mu predstavil jeho skúsenosti so sprostredkovaním výmeny vojnových zajatcov a návratu ukrajinských detí. Mal viaceré pracovné stretnutia, stal sa aj kontaktným bodom v rámci iniciatívy Bring Kids Back. Podpísal tiež memorandum o spolupráci s nadáciou Emily Foundation, ktorá sa dlhodobo venuje návratu unesených detí.
„Ochrana práv detí patrí medzi najzákladnejšie civilizačné povinnosti - a v čase vojny to platí dvojnásobne. Ide o záväzok voči budúcnosti, ktorý nemožno odkladať,“ odkazuje Dobrovodský. Ukrajincov žijúcich na Slovensku zároveň ubezpečuje, že inštitút verejného ochrancu práv je tu aj pre nich. Ochrana ľudských práv podľa neho nesmie mať hranice. Odsudzuje tiež dlhodobé a závažné porušovanie medzinárodného práva aj základných, elementárnych pravidiel ľudskosti zo strany Ruska. Útoky na civilné objekty, energetickú infraštruktúru či obytné oblasti považuje za neospravedlniteľné.
Vyjadril sa aj Raši
Cena vojny na Ukrajine je podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) vysoká a hľadanie mierového riešenia vyžaduje trpezlivosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Raši dúfa, že to už nebude trvať dlho, keď zbrane utíchnu a ľudia na Ukrajine budú môcť opäť žiť v pokoji a bezpečí. Predseda parlamentu to uviedol vo svojom stanovisku pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.
„Od začiatku vojny na Ukrajine dnes ubehli štyri dlhé roky. Tento vojenský konflikt, keď Rusko napadlo Ukrajinu, je najväčší od čias druhej svetovej vojny a zásadne narušil mier a bezpečnosť v celej Európe. Spôsobil obrovské ľudské aj materiálne straty. Tisíce životov boli tragicky prerušené, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a mnohé mestá a obce sa zmenili na trosky,“ zhrnul Raši. Táto vojna nám podľa jeho slov pripomína, aká krehká je bezpečnosť a ako rýchlo sa môže zmeniť život ľudí.
Raši podotkol, že ani po štyroch rokoch napriek snahám medzinárodného spoločenstva nebola stále nájdená cesta k mieru. „Boje pokračujú a každý deň prináša nové obete, utrpenie civilistov a vážne dôsledky pre celý región,“ doplnil. Aj keď dosiahnutie mieru môže podľa šéfa parlamentu vyžadovať ťažké kompromisy, jeho hodnota je nespochybniteľná - mier je vždy hodnotnejší než pokračovanie vojny a jeho obnova je našim záväzkom voči budúcim generáciám.
Eštok sa vyjadril takto
Slovensko vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a je naďalej odhodlané podporovať mier, suverenitu a medzinárodné právo. Na sieti X to v utorok uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Zasadnutie, ktoré sa koná v deň výročia ruskej invázie na Ukrajinu, sa podľa Eštoka začalo minútou ticha na pamiatku obetí brutálnej vojny na Ukrajine a ministri krajín EÚ si pripomenuli štyri roky od začiatku ruskej agresie. „Slovensko vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a opätovne potvrdzuje svoj záväzok k mieru, suverenite a medzinárodnému práv,“ napísal Eštok. Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Rusko tým rozpútalo najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Moskvu rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o ukončení konfliktu v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.
Pre ukrajinské deti sa školy na Slovensku stali miestom bezpečia
Pre ukrajinské deti sa školy na Slovensku stali miestom bezpečia, priateľstva a budúcnosti. Dali im stabilitu, vzdelanie a pocit, že niekam patria. Na sociálnej sieti to skonštatoval minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine. „Medzi slovenskými a ukrajinskými deťmi vznikajú priateľstvá, ktoré, verím, pretrvajú aj po ich návrate domov - do krajiny, kde opäť zavládne mier,“ doplnil minister. Zároveň vyzdvihol, že rodiny, mestá, obce aj školy otvorili dvere tisíckam detí a rodičov, ktorí museli odísť zo svojej vlasti.
Poďakoval aj všetkým učiteľom za ich empatiu, profesionalitu a ľudskosť. „Aj vďaka nim sa ukazuje, že solidarita a pomoc druhým majú na Slovensku svoje pevné miesto,“ dodal minister. Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
Riešenie vojny na Ukrajine by malo potvrdiť jej uznané hranice
Komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine je možné dosiahnuť len diplomatickým riešením, ktoré bude založené na kľúčových princípoch Charty OSN a potvrdí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc. Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve to v utorok vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. V mene Slovenska zároveň vyjadril znepokojenie nad správami o deportáciách ukrajinských detí. V prejave tiež vyzval na zastavenie násilia osadníkov na Západnom brehu Jordánu a odsúdil násilný zásah bezpečnostných zložiek proti protestom v Iráne.
„Vojna na Ukrajine spôsobila nesmierne utrpenie miliónom civilistov, zničila kritickú infraštruktúru a ohrozila samotné základy medzinárodného poriadku,“ povedal Blanár v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Upozornil, že presun ukrajinských detí vyvoláva vážne obavy, a zdôraznil význam ochrany detí v ozbrojených konfliktoch. Šéf slovenskej diplomacie sa v prejave popri Ukrajine venoval aj ďalším konfliktom, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv. Situácia v Pásme Gazy je napriek prímeriu podľa neho jasným dôkazom naliehavej potreby obnovenia globálneho záväzku k mieru a ľudským právam. Zopakoval, že SR podporuje mierový plán prezidenta USA Donalda Trumpa ako jediné riešenie smerujúce k zastaveniu bojov a diplomatickému riešeniu konfliktu.
Zároveň sa jasne postavil proti „obmedzeniam základných ľudských práv, administratívnym zadržaniam bez vznesenia obvinenia alebo násiliu osadníkov na Západnom brehu“. V prípade Iránu pripomenul tohtoročné udalosti, počas ktorých bezpečnostné sily iránskeho režimu násilným spôsobom zasiahli proti svojim občanom. „O život prišli stovky ľudí,“ podotkol Blanár a povedal, že Slovensko podporuje spoločné medzinárodné odsúdenie brutálneho potlačenia protestov a vyjadruje solidaritu s Iráncami, ktorí požadujú dôstojnosť, lepší život a základné slobody.
Pokiaľ ide o dianie vo Venezuele po zadržaní prezidenta Nicolása Madura americkým špeciálnym komandom, Blanár uviedol, že Slovensko apeluje na dodržiavanie medzinárodného práva za každých okolností a zároveň podporuje prechod tejto latinskoamerickej krajiny k demokracii. V závere prejavu sa taktiež zaoberal otázkou nových technológií i umelej inteligencie. Je podľa neho potrebné zabezpečiť, aby bol prístup k nim rovnaký pre všetkých vrátane menších štátov, nezávislých výskumníkov a začínajúcich inovátorov.
Vojna na Ukrajine pokračuje len preto, že ju chce Rusko
Vojna na Ukrajine priniesla tisíce mŕtvych či zničené mestá. Pripomenul to líder opozičného hnutia PS a poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka. Zároveň upozornil, že vojna pokračuje len preto, že ju chce Rusko. „Dnes si pripomíname štvrté výročie hanebnej ruskej invázie na Ukrajinu, najkrvavejšej vojny v Európe od druhej svetovej vojny. Pred štyrmi rokmi Ruská federácia bez akejkoľvek provokácie napadla svojho suseda. Tisíce mŕtvych, zničené mestá, rozbombardovaná infraštruktúra a milióny ľudí, ktorí prišli o domov, sú priamym dôsledkom rozhodnutia Vladimira Putina viesť agresívnu vojnu,“ poznamenal.
Šimečka zároveň skonštatoval, že súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD) sa v tejto veci stavia na nesprávnu stranu dejín. „Namiesto jasnej solidarity s napadnutou krajinou sledujeme dezorientáciu na všetky štyri svetové strany, ktorá oslabuje Ukrajinu a pomáha Rusku. Zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu v čase zimy, keď Ukrajinci čelia ruským útokom na ich energetickú infraštruktúru, je morálne zlyhanie Fica ako človeka a politická hanba celej jeho koalície,“ dodal. Zdôraznil, že Slovensko má byť pevnou súčasťou demokratickej Európy, nie spojencom agresora.
KDH považuje ochranu Ukrajiny za základnú morálnu povinnosť
Ochrana Ukrajiny nie je len otázkou medzinárodného práva, ale základnou morálnou povinnosťou. Dôležitá je aj v súvislosti s národným a bezpečnostným záujmom Slovenska. Ak totiž padne Ukrajina, ruský imperializmus bude stáť na slovenských hraniciach. Uviedlo to opozičné KDH pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.
Za neakceptovateľné označilo pondelkovú (23. 2.) žiadosť predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu, ako aj zablokovanie európskych sankcií proti Rusku na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Slovenská vláda svojimi rozhodnutiami podľa hnutia robí z krajiny nespoľahlivého partnera a ťahá ju do medzinárodnej izolácie.
KDH tiež spomenulo, že po skončení vojny bude Ukrajinu čakať proces povojnovej obnovy a pre Slovensko to môže byť príležitosť na ekonomický a infraštruktúrny rozvoj. „Ak sa však chceme na tomto budovaní podieľať, musíme byť vnímaní ako dôveryhodný a spoľahlivý partner. Ukrajinci si veľmi dobre zapamätajú, kto im v najťažších chvíľach pomáhal a kto sa im otáčal chrbtom či dokonca podrážal nohy,“ dodalo hnutie.
Andrej Danko volá po konci konfliktu a obnove vzťahov Ruska a Ukrajiny
„Konflikt musí čím skôr prestať. Musia sa obnoviť vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Ukrajina však nie je členským štátom Európskej únie a ani ním nemôže byť. Ukrajina nie je členským štátom NATO a ani ním nemôže byť. Či sa na mňa niekto hnevá alebo nie. V každom prípade som presvedčený, že si zaslúžia úctu všetci tí, ktorí sú obeťami tohto konfliktu, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sú, pretože sú obete. A tí skutoční ľudia, ktorí to spôsobili, tí na nich zarábajú, tí sa tešia, prehlbujú konflikt a bránia podpisu mierových zmlúv,“ skonštatoval.
Danko zároveň zdôraznil, že tento konflikt musí byť pre Slovensko ponaučením. „Je veľmi ľahké vyvolať konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi. Pozrime sa do histórie. Máme si mnohé čo vyčítať, mnohé čo odpúšťať, pretože každý národ má svoje vzťahy, históriu, traumy, problémy s územiami, národnostnými menšinami, prisťahovalcami. No napätie a konflikty často vyvolávajú tí, ktorí na konci dňa z toho ťažia. Kto je víťazom tohto konfliktu? Určite to nie je ani Ruská federácia, ani Ukrajina. Rusko stráca kontakty, Ukrajina musela odovzdať svoje nerastné bohatstvo. A zomierajú len Ukrajinci a Rusi,“ podotkol.
Šéf národniarov tiež skonštatoval, že ide o problém Ruska a Ukrajiny, ktorý si musia vyriešiť, a SR ani EÚ by sa do neho nemali nechať vtiahnuť. „A ak si západné štáty myslia, že pomocou Ukrajine jej pomáhajú, opak je pravdou. Dochádza len k zneužívaniu Ukrajincov,“ okomentoval. Hovoril o zneužívaní pomoci a korupcii na Ukrajine. „My malý národ sme pomohli Ukrajine so sumou viac ako štyri miliardy eur. Za to sme mohli mať postavené veľké diaľničné úseky. Za to sme mohli mať postavených 80 nemocníc. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby takéto peniaze išli napríklad na okresné nemocnice a nie mimo územia SR,“ dodal.
SR vyjadruje solidaritu Ukrajine a pripomína si obete vojny, uviedlo ministerstvo
Slovenská republika si pripomína obete vojny, vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a opätovne potvrdzuje svoj záväzok stáť na strane mieru a medzinárodného práva. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Chovanec, ktorý v utorok pri príležitosti štvrtého výročia vypuknutia vojny na Ukrajine vystúpil na pietnom podujatí pred Veľvyslanectvom Ukrajiny v SR.
„Už štyri roky sme svedkami nezmyselnej vojny, ktorá spôsobila nevýslovné ľudské utrpenie a rozsiahlu deštrukciu. Takéto konanie je v rozpore so záväzkami, ku ktorým sa medzinárodné spoločenstvo jasné prihlásilo. Tento konflikt sa musí okamžite zastaviť,“ vyhlásil Chovanec. Štátny tajomník zdôraznil, že vláda SR dlhodobo zastáva názor, že konflikt na Ukrajine nemožno riešiť vojenskými prostriedkami. „Preto podporujeme všetky diplomatické iniciatívy smerujúce k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru v plnom súlade s princípmi Charty Organizácie Spojených národov, s rešpektovaním suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a s cieľom posilnenia dlhodobej bezpečnosti v Európe,“ povedal.
Poukázal tiež na systematické útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré zasahujú civilné obyvateľstvo. V tomto kontexte upozornil, že v čase akútneho nedostatku energií na Ukrajine konalo Slovensko vždy ako spoľahlivý sused a zvýšilo núdzové dodávky elektriny a podporilo cezhraničnú spoluprácu s cieľom stabilizovať energetickú sieť. Slovenská republika poskytla zároveň konkrétnu materiálnu pomoc vrátane generátorov, humanitárnych dodávok, zdravotníckeho materiálu či balíkov zimnej pomoci pre najviac zasiahnuté komunity. „Ukrajina je priamym susedom Slovenska a vývoj situácie bezprostredne ovplyvňuje bezpečnosť a stabilitu regiónu aj celej Európy. Mierová, nezávislá, demokratická, stabilná a prosperujúca Ukrajina plne integrovaná do európskych štruktúr je v strategickom záujme Slovenskej republiky,“ dodal Chovanec.
SaS deklaruje, že Slováci stoja na strane Ukrajiny
„Slovensko, to nie je len Robert Fico. Slovensko sme aj my, ktorým naozaj záleží na tom, aby naši susedia vedeli, že sú pre nás dôležití, že za nimi stojíme a že si želáme víťazstvo Ukrajiny v tejto krvavej a odpornej vojne, ktorú proti nim vedie Vladimir Putin,“ skonštatovala poslankyňa Národnej rady SR Vladimíra Marcinková (SaS).
Aj poslanec Juraj Krúpa (SaS) v tejto súvislosti poukázal na teror zo strany Ruska. „To, čo vidíme na Ukrajine, je tá odporná tvár ruského imperializmu,“ podotkol. Ocenil takisto všetkých ľudí, ktorí Ukrajine a jej obyvateľom pomáhajú.
ZMOS vyzdvihlo spoločný projekt s partnerským ukrajinským združením
„Pri príležitosti výročia vojny na Ukrajine si s hlbokým rešpektom a smútkom pripomíname udalosti, ktoré priniesli obrovské utrpenie miliónom ľudí. Táto tragédia bolestne pripomína realitu všetkých ozbrojených konfliktov bez ohľadu na miesto, čas či hranice,“ uviedol Božik v stanovisku, ktoré TASR zaslala ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.
Výročie vojny na Ukrajine je podľa ZMOS i výzvou zamyslieť sa nad všetkými konfliktmi, ktoré dnes vo svete prebiehajú. Spoločnou zodpovednosťou je podľa Božika odmietať násilie, podporovať dialóg a hľadať riešenia založené na mieri, spolupráci a rešpekte k ľudskej dôstojnosti.
„Počas vojny sme intenzívne spolupracovali s naším partnerským združením miest a obcí na Ukrajine na spoločnom projekte, z ktorého viac ako polovica bola realizovaná už v podmienkach vojnového konfliktu. Kým pre nás išlo o náročnú, no zvládnuteľnú situáciu, naši partneri pracovali v nepredstaviteľných podmienkach každodennej neistoty, ohrozenia a výpadkov základnej infraštruktúry,“ doplnil šéf ZMOS.
Slovenská vláda podporuje spravodlivý mier na Ukrajine
Na fóre organizovanom pri príležitosti štvrtého výročia ruskej vojenskej invázie na Ukrajine potvrdilo Slovensko svoj dlhodobý záväzok chrániť civilistov a podporovať princípy, na ktorých je postavená európska a globálna bezpečnosť.
„Tento konflikt nemá vojenské riešenie. Udržateľný mier je možné dosiahnuť len pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva, Charty OSN a princípov, ktoré chránia suverenitu a dôstojnosť štátov,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie. Upozornil na pokračujúce deportácie ukrajinských detí, ktoré označil za závažné zlyhanie ochrany ľudských práv vyžadujúce si pozornosť medzinárodného spoločenstva.
Minister vo svojom vystúpení poukázal aj na rozsiahle ničenie civilnej infraštruktúry s dopadom na každodenný život obyvateľov. V tejto súvislosti pripomenul konkrétnu humanitárnu pomoc Slovenskej republiky. „Slovensko sa stalo jedným z najväčších prispievateľov v prepočte na obyvateľa. V januári 2026 sme nielenže zabezpečili urgentné dodávky elektriny, ale navyše sme tiež obstarali 38 veľkých generátorov od slovenských dodávateľov, ktoré pomôžu napájať kritické zariadenia,“ uviedol.
Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že je nevyhnutné, aby ochrana civilistov ostala spoločnou prioritou. „Medzinárodné právo musí byť dodržiavané, pričom musí byť zabezpečená tiež zodpovednosť za jeho porušovanie,“ povedal s tým, že je potrebné pokračovať v dialógu pri hľadaní diplomatických riešení. Každá cesta k mieru musí podľa jeho slov rešpektovať suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny, aj keď táto vojna zašla príliš ďaleko a dosiahnutie mierovej dohody si bude vyžadovať kompromisy.
Výročie vojny si pripomínajú aj mimoparlamentné politické strany
„Za štyri roky sa Rusku podarilo obsadiť približne 12 percent ukrajinského územia, pričom za posledný rok išlo len o 1,3 percenta. Cena za Putinovo rozhodnutie je strašná - státisíce mŕtvych a zranených. Na oboch stranách umierajú vojaci, no zomierajú aj civilisti a deti, ktoré chceli jediné, žiť svoje pokojné životy. Putin sa musí za svoje zločiny zodpovedať pred medzinárodným súdom,“ uviedol šéf Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.
Predstavitelia strany Demokrati zároveň zdôraznili, že Slovensko nesmie byť tichým svedkom agresie ani politickým spojencom režimu, ktorý nesie zodpovednosť za tisíce nevinných obetí. Slovenská zahraničná politika sa musí podľa nich vrátiť k jasnému ukotveniu v demokratickom svete, k obrane medzinárodného práva a k jednoznačnej podpore napadnutej Ukrajiny.
Mimoparlamentná OKS pripomenula, že ruská invázia na Ukrajinu je útokom nielen na ukrajinskú nezávislosť, ale aj na základné hodnoty európskej civilizácie - slobodu, suverenitu a demokraciu. „OKS dôrazne odsudzuje túto agresiu a trvá na plnom rešpekte medzinárodného práva, územnej celistvosti a práva každého štátu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti,“ uviedla strana v stanovisku. Odmietla tiež vyhlásenia premiéra, že Slovensko prestane v prípade núdze dodávať Ukrajine elektrinu.
Šéf mimoparlamentnej Republiky f na sociálnej sieti vyhlásil, že Ukrajine sme pomohli už dosť „a za odmenu dostávame len nevďačnosť a útoky“. Jeho hnutie žiada, aby Ukrajinci aj Brusel umožnili našim podnikom a fabrikám slobodne nakupovať plyn a ropu, odkiaľ to bude pre ne najvýhodnejšie.
Mier a bezpečnosť patria k hodnotám, ktoré treba chrániť
„Ďalšie, už štvrté, výročie bezprecedentnej plnoformátovej ruskej invázie na Ukrajinu nám pripomína, aké krehké sú hodnoty, ktoré sme ešte nedávno považovali za isté. Mier. Bezpečie. Sloboda. Hodnoty, ktoré dnes už nevnímame ako samozrejmosť, ale ako dar – a zároveň záväzok,“ napísali OS SR.
Ako podotkli, svet sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a o to viac je potrebné stáť pri sebe. „Potrebujeme spolupatričnosť, ktorá nás spája silnejšie než strach rozdeľuje. Potrebujeme solidaritu, ktorá dáva nádej. Potrebujeme jednotu, ktorá je našou najväčšou silou,“ uviedla armáda.
Bezpečnosť Slovenska podľa nej nestojí len na zmluvách a partnerstvách, ale stojí na ľuďoch a ochote chrániť demokraciu, slobodu a dôstojnosť každého človeka. „Dnes myslíme na všetkých, ktorí so zbraňou v ruke bránia svoju vlasť, svoje rodiny a svoju budúcnosť. Vyjadrujeme im hlboký rešpekt a úctu. Ich odvaha je pripomienkou, že sloboda má svoju cenu – a že za ňu stojí bojovať,“ vyhlásili OS SR.
Musíme urobiť všetko preto, aby mier na Ukrajine nastal čo najskôr, uviedol Šutaj Eštok
Cestou riešenia vojenského konfliktu na Ukrajine je diplomatické rokovanie. Len diplomacia môže viesť k trvalému a udržateľnému mieru. Na štvrté výročie vypuknutia vojny to na sociálnej sieti vyhlásil minister vnútra a šéf koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Pripomenul potrebu urobiť všetko pre to, aby sa k mieru podarilo dospieť čo najskôr.
„Od začiatku hovoríme, že tento konflikt nemá vojenské riešenie. Cestou je diplomatické rokovanie. Len diplomacia môže viesť k trvalému a udržateľnému mieru. Cena mieru môže byť zdanlivo vysoká. Cena pokračovania vojny je však nevyčísliteľná. Mier je v záujme Ukrajiny, Európy aj Slovenskej republiky a musíme urobiť všetko pre to, aby sa k nemu podarilo dospieť čo najskôr,“ napísal minister vnútra.
Výročie začiatku vojny si pripomína „s rešpektom k obetiam a s ľútosťou nad pokračujúcou tragédiou“. Šutaj Eštok pripomenul, že rozsiahly vojenský konflikt priniesol obrovské straty na životoch, ale aj hospodárske škody a zásadne ovplyvnil bezpečnostnú situáciu v Európe. „Tisíce vojakov na oboch stranách prišli o život alebo utrpeli zranenia. A ako pri každej vojne, vysokú cenu platia aj civilisti,“ zdôraznil. Štyri roky bojov podľa neho ukazujú, že pokračovanie vojny neprináša riešenie.
