BRATISLAVA - Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025 môže byť pre mnohých daňovníkov praktickým riešením. Oplatí sa najmä tým, ktorí priznanie nestíhajú podať v riadnom marcovom termíne, nemajú dostatok financií na zaplatenie dane alebo si chcú vytvoriť časovú či finančnú rezervu. Nie vždy však ide o výhodné riešenie pre každého. Upozornila na to špecialistka pre PR a internú komunikáciu Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Martina Rybanská.
Platná legislatíva umožňuje predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania o tri mesiace, prípadne až o šesť mesiacov, ak mal daňovník aj príjmy zo zahraničia. Táto možnosť sa však netýka daňovníkov v konkurze alebo v likvidácii. Tí musia o odklad požiadať správcu dane najneskôr 15 dní pred uplynutím riadnej lehoty, pričom daňový úrad ich žiadosť individuálne posudzuje.
Mikroodvody sa od odkladu nezmenia
Dlhšia lehota na podanie daňového priznania sa tento rok už neoplatí všetkým, ktorým má prvýkrát vzniknúť povinnosť platiť sociálne odvody. „Daňovníci, ktorí mali za rok 2025 hrubé príjmy z podnikania nižšie ako 9144 eur, budú bez ohľadu na termín podania priznania platiť tzv. mikroodvod vo výške 131,34 eura od 1. júla 2026,“ vysvetlila daňová poradkyňa Mária Sameková, ktorá je členkou SKDP.
Naopak, posunutie lehoty bude mať význam pre tých daňovníkov, ktorí za rok 2025 túto hranicu príjmov prekročili a doposiaľ odvody do Sociálnej poisťovne (SP) neplatili. „Tí získajú viac času, keďže prvýkrát budú platiť minimálne odvody vo výške 303,11 eura (resp. aj vyššie podľa výšky vyčísleného základu dane) až za mesiac október. Bez odkladu by im povinnosť vznikla už za mesiac júl. Dlhšia lehota je výhodnejšia aj pre daňovníkov, ktorí majú mať vyššie odvody do SP, ako platili doposiaľ,“ priblížila odborníčka.
Predĺženie lehoty mení termíny preddavkov
Upozornila, že odklad daňového priznania má vplyv aj na preddavky na daň. „Predĺžením lehoty sa upraví aj preddavkové obdobie a prvý preddavok tak zaplatí daňovník až v 3. štvrťroku. Oplatí sa to aj tým, ktorým majú zvýšiť preddavky na daň,“ doplnila Sameková.
Existujú však aj situácie, v ktorých môže byť odloženie daňového priznania nevýhodné. Ide napríklad o ľudí, ktorí mali v predchádzajúcom roku nižšie príjmy a po podaní priznania by im vyšli nižšie odvody. „Ďalším príkladom je daňovník, ktorý platí preddavky a jeho celková daň by mala byť nižšia ako zaplatené preddavky. Daňový úrad mu tak na základe podaného daňového priznania v riadnom termíne vráti preplatok. Pred rozhodnutím o odklade daňového priznania je preto dôležité zvážiť nielen časový komfort, ale aj vplyv na odvody a preddavky na daň,“ dodala Sameková.
