BRATISLAVA – Vláda na sobotnom mimoriadnom rokovaní schválila návrh zákona, ktorý mení systém ochrany oznamovateľov a obetí trestných činov. Doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) má zaniknúť a nahradí ho nový centrálny orgán. Kabinet zároveň odsúhlasil skrátené legislatívne konanie.
Podľa materiálu Ministerstva vnútra SR vznikne Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý prevezme:
- agendu ochrany oznamovateľov z dnešného ÚOO,
- agendu odškodňovania obetí trestných činov z Ministerstva spravodlivosti.
Podľa návrhu má vznik nového úradu riešiť viaceré problémy, ktoré sa podľa rezortu prejavili v doterajšej praxi. Tvrdí, že dnešný systém ochrany je roztrieštený, málo efektívny a v niektorých prípadoch umožňoval nejasnosti pri poskytovaní ochrany. Nový model má podľa rezortu umožniť rýchlejšie a koordinované konanie v prípadoch, kde hrozí sekundárna viktimizácia alebo odvetné opatrenia.
Premiér Robert Fico uviedol, že zmeny majú pomôcť „vysporiadať sa s komplikovanými procedúrami súvisiacimi s prešľapmi z rokov 2020 – 2023“, pričom zdôraznil, že nejde o trestnoprávne konania. Predseda nového úradu má byť volený v Národnej rade SR.
Zmena pre zamestnávateľov
Návrh zákona zdôrazňuje posilnenie postavenia zamestnávateľov, ktorí doteraz nemali možnosť preskúmať rozhodnutie ÚOO o priznaní ochrany. Nový zákon umožní, že zamestnávateľ bude môcť do 15 dní požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany oznamovateľovi. Ochranu bude navyše možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy vecný súvis so zamestnávateľom a zamestnávateľ bude môcť pravidelne preverovať, či dôvody na ochranu naďalej trvajú.
Nový úrad by tak mal byť odpolitizovaný, transparentný a kontrolovateľný, čím sa odstráni priestor pre svojvôľu a ochrana bude poskytovaná len pri priamom vecnom súvise so zamestnávateľom, čo odstráni doterajšiu nejednoznačnosť.
Žilinka spochybňuje použitie skráteného legislatívneho konania
Ku kritikom sobotňajšieho uznesenia vlády, týkajúceho sa zákona o novom Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, sa pridal generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Poukazuje konkrétne na zrýchlený režim, v ktorom sa má legislatíva prijať. „Na skrátené legislatívne konanie nevzhliadam splnené zákonné podmienky,“ napísal na sociálnej sieti.
Zákon jasne vymedzuje situácie, keď možno tento postup použiť – napríklad pri ohrození základných práv či riziku značných hospodárskych škôd. Pri zriadení nového úradu tieto okolnosti podľa Žilinku naplnené nie sú.
ÚOO varuje pred zásahom do nezávislosti
Úrad na ochranu oznamovateľov reagoval na návrh ostro. Tvrdí, že vláda sa pokúša „účelovo odstrániť“ jeho vedenie, hoci podľa úradu na to neexistuje vecný ani zákonný dôvod. ÚOO upozorňuje aj na riziko ohrozenia nezávislosti systému ochrany, zásah do dôvery verejnosti a potenciálne riziká pri nakladaní s citlivými údajmi oznamovateľov v čase výmeny vedenia. Úrad zároveň pripomína, že krátko pred rozhodnutím vlády uložil Ministerstvu vnútra tri pokuty a uspel v súdnych sporoch súvisiacich s chránenými policajtmi.
Návrh okrem samotného ÚOO kritizuje aj opozícia, vníma ho ako politický zásah do nezávislosti súčasného úradu a ďalšie oslabovanie právneho štátu.
Návrh zákona má byť predložený už na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR, ktorá sa začína v utorok 25. novembra. Ak parlament schváli skrátené legislatívne konanie, zmeny môžu vstúpiť do platnosti prakticky okamžite po vyhlásení zákona.
