BRATISLAVA - Bezpečnostná situácia na východnej hranici NATO sa vyostruje, čo si všíma aj slovenská verejnosť. Hoci polovica populácie vníma ruské provokácie v Poľsku či Estónsku ako priame ohrozenie, ochota Slovákov plniť si spojenecké záväzky je alarmujúco nízka. Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia ukazuje hlbokú polarizáciu spoločnosti, kde kľúčovú rolu zohrávajú politické preferencie.
V posledných mesiacoch čelili naši severní spojenci sérii bezpečnostných incidentov. Ruské drony narušili vzdušný priestor Poľska a Estónsko hlásilo opakované provokácie ruskými stíhačkami. Tieto udalosti neostali bez povšimnutia ani na Slovensku – zaregistrovalo ich 69 % opýtaných, pričom informovanejší sú najmä muži, vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia väčších miest.
Vnímanie bezpečnosti Slovenska v kontexte týchto incidentov rozdelilo populáciu na dva tábory. Kým 51 % Slovákov pociťuje ohrozenie, približne 35 % ostáva pokojných a situáciu za hrozbu nepovažuje
.
Pocit ohrozenia je štatisticky vyšší u obyvateľov Bratislavy, Košíc a ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, pocit bezpečia častejšie deklarujú muži a ľudia vo veku 37 až 44 rokov.
Zásadnú úlohu však zohráva politika. Pohľad na voličské tábory ukazuje priepastné rozdiely. Kým až 74 % voličov opozície pociťuje v súvislosti s provokáciami ohrozenie, u voličov koalície pociťuje ohrozenie len tretina.
Spojencom by sme „zabuchli dvere“
Najvýraznejšie zistenie prieskumu prichádza pri otázke solidarity. Ak by provokácie pokračovali a naši spojenci by na základe dohôd požiadali Slovensko o vojenskú a technickú pomoc, súhlasila by len 1/3 populácie (33 %) a nesúhlasilo by až 51 % populácie. Ochota pomôcť je vyššia u mladých ľudí do 34 rokov a obyvateľov Bratislavy. Odmietavý postoj majú najmä ľudia nad 65 rokov a tí, ktorí v ruských krokoch nevidia hrozbu.
Politický analytik NMS, Mikuláš Hanes, upozorňuje na silný vplyv politickej rétoriky. Zatiaľ čo voliči Smeru, SNS a Republiky sú v odmietaní pomoci jednotní, voliči Hlasu-SD sa paradoxne blížia skôr k názorom opozície.
„Priepastné rozdiely vidíme medzi elektorátmi jednotlivých strán. Vojenskú pomoc ohrozeným spojencom v NATO by poslalo až 8 z 10 voličov SaS, 7 z 10 voličov PS a Demokratov či necelá polovica voličov hnutia SLOVENSKO, KDH či koaličného Hlasu-SD. Avšak u voličov Smeru-SD, SNS a mimoparlamentnej Republiky by takúto pomoc spojencom poslal iba každý desiaty volič týchto subjektov,“ uviedol Hanes.
Zber dát prebiehal online od 1. do 5. októbra 2025 na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov. Prieskum realizovala agentúra NMS Market Research Slovakia na vlastné náklady.
