BANSKÁ BYSTRICA - Prokurátor Ondrej Repa navrhuje pre podnikateľa Jozefa Brhela, obžalovaného v kauze Mýtnik, bezpodmienečný trest v dolnej polovici sadzby, rovnako aj pre jeho syna Jozefa Brhela mladšieho a právnika Martina B. Ďalším trom obžalovaným v kauze súvisiacej s predraženými IT tendrami na finančnej správe (FS), Radkovi G., Milanovi G. a Miroslavovi S., navrhuje udeliť podmienečné tresty. Prokurátor to uviedol vo štvrtok vo svojej záverečnej reči na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS).
„Osoby sú stíhané pre rôzne trestné činy, sú tam ekonomické trestné činy a korupčné trestné činy. Novela od augusta 2024 radikálne zmenila trestné sadzby, to som musel samozrejme zohľadniť. Preto som niektorým osobám navrhol tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom, najmä pri korupčných trestných činoch, a u troch obžalovaných som navrhol nepodmienečné tresty. Všetkým obžalovaným som navrhol aj uložiť adekvátne peňažné tresty podľa ich majetkových pomerov,“ uviedol Repa.
Jozefovi Brhelovi, Jozefovi Brhelovi mladšiemu a Martinovi B. prokurátor navrhol tresty v dolnej polovici sadzby. „To rozpätie tam je tri až osem rokov a tri až desať rokov,“ dodal Repa s tým, že nižšie tresty navrhuje i preto, že od spáchania skutkov už ubehol nejaký čas. Pripomenul však, že pred prijatím novely Trestného zákona bola napríklad pri legalizácii príjmu z trestnej činnosti pôvodná trestná sadzba 12 až 20 rokov. „Predchádzajúca úprava počítala jedine s nepodmienečným trestom odňatia slobody, aktuálna právna úprava umožňuje uložiť dokonca aj peňažný trest,“ doplnil Repa.
S čítaním svojej záverečnej reči začal prokurátor už v stredu (3. 12.). Vo svojom prejave počas niekoľkých hodín postupne konštatoval, že zhromaždené dôkazy a výpovede svedkov spochybňujú potrebu utajenia obstarávania a následného uzatvárania zmlúv v súvislosti s IT tendrami na FS. Dôkazná situácia má podľa prokurátora poukazovať i na to, že Jozef Brhel mal zásadný vplyv na FS, a tiež približovať, ako mala štruktúra firiem napojených na spoločnosť Allexis profitujúcej z tendrov zakrývať konečných užívateľov výhod. Zakladanie siete predmetných spoločností mal podľa obžaloby riadiť a organizovať Jozef Brhel mladší, ktorý z firiem následne aj profitoval.
Výpovede spolupracujúcich svedkov v kauze považuje za vierohodné
Prokurátor v záverečnej reči skonštatoval i to, že výpovede spolupracujúcich svedkov v kauze považuje za vierohodné a že boli v rámci dokazovania podporené aj ďalšími, a to najmä listinnými dôkazmi. Vylúčil, že by išlo o politický proces, ako to naznačuje obhajoba, a poukázal na to, že spolupracujúcim obvineným neboli poskytnuté benefity nad rámec zákona. Navrhované tresty obhajoba vníma ako dôkaz zaujatosti prokurátora a uplatňovania selektívneho postupu, a to v porovnaní so stíhaním Michala S., ktorý bol v kauze Mýtnik vylúčený na samostatné konanie. „Bol stíhaný za ten istý skutok a pán prokurátor navrhoval peňažný trest. Tu vidíme dvojaký meter,“ uviedol právny zástupca Jozefa B. a Jozefa B. mladšieho Michal Mandzák.
Proces v kauze Mýtnik
Proces v kauze Mýtnik, ktorá sa týka podozrení z predražených IT tendrov na FS v rokoch 2013 až 2018, sa na ŠTS začal v októbri v roku 2022. Obžalobe z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zo zločinu prijímania úplatku, čelia podnikateľ Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel mladší, bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko K., advokát Martin B., bývalý predstaviteľ FS Milan G. a podnikateľ Miroslav S. Obžalovaní vinu odmietajú.
V súvislosti s kauzou Mýtnik bol na samostatné konanie vylúčený podnikateľ Michal S., ktorého firma Allexis mala podľa obžaloby profitovať z predražených IT tendrov na finančnej správe. ŠTS Michala S. v októbri odsúdil za pokračovací zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na peňažný trest 500.000 eur, rozsudok nie je právoplatný. Právoplatne odsúdený v kauze Mýtnik bol v januári bývalý prezident finančnej správy František I., ktorého ŠTS uznal za vinného trestným rozkazom, no trest mu neuložil.
