BRATISLAVA - Máte po návrate zo zahraničia, kde ste dlhodbo žili a pracovali, nárok na vyplatenia dávky v nezamestnanosti? Pravidlá v tomto prípade hovoria jasne.Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil na prípad Slováka, ktorý pracoval niekoľko rokov v inom členskom štáte Európskej únie a po návrate na Slovensko požiadal o dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa však jeho nárok na dávku zamietla.
Muž preto podal podnet. Verejný ochranca práv však po preskúmaní veci skonštatoval, že postup Sociálnej poisťovne bol v súlade so zákonom o sociálnom poistení, ako aj s koordinačnými nariadeniami Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia. "Dôvodom zamietnutia žiadosti bolo, že podávateľ nezískal na území Slovenskej republiky žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti a zároveň si na území Slovenskej republiky nezachoval bydlisko," vysvetlil úrad ombudsmana.
Slovenská legislatíva totiž stanovuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti je podmienený získaním obdobia poistenia v nezamestnanosti v Slovenskej republike v trvaní najmenej dvoch rokov z posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Koordinačné nariadenia Európskej únie umožňujú započítať obdobia poistenia získané v zahraničí len v prípade, ak si osoba na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.
Pojem bydlisko však nemožno zamieňať s trvalým pobytom. Podľa európskej legislatívy ide o miesto, v ktorom má osoba centrum svojich záujmov. Pri jeho posudzovaní sa zohľadňujú najmä rodinné väzby, dĺžka a trvalosť pobytu v zahraničí, bytová situácia, vykonávanie nezárobkovej činnosti či miesto zdaňovania príjmov. Judikatúra slovenských súdov zároveň potvrdzuje, že menej významnými skutočnosťami sú napríklad vlastníctvo bankového účtu alebo využívanie služieb mobilného operátora. „Skúsenosti z vybavovania podnetov poukazujú na to, že mnohí občania si neuvedomujú, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa spravidla uplatňuje v štáte posledného zamestnania. Uplatnenie tohto nároku v inom členskom štáte, napríklad na Slovensku, predstavuje len výnimočnú možnosť, ktorá je viazaná na zachovanie bydliska, teda centra životných záujmov, v inom členskom štáte, než je štát výkonu posledného zamestnania,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Zároveň upozornil, že okrem vyššie spomenutej výnimky z uplatnenia dávky v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania, sa obdobný postup uplatňuje aj v prípade tzv. cezhraničných pracovníkov. Podľa koordinačných nariadení je cezhraničným pracovníkom každá osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a ktorá má bydlisko v inom členskom štáte, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň. Verejný ochranca práv v tejto súvislosti upozorňuje, že osoby, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi alebo si nezachovali bydlisko na Slovensku, by mali pred ukončením dlhodobej práce v inom členskom štáte Európskej únie požiadať o dávku v nezamestnanosti v tom členskom štáte, v ktorom pracovali a platili poistné.
Následne môžu požiadať o export dávky na územie Slovenskej republiky podľa článku 64 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, pričom musia splniť podmienku predchádzajúcej evidencie ako osoby hľadajúcej zamestnanie v danom členskom štáte a byť k dispozícii službám zamestnanosti tohto členského štátu najmenej po dobu štyroch týždňov. „Považujem za dôležité, aby občania mali včasné a presné informácie o podmienkach uplatňovania nároku na dávku v nezamestnanosti v cezhraničných situáciách, a to najmä ešte pred návratom zo zahraničia,“ uzatvára verejný ochranca práv.
