BRATISLAVA – Návrh zákona z dielne ministerstva vnútra, ktorý sa týka vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti čelí masívnej kritike. Po opozícii či mimovládnych organizáciách sa ozval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Žilinka v liste adresovanom predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu spísal svoje najzásadnejšie výhrady k návrhu zákona. „V prvom rade som zopakoval, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona,“ vytkol v úvode.
Podľa Žilinku navrhovateľ zákona zvolil tiež „neštandardný spôsob kreovania Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (v právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe).“
Rovnako tak poukazuje na zúženie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a do tretice generálny prokurátor tvrdí, že navrhovateľ nerešpektoval princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem a princíp legitímneho očakávania.
Návrh od začiatku čelí kritike
Vláda návrh zákona odobrila iba cez víkend. Navrhovaná legislatíva hovorí o vzniku nového Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Od rezortu spravodlivosti má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov a zároveň nahradiť doterajší ÚOO. Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa.
Parlament o návrhu rokuje v tzv. zrýchlenom režime. Návrh na skrátené legislatívne konanie poslanci schválili v utorok večer po celodennej debate. Dnes sa už rokuje o samotnom zákone.
Návrh je od začiatku pod paľbou kritiky. Opozícia ho odmieta a tvrdí, že si ním minister vnútra Matúš Šutaj Eštok lieči svoje „boliestky“ a že ide o zákon pomsty. Opozícia nevidí ani žiaden dôvod na skrátené konanie. V utorok večer sa pred parlamentom konalo tiež zhromaždenie, ktoré zvolala mimoparlamentná strana Demokrati. K iniciatíve sa pridali aj parlamentné opozičné Progresívne Slovensko, SaS a KDH. „Vládna koalícia sa rozhodla zlikvidovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti - štátnu inštitúciu, ktorá chránila ľudí odhaľujúcich a oznamujúcich korupciu. Bez diskusie, bez pripomienok, bez hanby,“ zdôvodnili Demokrati. Rušenie úradu považujú za akt otvorenej pomsty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštok a premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
Návrh zákona kritizujú aj neziskové mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris a Transparency International Slovensko.
archívne video
Šutaj Eštok sa za zákon bije
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok si však za novým zákonom stojí. „Podoba, v akej je dnes úrad na ochranu oznamovateľov trestnej činnosti, nemá s nezávislosťou absolútne nič spoločné,“ tvrdil ešte v utorok. „Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa, čím dochádzalo k nerovnováhe, ktorá viedla k nejasnostiam, a tak si úrad mohol vykladať zákon, ako len chcel, vždy, samozrejme, vo svoj prospech. A o nezávislosti súčasného úradu nemôže byť ani reč. Je to hlasná politická truba opozície,“ vyhlásil.
Zmena legislatívy podľa neho zavádza jasné, spravodlivé a vyvážené pravidlá. „Zamestnávateľ napríklad bude môcť do 15 dní od účinnosti zákona požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany. Bude mať aj právo pravidelne žiadať preverenie, či dôvody na pokračovanie ochrany ešte trvajú, pretože súčasná legislatíva neriešila dostatočne napríklad takéto situácie, keď sa okolnosti prípadu v čase zmenia,“ vysvetlil minister. Zákon zároveň stanovuje aj to, že ochranu bude možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy vecný súvis so zamestnávateľom. „Doterajšia právna nejednoznačnosť negatívne ovplyvňovala postavenie zamestnávateľa, práve preto aj so súčinnosťou súčasného vedenia úradu dochádzalo k prípadom, keď nie tí dostávali ochranu, ktorí spravodlivo nahlasovali trestnú činnosť, ale tí, ktorí trestnú činnosť, často tu boli podozrenia, páchali, boli takto aj chránení,“ myslí si. Zmena zákona podľa neho nie je namierená proti nikomu.
ÚOO v minulosti pokutoval ministerstvo vnútra za nerešpektovanie statusu chránenej osoby pri skupine policajtov známych ako čurillovci.
