KYJEV - Cesta predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Antónia Costu do Kyjeva, mimoriadne zasadnutie Európskeho parlamentu v Bruseli či budovy inštitúcií rozsvietené vo farbách ukrajinskej vlajky - takto si Európska únia v utorok pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Potvrdením pokračujúcej solidarity bloku s vojnou zmietanou krajinou malo byť prijatie 20. balíka sankcií proti Rusku, členské štáty sa však zatiaľ na jeho schválení nedohodli. Maďarsko navyše oznámilo, že bude blokovať už dohodnutú pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
21:25 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v utorok vyjadrilo podporu napadnutej Ukrajine pri príležitosti štvrtého výročia ruskej celoplošnej invázie. Spojené štáty sa však hlasovania zdržali. Upozornila na to agentúra AFP. Členské štáty v schválenej rezolúcii VZ OSN potvrdili svoj „záväzok suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc“. Vyzvala tiež na bezpodmienečné prímerie a „komplexný, spravodlivý a trvalý mier“.
Za rezolúciu hlasovalo 107 členských štátov vrátane Slovenska, 12 bolo proti a 51 sa zdržalo. Americké stále zastúpenie požadovalo samostatné hlasovanie o jednotlivých odsekoch týkajúcich sa územnej celistvosti Ukrajiny a medzinárodného práva, ale tento návrh bol zamietnutý. Okrem USA sa zdržali aj India, Čína, Brazília, Pakistan, Saudská Arábia, ale aj Maďarsko.
Zástupkyňa veľvyslanca USA Tammy Bruceová uviedla, že víta výzvu OSN na prímerie. Povedala však, že rezolúcia obsahuje „formulácie, ktoré pravdepodobne odvádzajú pozornosť“ od diplomatických snáh o ukončenie vojny, namiesto toho, aby ich podporovali. Aké formulácie mala na mysli, neuviedla.
21:14 Ukrajinská protivzdušná obrana za štyri roky celoplošnej ruskej invázie zničila vyše 140.000 vzdušných cieľov, ktoré nad územie Ukrajiny vyslala ruská armáda. Informovali o tom dnes vzdušné sily napadnutej krajiny.
20:50 V Nemecku od začiatku konfliktu vo februári 2022 liečili približne 1700 poranených vojakov z Ukrajiny. Oznámilo to v utorok nemecké ministerstvo zdravotníctva, píše o tom agentúra DPA. Pacientov privážali z Ukrajiny a prerozdeľovali ich medzi nemocnice v Nemecku, vysvetlilo ministerstvo. Doplnilo, že tento rok je na podobné liečby vyčlenených v spolkovom rozpočte asi 25 miliónov eur. „Ochota pomôcť Ukrajine zostáva vysoká, a to aj v sektore zdravotníctva,“ uviedla nemecká ministerka zdravotníctva Nina Warkenová.
20:25 Dvaja ľudia zomreli dnes pri ruskom bombardovaní mestečka Pokrovske v Dnepropetrovskej oblasti, informoval šéf regionálnej vojenskej správy Oleksandr Hanža na svojom telegramovom účte. Ďalších päť ľudí utrpelo zranenia.
19:35 Dvesto ľudí sa dnes večer zišlo pred sídlom ruského veľvyslanectva v Prahe na demonštráciu pri štvrtom výročí začatia ruskej agresie proti Ukrajine. Rečníci vyzývali na zosilnenie podpory napadnutej krajine aj na pomoc ukrajinským utečencom. Zhromaždenie demonštranti opakovane skandovali "Rusko musí prehrať".
18:54 Ukrajina v utorok označila za „absurdné“ vyjadrenia ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR, že Kyjev sa snaží získať jadrové zbrane s pomocou Veľkej Británie a Francúzska. Obvinenia Moskvy už skôr v utorok odmietol aj Londýn a Paríž, informuje o tom agentúra Reuters.
„Ruskí predstavitelia, známi svojimi pôsobivými klamstvami, sa opäť snažia vymyslieť nezmysel o ‚špinavej bombe’,“ povedal pre Reuters hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj. „Aby bolo jasné: Ukrajina už mnohokrát poprela takéto absurdné ruské tvrdenia a teraz ich znovu oficiálne popierame,“ dodal hovorca.
18:45 „Ruské útoky na ropovod Družba mali priamy vplyv na energetickú bezpečnosť Európy. Tieto ruské útoky ostro odsudzujeme. Chcela by som sa poďakovať chorvátskemu premiérovi Andrejovi Plenkovičovi za jeho úsilie zabezpečiť a zvýšiť prepravu ropy do Maďarska, Slovenska a Srbska cez Jadranský ropovod. Medzičasom žiadame o urýchlenie opráv ropovodu Družba po ruských útokoch,“ vyhlásila šéfka EK.
Von der Leyenová okrem toho v Kyjeve uviedla, že Európska únia poskytne Ukrajine dohodnutú 90-miliardovú pôžičku „tak či onak“. „Dovoľte mi, aby som to povedala jasne. Máme rôzne možnosti a využijeme ich,“ zdôraznila šéfka EK. Maďarsko minulý týždeň oznámilo, že dohodnutú pôžičku bude blokovať.
18:22 Počas štyroch rokov invázie Ruska na Ukrajine zomrelo najmenej 200.186 ruských vojakov. Vyplýva to z výpočtov ruskej služby BBC, exilového spravodajského portálu Mediazona a tímu dobrovoľníkov s využitím otvorených zdrojov. Píše o tom ruská služba BBC a web The Moscow Times.
Údaje zahŕňajú iba ruských občanov a vychádzajú z overených záznamov o úmrtiach v otvorených zdrojoch, ako sú nekrológy a súdne dokumenty. Zverejnené údaje pokrývajú asi 45 až 65 percent obetí, skutočné straty na ruskej strane sú podľa vojenských analytikov vyššie, píše podľa BBC. Väčšina zabitých (57 percent) boli dobrovoľníci, mobilizovaní vojaci a trestanci naverbovaní vo väzniciach. Novinári stále spracúvajú záznamy za rok 2025 a pôjde o najkrvavejší rok vojny, keďže podľa predbežných odhadov bolo zabitých viac ako 90.000 ruských vojakov.
17:51 Obavy krajiny o svoju bezpečnosť môžu byť legitímne, nikdy však nie je legitímna invázia do iného štátu. Na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku to v utorok povedal český minister zahraničných vecí Petr Macinka. Svoj prejav adresoval šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi. Pýtal sa ho, koľko premárnených životov Rusko potrebuje na ukončenie vojny na Ukrajine.
„Dočasne môžete ovládať územie, naratív, riadiť propagandu, ale nemôžete ovládať čas. A ten vždy odhalí, kto hovoril o bezpečnosti a kto ju rozbúral,“ vyhlásil Macinka. Rusko podľa jeho slov používa bezpečnostné obavy na ospravedlnenie bezprecedentnej agresie proti Ukrajine. „Obavy môžu byť legitímne, ale invázia nikdy nie je legitímna. Rakety nie sú argumentom, sú fyzickým priznaním zlyhania. Sila globálnej mocnosti nespočíva v schopnosti začať vojnu, najväčšia sila spočíva v schopnosti vojnu ukončiť. Po štyroch rokoch by od vás svet rád počul jednoduché odpovede: ako to vaše víťazstvo vyzerá? Koľko zničených miest je dosť? Koľko premárnených životov je dosť?“ pýtal sa Lavrova v prejave český minister.
17:20 Lídri zoskupenia G7 v utorok, v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, opätovne potvrdili svoju neochvejnú podporu Ukrajine, jej územnej celistvosti a práva na existenciu. Francúzsko ako v tomto roku predsednícka krajina G7 upozornilo, že ide o prvé spoločné vyhlásenie lídrov zoskupenia v súvislosti s vojnou na Ukrajine od návratu Trumpa do Bieleho domu. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Vyjadrujeme našu trvalú podporu úsiliu prezidenta Trumpa dosiahnuť tieto ciele iniciovaním mierového procesu a privádzaním strán k priamym rokovaniam. Európa má v tomto procese vedúcu úlohu, ku ktorej sa pripájajú aj ďalší partneri,“ uviedli. „Uznávame, že mierovú dohodu môžu dosiahnuť len Ukrajina a Rusko, vzájomnou spoluprácou a vedením rokovaní v dobrej viere,“ uvádza sa vo vyhlásení. Lídri tiež vyjadrili podporu takzvanej koalícii ochotných, ktorá Ukrajine ponúkla bezpečnostné záruky v prípade prímeria a pripomenuli, že členovia G7 Kyjevu poskytli finančnú podporu a dôležité vybavenie.
16:50 Rusko podľa českého prezidenta vedie prostredníctvom Ukrajiny vojnu aj so Západom. „Rusko už dlhé roky hľadá cesty, ako Európu oslabiť či - najlepšie - rozložiť v podobe ďalšej agresie voči niektorému z európskych štátov alebo v podobe čoraz intenzívnejších hybridných útokov,“ povedal Pavel a ako príklad uviedol šírenie propagandy a dezinformácií na sociálnych sieťach, kyberútoky, špionáž či sabotáž kľúčovej infraštruktúry. „Cieľom je zneistiť a rozdeliť našu spoločnosť. Nesmieme dopustiť, aby sa mu to podarilo,“ podotkol.
„Ak nechceme znovu skončiť vo sfére vplyvu a moci Ruska, musíme aj napriek rôznym názorom ťahať za jeden povraz,“ pokračoval Pavel. Poukázal na Poľsko, ktoré má podľa jeho slov ako celok jednotný postoj k Rusku napriek rozdielnym názorom pri iných témach.
16:21 Ruský prezident Vladimir Putin dnes obvinil Ukrajinu zo snahy torpédovať mierové rokovania a tiež obvinil ukrajinské a západné spravodajské služby z väčšiny útokov spáchaných v Rusku, píšu agentúry. Ukrajina a jej západní spojenci vraj natoľko túžia po ruskej porážke, až sa sami dostávajú k hranici, ktoré budú ľutovať, vyhlásil Putin v prejave, prednesenom na štvrté výročie začiatku ním rozpútanej vojny proti Ukrajine.
Nepriateľov Ruska obvinil Putin tiež zo snahy vyhodiť do povetria plynovody TurkStream a BlueStream, ktoré vedú po dne Čierneho mora z Ruska do Turecka. "Nevedia, čo majú urobiť, aby zničili mierový proces s pokusom o urovnanie diplomatickou cestou. Robia všetko, aby spáchali nejakú provokáciu a zničili všetko, čo bolo počas rokovaní dosiahnuté," povedal podľa agentúry Interfax pred vedením ruskej tajnej služby FSB s tým, že ďalšie podrobnosti preberie počas utajenej časti porady.
Putin myslí, že nepriateľom sa nedarí uštedriť Rusku strategickú porážku. "Vôbec sa to nepodarilo. Ale toľko chcú, že žiť bez toho nemôžu, alebo predpokladajú, že nemôžu. Rozhodne musí poraziť Rusko, a tak hľadajú akýkoľvek spôsob, aby aspoň niečo vykonali," tvrdil ruský prezident, z ktorého rozkazu pred štyrmi rokmi vrtla ruská armáda na území susednej krajiny, ktorá sa odvtedy so západnou podporou bráni. Moskva po začiatku invázie predpokladala rýchle víťazstvo, ani po štyroch rokoch ale nedokázala zabezpečiť žiadny z Putinom pôvodne deklarovaných cieľov agresie.
Podľa Putina však Ukrajina nedokázala poraziť Rusko na bojisku, a tak sa snaží aspoň o teroristické činy. Za teroristický útok Putin tiež označil dnešný výbuch pri Savjolovskej stanici v Moskve. Útočník bol podľa neho zverbovaný cez internet a potom mu "podstrčili" výbušné zariadenie, ktoré na diaľku odpálili, vylíčil podľa denníka Kommersant.
16:10 Štvrté výročie od začiatku ruskej agresie na Ukrajine si v Košiciach v utorok popoludní pripomenú tichým zhromaždením. Informovali o tom organizátori podujatia, ktorí tak chcú vyjadriť podporu ukrajinskému ľudu a uctiť si pamiatku všetkých obetí vojny.
15:59 Pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine Liga za ľudské práva v spolupráci s Úradom komisára pre deti (ÚKPD) apeluje na posilnenie ochrany ukrajinských detí na Slovensku. Upozorňujú, že bez systémových zmien a úpravy zákonov zostávajú v právnej neistote. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR v reakcii uviedlo, že kladie dôraz na podporu detí a mládeže prichádzajúcich z Ukrajiny. Deklaruje, že postupne mení legislatívu a robí viacero systémových krokov, ktorými cudzincom uľahčuje ich vzdelávanie a integráciu na Slovensku.
15:30 Taliansko bude Ukrajine aj naďalej preukazovať neustálu podporu, uviedla v utorok kancelária premiérky Giorgie Meloniovej pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie. Zopakovala tiež svoju podporu iniciatívam zameraným na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého“ mieru. Informuje o tom agentúra ANSA. „V deň štvrtého výročia neoprávnenej a brutálnej agresie Ruska proti Ukrajine vyjadruje talianska vláda opätovne solidaritu a blízkosť ukrajinským inštitúciám a ľuďom,“ uvádza sa vo vyhlásení kancelárie. „Počas týchto štyroch rokov boja ukrajinského ľudu za obranu svojej slobody a nezávislosti, Taliansko vždy preukazovalo svoju neustálu a neochvejnú podporu spolu so svojimi európskymi a západnými spojencami,“ pokračuje stanovisko Meloniovej kancelárie.
15:10 Britská vláda v utorok odmietla tvrdenia Ruska, podľa ktorého má Spojené kráľovstvo v úmysle poskytnúť Ukrajine jadrové zbrane. Vyjadrenia ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR označil Londýn za snahu ruského prezidenta Vladimira Putina odviesť pozornosť od vojenskej agresie na Ukrajine. Informovala o tom televízia Sky News.
14:52 Ruská armáda obsadila počas štvrtého roku vojny na Ukrajine viac územia ako v predchádzajúcich dvoch rokoch dohromady. Vyplýva to z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v utorok zverejnila agentúra AFP.
14:35 Ukrajinské ministerstvo obrany dnes, na štvrté výročie začatia rozsiahlej ruskej invázie, predstavilo plán, ktorý má súbežne s diplomatickými rokovaniami prinútiť Moskvu k mieru. Počíta s posilnením ukrajinskej protivzdušnej obrany, zastavením postupu ruských vojsk a zbavením Ruska zdrojov pre pokračovanie agresie.
"Chceme mier viac ako ktokoľvek na svete," uviedol vo vyhlásení zverejnenom na stránkach ukrajinského ministerstva obrany šéf rezortu Mychajlo Fedorov. "Mier na Ukrajine nastane vtedy, keď bude nebo zatvorené, ruská armáda stratí útočný potenciál, ekonomika Ruska nevydrží záťaž," dodal. Plán podľa ministerstva predpokladá posilnenie protivzdušnej obrany. "Cieľom je chrániť civilistov a infraštruktúru - identifikovať 100 percent leteckých hrozieb v reálnom čase a zachytiť najmenej 95 percent rakiet a dronov," uviedlo ministerstvo s tým, že protivzdušná obrana prechádza reorganizáciou s cieľom zabezpečiť ochranu miest a systémovo čeliť útokom ruských útočných dronov.
14:02 „Som - mierne povedané - veľmi skeptický, pokiaľ ide o vyhliadky na dosiahnutie krátkodobého mieru,“ povedal Macron v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Je podľa neho dobré, že pokračujú tieto iniciatívy mierových rozhovorov, no „na ruskej strane nie je žiadna ochota dosiahnuť mier“.
„Rusi si jedného dňa uvedomia závažnosť tohto zločinu spáchaného v ich mene, ničotnosť zámienok preň a jeho dlhodobé ničivé účinky na ich vlastnú krajinu,“ napísal Macron v utorok na sociálnej sieti X. Zároveň sľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku. Moskva podľa Macrona musí pochopiť, že čas nie je na jej strane. Invázia na Ukrajinu je pre Rusko podľa neho trojakým - vojenským, ekonomickým aj strategickým - neúspechom, lebo Rusko tým iba „posilnilo NATO, ktorého rozšíreniu sa snažilo zabrániť, zjednotilo Európanov, ktorých sa snažilo oslabiť, a odhalilo krehkosť imperializmu z inej éry“.
13:44 Na základe najnovších výskumov štyri roky trvajúca vojna Ruska proti Ukrajine okrem obetí, zranených a materiálnych škôd spôsobila aj tie na životnom prostredí a klíme. Od februára 2022 bolo podľa výpočtov Iniciatívy na meranie emisií skleníkových plynov spôsobených vojnou (IGGAW) v dôsledku konfliktu vyprodukovaných odhadom 311 miliónov metrických ton oxidu uhličitého.Informuje správa agentúry DPA.
13:16 V Chráme svätej Sofie v Kyjeve sa v utorok konala spoločná modlitba aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, jeho manželky Oleny a európskych lídrov, ktorí pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie pricestovali do ukrajinskej metropoly.
13:00 Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa v utorok vyjadril „úprimnú vďaku“ ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za návrat juhoafrických mužov, ktorých nalákali bojovať po boku ruských jednotiek na Ukrajine. Informuje agentúra AFP. JAR ešte v novembri oznámila, že dostala „volania o pomoc“ od 17 mužov, ktorí uviazli v Donbase na východe Ukrajiny po tom, ako boli podvodom nalákaní pridať sa k žoldnierskym jednotkám. Ramaphosa sa tento mesiac rozprával s Putinom o ich návrate do vlasti.
12:55 Západní spojenci musia zvýšiť svoju vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc, ak má Ukrajina zvíťaziť nad Ruskom, uviedol v utorok generálny tajomník NATO Mark Rutte pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie. Informuje správa agentúr AFP a DPA. „Táto podpora je nevyhnutná. Ukrajina potrebuje viac, lebo len prísľub pomoci túto vojnu neukončí,“ tvrdí Rutte. „Ukrajina potrebuje muníciu dnes a každý deň, kým sa krviprelievanie neskončí,“ konštatoval.
12:40 Ruská zahraničná spravodajská služba SVR prišla v utorok s tvrdením, že britské a francúzske elity „nie sú pripravené akceptovať porážku“ vo vojne na Ukrajine a údajne zvažujú, že Kyjevu poskytnú jadrovú bombu alebo tzv. špinavú bombu s rádioaktívnym materiálom. Informovala o tom britská stanica Sky News
12:25 Pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa za to, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zaobchádza ako s priateľom. Píše správa agentúry DPA. Trump minulý rok na rokovaniach na Aljaške privítal ruského prezidenta „ako kamoša“ a zároveň úplne zastavil vojenskú podporu Ukrajine, povedal Pistorius pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.
11:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave v Európskom parlamente uviedol, že Ukrajina potrebuje „jasný termín“ jej vstupu do EÚ. Zelenskyj sa europoslancom prihovoril pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. „Je pre nás dôležité, aby sme dostali jasný termín pristúpenia k EÚ,“ povedal. „Ak nebude takáto garancia, (ruský prezident Vladimir) Putin si nájde spôsob, ako bude celé desaťročia blokovať Ukrajinu tým, že vás rozdelí, že rozdelí Európu. My sa musíme pred týmto chrániť,“ pokračoval ukrajinský prezident.
11:45 Rusko zatiaľ nedosiahlo ciele svojej invázie na Ukrajinu, a preto v nej pokračuje, povedal v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva po štyroch rokoch vojny a napriek pokračujúcim bojom a útokom podľa neho zostáva otvorená možnosti dosiahnutia svojich cieľov diplomatickou cestou. Termín ani miesto nového kola mierových rokovaní Peskov nepotvrdil, informuje správa stanice Sky News.
11:40 Najurgentnejšou hrozbou pre bezpečnosť Európy je podľa náčelníka Generálneho štábu Armády ČR (AČR) Karla Řehku Rusko, ktorého cieľom je deštruovať súčasný svetový poriadok. Podotkol, že bezpečnostná situácia v Európe je najhoršia od konca studenej vojny a zlepšovať sa nebude ani v dohľadnej dobe. Vyhlásil to v utorok na pravidelnom veliteľskom zhromaždení AČR, kde tiež varoval pred znižovaním výdavkov na obranu. Podľa českého ministra obrany Jaromíra Zůnu však zníženie rozpočtu na obranu armádu neohrozí, píše spravodajkyňa v Prahe.
11:35 Ukrajina zámerne spôsobuje v Maďarsku pred aprílovými parlamentnými voľbami nedostatok pohonných hmôt blokovaním ropovodu Družba, aby zvrhla súčasnú vládu a dosadila lídra nakloneného Kyjevu. Napísal to v utorok na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca v Budapešti.
11:03 Britská vláda v rámci svojho režimu sankcií voči Rusku zaradila na zoznam ďalších 297 subjektov. Opatrenia sa okrem iného zameriavajú na jednu z najväčších ropovodných spoločností, PJSC Transnefť, ktorá zabezpečuje prepravu viac ako 80 percent ruského exportu suroviny. Kabinet Keira Starmera očakáva, že tento krok ďalej obmedzí schopnosť Kremľa obchádzať sankcie zamerané na vývoz ropy.
10:50 Vojna na Ukrajine je podľa českého premiéra Andreja Babiša nezmyselná a prináša len skazu, preto si nemožno priať nič iné, než aby sa skončila. Ocenil mierové úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa a dúfa, že mier čoskoro nastane. Uviedol to v utorok na sociálnych sieťach. Na pripomienku štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyvesili pred českým úradom vlády ukrajinskú vlajku, informuje spravodajkyňa v Prahe.
10:12 Ruská armáda pokračovala v útokoch na Ukrajinu aj v noci na utorok, keď si svet pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie. Podľa ukrajinského letectva Rusko do útokov nasadilo jednu balistickú raketu Iskander-M a 133 bezpilotných lietadiel, z ktorých protivzdušná obrana zostrelila 111. Svoje ciele v 16 lokalitách zasiahlo 19 dronov, informovala televízia Sky News.
10:06 Poľský prezident Karol Nawrocki varoval pred ignorovaním imperiálnych ambícií Ruska. Pri príležitosti štvrtého výročia vpádu Ruska na Ukrajinu v príspevku na sieti X vyzval na jednotu demokratického sveta. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski zas prišiel do Kyjeva uistiť o podpore Poľska, informuje varšavský spravodajca.
10:00 Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok, v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, vyzval na európsku jednotu. Tvrdí, že len kolektívnou silou možno dosiahnuť koniec vojny na Ukrajine. Informuje správa agentúry DPA.
9:50 Pred bruselským sídlom diplomatickej služby Európskej únie (EÚ) v utorok na znak solidarity s Ukrajinou napadnutou Ruskom po prvý raz vztýčili ukrajinskú vlajku. Oznámila to vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.
9:42 Ukrajina si v utorok pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie za účasti viacerých európskych lídrov. Do ukrajinskej metropoly pricestovali okrem iných fínsky prezident Alexander Stubb a švédsky premiér Ulf Kristersson. V príspevku na sieti X to potvrdil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
9:40 V berlínskom múzeu, ktoré bolo kedysi nacistickým bunkrom, otvorili v utorok stálu výstavu o vojne na Ukrajine, ktorej cieľom je podľa agentúry AFP podporiť Kyjev. Výstavu otvorili v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu,
9:25 Rusi si jedného dňa uvedomia závažnosť zločinu spáchaného v ich mene, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. V príspevku na sieti X prisľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku. Moskva podľa Macrona musí pochopiť, že čas nie je na jej strane.
9:15 Ženy, ktoré utiekli pred vojnou na Ukrajine, sú v členských krajinách Európskej únie vystavené „vysokej miere“ fyzického, sexuálneho a psychického násilia. V utorok to uviedla Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) a vyzvala na ich lepšiu ochranu. Informuje správa agentúry AFP.
9:00 Ruský prezident Vladimir Putin za štyri roky vojny nedosiahol svoje ciele, Ukrajina ubránila svoju nezávislosť. Na úvod dnešného štvrtého výročia vpádu ruských vojsk do svojej krajiny to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píšu tlačové agentúry. Kyjev urobí všetko pre zabezpečenie trvalého mieru, dodal ukrajinský vodca v televíznom prejave.
8:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že Ukrajina je pripravená urobiť „všetko“, čo je v jej silách, aby dosiahla silný a trvalý mier. Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.“
8:00 Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najvyšším počtom utečencov z Ukrajiny v prepočte na obyvateľov. Na konci roka 2025 evidovalo Slovensko 25,8 osoby z Ukrajiny s dočasnou ochranou na 1000 obyvateľov. Rovnaký pomer mal aj Cyprus, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý dosahoval 9,7 osoby na 1000 obyvateľov. Vyšší pomer než Slovensko mali iba Česká republika (36,0) a Poľsko (26,6). Vyplýva to zo štatistík ku koncu roka 2025, ktoré tento mesiac zverejnil hlavný štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
6:55 Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v utorok ráno pricestovali do Kyjeva pri príležitosti štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
6:32 Najmenej päť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom dronovom útoku na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Oznámili to v utorok ráno tamojšie úrady, píše správa agentúry AFP. Podľa Ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) drony v noci zasiahli viacero lokalít v administratívnom centre Záporožskej oblasti. Kyjev si pritom v utorok pripomína štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
6:11 Spojené štáty sa v pondelok stretli s ruskou delegáciou v Ženeve, aby rokovali o vytvorení potenciálnej multilaterálnej zmluvy o kontrole jadrových zbraní. V utorok sa tam stretnú aj so zástupcami Číny, informoval o tom popredný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí, píše agentúra Reuters a AFP.
6:10 Predseda Európskej rady António Costa v pondelok v liste vyzval maďarského premiéra Viktora Orbána, aby Budapešť prestala blokovať pôžičku Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Na pôžičke sa lídri členských štátov EÚ dohodli 18. decembra na summite v Bruseli. Informuje o tom správa portálu Politico.
6:05 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok v Berlíne vyhlásil, že je v zásade otvorený rokovaniam s Ruskom o udržateľnom mieri na Ukrajine, zároveň však odmieta akékoľvek ústupky voči Moskve. Informuje správa agentúry DPA.„Samozrejme, Ukrajina musí hovoriť ako prvá. Ale aj my sme pripravení rokovať,“ uviedol Wadephul na podujatí organizovanom Nadáciou Konrada Adenauera. „Do Moskvy však neprídeme s ďalšími ústupkami. To neurobíme,“ zdôraznil.
6:00 Drony, ktoré v noci na pondelok zasiahli v Rusku prečerpávaciu stanicu dôležitú pre prevádzku ropovodu Družba, patrili Ukrajinskej bezpečnostnej službe (SBU). S odvolaním sa na jej predstaviteľa o tom informovali portál Politico a agentúra Reuters. Nočný útok dronov spôsobil požiar v prečerpávacej stanici Kalejkino neďaleko mesta Aľmetievsk v ruskej Tatárskej republike, vyše 1200 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, uviedol predstaviteľ SBU. Neposkytol viac podrobností o tom, či to nejako ovplyvnilo prevádzku ropovodu.
Von der Leyenová a Costa sa v Kyjeve zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli pri príležitosti výročia začiatku vojny a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a neskôr sa zúčastnia zasadnutia tzv. koalície ochotných. Táto schôdzka má opätovne potvrdiť záväzok 35 zúčastnených krajín podporovať Ukrajinu pri dosahovaní trvalého a spravodlivého mieru a pri posilňovaní bezpečnosti Ukrajiny i celej Európy.
„Vo februári 2022 Rusko začalo nevyprovokovanú, neodôvodnenú a nezákonnú vojnu proti Ukrajine, čím porušilo jej suverenitu a medzinárodné právo. Od toho dňa EÚ pevne stojí v solidarite s Ukrajincami... Po štyroch rokoch opätovne potvrdzujeme, že naša podpora zostáva silná, jednotná a neochvejná,“ vyhlásil Costa. Europoslanci sa o 10.15 h v Bruseli stretnú na mimoriadnom plenárnom zasadnutí. Po prejave prezidenta Zelenského prostredníctvom videoprenosu budú diskutovať o najnovšom vývoji ruskej agresie a o európskom príspevku k spravodlivému mieru a trvalej bezpečnosti na Ukrajine. Hlasovať sa bude aj o uznesení. „Našim odvážnym priateľom na Ukrajine: už štyri roky inšpirujete svojou vytrvalosťou a odvahou celý svet... Nie ste sami,“ odkázala predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová.
Na znak solidarity sa už v pondelok večer viaceré budovy inštitúcií EÚ rozsvietili vo farbách ukrajinskej vlajky. Od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 poskytla EÚ Ukrajine podporu vo výške 194,9 miliardy eur. Obrana Ukrajiny je zároveň pilierom hlavného obranného nástroja Únie – Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE) s rozpočtom 150 miliárd eur, pripomenula Európska komisia.
