BRATISLAVA - Na to, ako KDH pôsobí v parlamente, je hrdý. Nepamätá si, že by sa o nejakej inej strane toľko distovalo v súvislosti s hlasovaním s koalíciou, ako o nich. Otvorene hovorí, že má ambíciu viesť konzervatívnu politiku na Slovensku a byť lídrom konzervatívneho prúdu a ak bude mať dôveru, je pripravený uchádzať sa o post predsedu KDH. O tom, či kresťanskí demokrati podporia návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv, či by bol v koalícii s Republikou, ale aj o tom, prečo je dôležité obmedziť deťom prístup na sociálne siete a ako to vníma ako rodič sme sa rozprávali s podpredsedom KDH Viliamom Karasom.
Vláda chce predložiť návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov. Na takúto zmenu však treba novelizovať Ústavu SR. To znamená, že koalícia potrebuje v parlamente aj hlasy opozície. Za akých podmienok by KDH zahlasovalo za takéto zmeny?
- My sme o tejto téme rokovali s predsedom Národnej rady SR. Diskusia prebieha aj v rámci opozície. Sledujeme reakcie iných opozičných strán, počúvame našich starostov. Sme strana regiónov, máme veľké zastúpenie v regiónoch, v samospráve. V zásade tá idea nám vyhovuje a nie sme proti tomu, aby sa predĺžilo funkčné obdobie zo štyroch na päť rokov, ale až po budúcich voľbách. Čiže aby sa nemenili pravidlá počas hry. Ale samozrejme, všetko spočíva v detailoch návrhu, všeobecne ideu podporujeme, ale konkrétny návrh na stole nie je, čiže dnes ešte nie je k čomu sa konkrétne vyjadriť.
Váš predseda Milan Majersky je prešovským županom. Zohralo to úlohu pri rozhodovaní KDH?
- Nie. Zavážili jeho skúsenosti v samospráve, ale nie je to len jeho rozhodnutie. My sme túto vec diskutovali so všetkými - máme množstvo starostov, poslancov, zastupiteľstiev. Problém v samosprávach je, že za 4-ročný mandát sa jednoducho nedá všetko zrealizovať. 5-ročný mandát by stabilizoval pozíciu vedenia aj samosprávy a keď sa predĺži volebný cyklus, stihnú viac zrealizovať.
Milan Majersky plánuje viesť KDH do konca svojho mandátu, čo sú teda zhruba 2 roky. Zatiaľ sa veľmi neisto vyjadruje ohľadne toho, či sa bude uchádzať o túto funkciu znova. Vy ste ako spokojný s tým, ako vedie stranu?
- Som súčasťou vedenia strany – veď som podpredsedom strany. O všetkých otázkach vedenia a fungovania strany diskutujeme, sme regionálnou stranou a stranou, ktorá je budovaná zdola a má široké štruktúry. Teraz prebiehajú okresné snemy. Pripravujeme snem v marci, ktorý sa koná každé 2 roky v zmysle stanov. Máme 6 000 členov. Pravé sme o tom hovorili, keď som bol na okresnom sneme v Žiline. Jeden pán primátor s veľkým uznaním hovoril, že "klobúk dolu", že ešte stále fungujú stranícke štruktúry aj v regiónoch, kde sa dá prísť, kde to funguje, kde za tú stranu niekto tvorí názor a komunikuje aj na miestnej úrovni. To je KDH. Čiže my takto diskutujeme aj o fungovaní strany. Ja sám, keď chodím po snemoch, pýtam sa všetkých členov strany, čo hodnotia pozitívne, čo robíme dobre, čo by robili inak, ktoré témy máme otvoriť, ktoré nemáme otvoriť. Tá diskusia je intenzívna, prebieha v rámci snemov a výsledná diskusia prebehne potom v marci so základnými víziami, líniami a podobne. Som rád, že takto strana funguje. Možno sa to môže zdať zvonku, že je to pomalšie a že niektoré veci nejdú tak rýchlo, ako by som si ja sám predstavoval.
Ktoré konkrétne?
- Rozhodnutia. Dôjsť k výsledku, stanovisku, postoju. Ale toto je daň za demokraciu. Ak chcete, aby sa veci prijali demokraticky, každý musí byť vypočutý, každý má právo hovoriť a vyjadriť sa. Je to iné, ako keď máte schránkové strany, kde máte jedného otca zakladateľa, lídra, ktorý jednoducho udá smer a veci idú. Myslím, že toto je práve vec charakteru, a že práve tento charakter umožnil strane KDH zostať tak dlho na politickej scéne. KDH malo už piatich predsedov. Ukážte mi politickú stranu na slovenskej politickej scéne, ktorá je stále aktívna, je v parlamente a má už piateho predsedu. Je to znak toho, že strana má aj schopnosť sebareflexie, ale funguje na princípoch a pravidlách. A čo je kľúčové, tak je to strana – a ja som celý život bol voličom KDH - ktorá najlepšie vystihuje hodnotovú bázu celého slovenského národa a nášho DNA. Reflektuje to vo svojich politikách a svojich pozíciách a pôsobí stabilizačne. A ja by som chcel ešte viac prispieť tomu, aby pôsobila nielen stabilizačne, ale aby dávala jasné vízie a návrhy, ako lepšie spravovať štát a ako ho vyviesť z marazmu, do ktorého ho dostal Robert Fico svojho politikou.
Vy teda nie ste aktuálne poslancom parlamentu, ale ste podpredseda KDH. Ako vnímate správanie sa KDH v parlamente? Hnutiu bolo napríklad vyčítané, že podporilo nejaké zákony koalície. Je tam niečo, čo vás vyrušovalo?
- Práve že som veľmi hrdý na to, ako funguje KDH v parlamente. Samozrejme, vždy by mohlo byť viac aktivít. Ale sme jediná strana v Národnej rade, ktorá dokáže komunikovať s každou stranou v parlamente - či s opozičnou alebo koaličnou. Máme veľmi dobré vzťahy a nie sú tam žiadne animozity a nepriateľstvá, pracujeme normálne profesionálne ako politici. A som hrdý, že sa nerozhodujeme na princípe „kto čo predkladá“, ale na základe toho, „čo ideme podporiť“ - čo je dobré, čo prispeje k slovenskej štátnosti, pomôže ľuďom, bežnému občanovi. Z rozhodnutí, ktoré sme urobili, mi nenapadá ani jedno, ktoré by som urobil inak. Vždy môžete mať na nejakú vec svoj názor, ale vždy sa o tom interne diskutuje a rozhodne sa, či sa vec podporí alebo nie. Skôr pôsobí na mňa veľmi úsmevne, že sme asi jedinou stranou, o ktorej sa takto diskutuje vo verejnom priestore. Nepamätám si, že by sa o niekom inom takto sa diskutovalo v zmysle, že sme akože naklonení koalícii alebo že ju podporujeme. Pozrite si štatistiky hlasovaní, kto koľkokrát hlasoval s vládnou koalíciou. Suverénne tam vedie Progresívne Slovensko, najsilnejšia opozičná strana. Tiež treba povedať, kto má aké veľké prepojenia. Keď si pozrite KDH, tak u nás historicky nenájdete človeka, ktorý by nejakým spôsobom vládol so Smerom alebo by bol s ním vo vláde, v ministerskej funkcii. V strane Progresívne Slovensko nájdete Ivana Korčoka, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí a sedel vo vláde Roberta Fica. V SaS sedí Mária Kolíková, ktorá bola štátnou tajomníčkou Ficovej vlády. Prečo sa nikto nepýta týchto dvoch strán, aké majú prepojenia a ako fungujú so stranou Smer a s vládnou koalíciou? Považujem za veľmi nefér, ak niekto lepí na KDH veci, ktoré nesedia s realitou. A to, že sme zahlasovali za niektoré návrhy, dokonca na niektoré sme mali zásadný vplyv a prešli podľa našej predstavy? Boli by sme samovrahovia, respektíve by sme rezignovali na našu politickú úlohu presadzovať náš politický program, ak by sme ich nepodporili. Ale opakujem ešte raz. Nie sme tí, ktorí najčastejšie hlasujú z vládnou koalíciou. Sú to iné strany, konkrétne Progresívne Slovensko.
Do volieb máme ešte relatívne dosť času, ale už sa hovorí o tom, kto s kým by išiel a kto s kým by nešiel. Vy môžete za seba povedať, s ktorou stranou by ste za žiadnych okolností nešli do koalície?
- Práve preto hovorím o tom, že najčastejšie dostávame túto otázku my v KDH. Povedzte mi za celú históriu fungovania existencie strany Smer, koľkokrát KDH vládlo so Smerom? Ani raz. Ale túto otázku stále niekto kladie. Ja mám skôr väčší problém s tým, či Progresívne Slovensko nebude vládnuť so Smerom, pretože pán Šimečka bol asistentom Borisa Zalu, ktorý bol ideológom strany Smer. Ja by som sa na to skôr pýtal Progresívneho Slovenska a rovnako tak aj SaS.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Prečo je pre KDH dôležité obmedziť prístup na sociálne siete pre deti
- Či by takýto zákon podporili, ak by ho predložila koalícia
- Či sa chce uchádzať o post predsedu KDH
- Ako vidí prípadnú spoluprácu KDH so stranou Republika
- Či sa dá advokátska prax skĺbiť s politikou
VIDEOROZHOVOR si môžete pozrieť TU:
