BRATISLAVA - Dva mesiace po začiatku roka 2026 sa do popredia pochopiteľne dostáva téma daňových priznaní a s tým súvisiace daňové podvody. Pred istým časom bolo Slovensko označené za "európske centrum" takýchto podvodov s čím však nesúhlasí prezident Finančnej správy SR Jozef Kiss. Ten po analýze údajov prehovoril o tom, ako sa na celú situáciu pozerá on a či je skutočne taký dôvod na obavy.
Téma výberu dani je v posledných mesiacoch veľmi citlivou vecou a záležitosťou verejného diskurzu, a to aj v politike. Ako z vášho pohľadu vyzerá reálna kondícia výberu daní a kde vidíte rezervy?
- Mrzí ma, že diskusia na túto tému často neprebieha na odbornej úrovni. Často to skĺzne do politickej roviny a vznikne z toho naratív, že máme tu daňové podvody za 1,8 miliardy eur. Nie je to pravda. Musíme si najskôr povedať to, že ročný rozpočet, ktorý bol stanovený na rok 2025 predstavoval 22,5 miliardy eur. Bolo to o 4 miliardy viac ako v roku 2024. To znamená, že nárast v plánovaných financiách, ktorý sa mal vybrať na daniach, bol historicky najvyšší a počas posledných rokov bol nárast do maximálne dvoch miliárd eur.
Do akej miery môže Finančná správa SR ovplyvniť samotný výber daní a kde to už skôr naráža na isté široké makroekonomické alebo legislatívne okolnosti?
- Z pohľadu efektivity je to hlavne zásluha výkonu daňových kontrol. Som rád, že nám počas posledných dvoch rokov táto efektivita výrazne rástla. Musím dodať aj to, že výpočet tejto efektivity sa docielil úplne rovnako, ako aj predtým v rokoch 2016, 2020 či 2021. Nejakým spôsobom ideme cez tie isté parametre tak, aby sme v roku 2025 dosiahli efektivitu daňových kontrol až 80 percent, pri DPH je to dokonca viac ako 90 percent. Z pohľadu tejto efektivity sme navýšili počet zadaných kontrol, čo sa týka daňových úradov. Navýšili sme počet zrealizovaných daňových kontrol a takisto sme zvýšili počet kontrol priznávania tržieb v registračných pokladniciach. V tomto prípade sme boli na historickom čísle 20-tisíc. Je to viac ako 200-percentný nárast oproti minulým obdobiam.
Súčasný daňový systém má množstvo sadzieb a výnimiek. Odrážajú sa prijaté zmeny na výbere daní a efektivite ich výberu?
- V úvode musím hneď skonštatovať, že sme na Slovensku mali misiu Medzinárodného menového fondu (MMF), kde sme sa zhodli v jednej veci. A to v tej, že Slovensko má veľký rozptyl v daňových sadzbách. Rozprávame sa o tom, že máme 5-percentnú sadzbu a až 23-percentnú sadzbu a medzitým sú rôzne sadzby uplatňované v rôznych odvetviach. Môžeme menovať potraviny, ubytovacie služby alebo gastro.
Ak sa pozrieme napríklad na výkonnosť gastra a ubytovacích služieb za rok 2025, tak výrazne narástli tržby, počet ubytovaných a zamestnanosť v tomto segmente. Nevidíme to však v tom daňovom príjme, ktorý sme očakávali. To znamená, že ak máme v gastre rozptyl od 5 do 23 percent a máme tam rôzne životné situácie, počas ktorých mám uplatňovať všetky tieto druhy sadzieb, nevyhnutne to vytvára priestor na zlú klasifikáciu položiek do jednotlivých sadzieb.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Aké sú rezervy pri výbere daní
- Ako sa Kiss pozerá na možnosť opätovného zavedenia rovnej dane
- Či sa v príjmoch štátu negatívne premieta aj spomaľovanie zahraničnej ekonomiky
- Čo vraví Kiss na klesajúce živnosti a ako sa díva na záujem o zakladanie sro-čiek
- Ako sa pozerá na budúce priority Finančnej správy SR
