BUKUREŠŤ - Vedcom sa v rumunskej ľadovej jaskyni podarilo objaviť baktériu, ktorá v ľade prežila približne 5 000 rokov. Starobylý mikroorganizmus môže byť kľúčom k novým antibiotikám, no zároveň upozorňuje na potenciálne riziko šírenia rezistencie medzi súčasnými baktériami.
V Scărișoara Ice Cave, jednej z najznámejších ľadových jaskýň v Rumunsku, sa tímu z Institute of Biology Bucharest podarilo izolovať baktériu, ktorá zostala v ľadovom jadre uloženom 25 metrov pod povrchom až 5 000 rokov. Extrémne chladné a stabilné prostredie jaskyne umožnilo mikroorganizmom prežiť tisícročia, pričom sa adaptovali na nízke teploty a obmedzené zdroje živín.
Novozistený kmeň, označený ako Psychrobacter SC65A.3, patrí do rodu Psychrobacter, známeho schopnosťou prežiť v extrémne chladnom prostredí. Ako informuje portál Science Alert, genetická analýza prekvapila vedcov: baktéria nesie viac ako sto génov spojených s rezistenciou voči moderným antibiotikám, čo dokazuje, že antibiotická odolnosť je evolučný fenomén, ktorý vznikol dávno pred objavením penicilínu.
Baktéria je paradoxne dvojsečná
„Psychrobacter SC65A.3 prekvapivo odoláva viacerým súčasne používaným antibiotikám a obsahuje desiatky génov spojených s rezistenciou,“ vysvetľuje mikrobiologička Cristina Purcarea. „Tento objav dokazuje, že mechanizmy obrany mikroorganizmov sa vyvíjajú prirodzene už milióny rokov.“
Baktéria je paradoxne dvojsečná – na jednej strane predstavuje potenciálne nebezpečenstvo, pretože jej gény by sa mohli preniesť na súčasné patogény. Na druhej strane má schopnosť potláčať rast multirezistentných baktérií, čo naznačuje jej významný biotechnologický a medicínsky potenciál. Genómová analýza odhalila gény, ktoré umožňujú prežitie v chladnom prostredí, ako aj tie, ktoré stoja za antimikrobiálnou aktivitou, a práve tie by mohli inšpirovať vývoj nových antibiotík či priemyselných enzýmov.
Mikroorganizmy produkujú unikátne enzýmy a antimikrobiálne látky
Vedci zároveň upozorňujú na širší kontext: topenie ľadovcov a permafrostu v dôsledku klimatických zmien uvoľňuje tisíce ton mikróbov, ktoré boli dovtedy neaktívne. Ak by sa ich gény preniesli do moderných baktérií, mohlo by to ešte viac zhoršiť globálnu krízu antibiotickej rezistencie. „Topiacim sa ľadom sa do obehu dostávajú mikróby, ktorých gény by mohli zintenzívniť problém rezistencie,“ varuje Purcarea. Zároveň však pripomína, že tieto mikroorganizmy produkujú unikátne enzýmy a antimikrobiálne látky, ktoré by mohli byť zdrojom pre nové lieky, biotechnológie či priemyselné aplikácie.
Podľa odhadov dnes antibiotická rezistencia spôsobuje viac než milión úmrtí ročne na celom svete. Hoci situácia nie je priaznivá, skúmanie extrémnych prostredí, ako sú ľadové jaskyne, otvára nové možnosti pre medicínu a biotechnológie. Tím z Bukurešti preto zdôrazňuje potrebu dôkladného mapovania mikrobiálnej diverzity, sledovania adaptácií na chlad a skúmania ich potenciálu pre nové inovácie.
