VYŠNÝ ORLÍK - Novelou zákona, ktorou sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení EÚ na zmiernenie globálneho odlesňovania, by sa mala posunúť účinnosť z konca roku 2025 na koniec roku 2026. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu na výjazdovom rokovaní vo Vyšnom Orlíku (okres Svidník) schválil vládny kabinet. Vláda zároveň parlament žiada, aby sa návrhom novely zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní.
„Navrhuje sa posunúť účinnosť vybraných ustanovení zákona 81/2025, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení EÚ na zmiernenie globálneho odlesňovania z 29. decembra 2025 a 30. decembra 2025 na 29. december 2026 a 30. december 2026,“ uviedol v dôvodovej správe agrorezort.
Posunutie dátumu nadobudnutia účinnosti sa podľa MPRV navrhuje z dôvodu, že zmena euronariadenia o odlesňovaní je v súčasnosti len v štádiu návrhu a s ohľadom na dĺžku legislatívneho postupu EÚ, ako aj následného legislatívneho procesu v SR je potrebné odložiť účinnosť zákona a vytvoriť časový priestor na jeho novelizáciu, ako aj na zabezpečenie dostatočnej lehoty na oboznámenie sa s novou právnou úpravou pre jej adresátov. „Okrem uvedenej technickej zmeny termínu účinnosti a súvisiacich prechodných ustanovení sa nenavrhujú žiadne iné zmeny vecného charakteru," dodalo MPRV.
Vláda schválila vyše 2,5 milióna eur i úlohy pre rozvoj severovýchodu SR
Na rozvoj a potreby samospráv, organizácií a komunít v severovýchodných okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce vyčlenila vláda viac ako 2,5 milióna eur. Na stredajšom výjazdovom rokovaní v obci Vyšný Orlík (okres Svidník) schválila i jednotlivé úlohy pre ministerstvá, ktoré majú pomôcť regiónu v hospodárskej i sociálne oblasti. „Viac ako 1,9 milióna eur z celkového vyčleneného príspevku je určených na projekty obcí a miest okresov Svidník, Stropkov a Medzilaborce a iných právnických osôb, zvyšok na väčšie projekty, v rámci širšieho regiónu,“ uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ako predkladateľ návrhu.
Medzi týmito väčšími projektmi je napríklad 80.000 eur pre Košickú arcidiecézu na vybavenie kuchyne, jedálne v novovybudovanej Cirkevnej základnej škole Prešov - Solivar, 100.000 eur je určených pre zabezpečenie interiérového vybavenia novovzniknutého zariadenia pre seniorov Holubnica v meste Spišská Nová Ves. Obec Vyšný Orlík, ktorá hostila výjazdové rokovanie vlády, dostane 50.000 eur na rekonštrukciu kultúrneho domu, 40.000 eur bude k dispozícii obci Veľkrop na rekonštrukciu bývalej základnej školy so zámerom vytvorenia múzea 1. svetovej vojny. Rovnako 40.000 eur poskytne vláda na pilotný projekt vytvorenia špecializovanej ambulancie vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Súčasťou uznesenia sú aj konkrétne úlohy
Kabinet tiež odsúhlasil 25.000 eur pre Pravoslávnu cirkevnú obec Svidník na rekonštrukciu strechy zvonice. Obec Brežany v okrese Prešov dostane 20.000 eur na rekonštrukciu miestnej komunikácie po povodniach, obec Malý Slivník v rovnakom okrese bude môcť 15.000 eur použiť na vybudovanie detského ihriska pri materskej škole.
Súčasťou uznesenia sú aj konkrétne úlohy pre jednotlivé ministerstvá a šéfov rezortov. Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) má pokračovať vo vyhľadávaní nových investorov vrátane potenciálnych projektov etablovaných výrobných závodov v okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce, takisto prerokovať so zástupcami spoločnosti Volvo Car Slovakia možnosť umiestnenia priemyselných kapacít na výrobu dielcov pre elektromobily v okresoch Stropkov a Svidník.
Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má okrem iného do konca budúceho roka zabezpečiť vypracovanie nového manipulačného poriadku vodnej nádrže Veľká Domaša a jeho predloženie orgánu štátnej vodnej správy na schválenie, taktiež sa priebežne venovať stabilizovaniu brehov tejto vodnej plochy proti zosuvom. V prípade dopravných projektov má minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) do konca decembra 2026 zabezpečiť vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa projektovej dokumentácie výstavby mosta cez potok pred obcou Okrúhle a mosta cez potok Fijaš v obci Matovce.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) dostal úlohu preskúmať možnosti technického riešenia a finančného zabezpečenia výstavby obchvatu mesta Vranov nad Topľou. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) má do konca júna 2026 prerokovať možnosti podpory projektu rekonštrukcie strojovne zimného štadióna a projektu novej tribúny pri futbalovom štadióne v Stropkove. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) má spolu s ministrom cestovného ruchu i splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny Ákosom Horonyim „posúdiť možnosti podpory rozvojového potenciálu okresu Medzilaborce v oblasti kultúrneho turizmu a zachovávania kultúrnej rozmanitosti ako súčasti rozvoja regiónu a jeho identity“.
Vláda schválila poskytnutie finančnej pomoci z EÚ na nákup vybavenia pre armádu
Nákup zbraní či vozidiel pre armádu bude spolufinancovaný pôžičkou z európskeho Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu posilnením európskeho obranného priemyslu (nástroj SAFE). Ministerstvo obrany plánuje vyčerpať celý objem nástroja alokovaný na obranu Slovenska. Požičať by si tak mohlo viac ako 2,3 miliardy eur. Celkovo bude nástroj SAFE úplne alebo čiastočne financovať deväť investičných projektov. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu na výjazdovom rokovaní vo Vyšnom Orlíku v okrese Svidník schválila vláda.
„Berúc do úvahy aj ďalšie flexibilné prvky nástroja SAFE (ako poskytnutie zálohovej platby, odloženie splátky) predstavuje tento nástroj pre Slovensko nový atraktívny zdroj financovania strategických priorít, ktorému je potrebné venovať zvýšenú pozornosť,“ uviedlo v materiáli ministerstvo obrany, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.
Rezort v dokumente spomenul deväť investičných projektov. Najdrahším z nich je nákup ťažkých terénnych nákladných vozidiel na zabezpečenie logistickej podpory Ozbrojených síl SR. Predpokladá, že autá budú spolu stáť takmer 1,8 miliardy eur. Necelých 1,6 miliardy eur zafinancuje prostredníctvom úveru z nástroja SAFE. Na nákup týchto áut by tak išla viac ako polovica celej čerpanej sumy.
Ministerstvo spomína aj obstaranie ručných zbraní
Okrem toho ministerstvo spomína aj obstaranie ručných zbraní v hodnote takmer 85,5 milióna eur či protidronového systému za 1,5 milióna eur. Tieto projekty plánuje rezort plne financovať z úveru. Celkovo ministerstvo v materiáli spomenulo investície za vyše 5,2 miliardy eur.
Niektoré projekty vláda okrem toho určila za strategické investície „z dôvodu, že ide o projekty, ktoré Ministerstvo obrany SR, okrem iného, vykonáva vo verejnom záujme a plánované investičné výdavky na realizáciu investičného projektu sú najmenej 50 miliónov eur“. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) má podľa vládou schváleného uznesenia predložiť Európskej komisii žiadosť o čerpanie peňazí a investičný plán ešte do konca novembra. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) by potom do konca júna budúceho roka mal na rokovanie vlády predložiť návrh rámcovej úverovej zmluvy.
Novela zákona posilní sociálnu ekonomiku a sociálne podnikanie v SR
Posilnenie a nastavenie ďalšieho smerovania sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania na Slovensku je cieľom novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorú predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ktorú v stredu schválila vláda SR. Vláda zároveň požiadala Národnú radu SR o prerokovanie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní. „Hlavným cieľom návrhu zákona je na základe doterajšej aplikačnej praxe upraviť, posilniť a nastaviť ďalšie smerovanie sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania na Slovensku prostredníctvom systémových zmien, týkajúcich sa pravidiel zamestnávania, financovania a fungovania registrovaných sociálnych podnikov,“ priblížil rezort v predloženom materiáli.
Návrhom zákona sa má predovšetkým skvalitniť oblasť pracovnej integrácie ako dôležitej súčasti sociálnej politiky na Slovensku. Navrhuje sa upraviť podmienky pracovnej integrácie ako komplexného procesu, ktorého cieľom je efektívne integrovanie osôb s rôznymi druhmi znevýhodnenia a vzhľadom na to upraviť aj podmienky finančnej podpory pracovnej integrácie formou vyrovnávacích príspevkov.
Takýmito úpravami sú najmä spresnenie definícií pojmov z pohľadu existencie rôznych druhov znevýhodnenia fyzických osôb, definovanie znevýhodnených a zraniteľných zamestnancov predovšetkým s ohľadom na potrebu ich pracovnej integrácie v registrovanom integračnom sociálnom podniku, či zavedenie podmienky povinnej integrácie týchto pracovníkov a ich udržania sa na trhu práce vo väzbe na poskytovanie vyrovnávacieho príspevku. Novela zároveň upravuje poskytovanie vyrovnávacieho príspevku tomu istému integračnému podniku na zamestnávanie toho istého znevýhodneného zamestnanca, zdravotne znevýhodneného zamestnanca a zraniteľného zamestnanca len raz. Ďalej sa navrhuje doplniť nové obsahové náležitosti základného dokumentu a projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku. Rezort práce navrhol účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2026.
Stavy ošípaných boli v SR k 15. novembru na úrovni 501.894 kusov
Stavy ošípaných boli na Slovensku k 15. novembru 2025 na úrovni 501.894 kusov (ks). Vyplýva to z informácie o aktuálnej situácii so šírením afrického moru ošípaných (AMO) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorú v stredu na výjazdovom rokovaní vo Vyšnom Orlíku (okres Svidník) vzala na vedomie vláda.
„Od prvého potvrdeného výskytu AMO na území Slovenskej republiky 24. júla 2019 do 15. novembra 2025 bol vírus potvrdený v 46 chovoch domácich ošípaných. Najväčší počet prípadov, spolu 39, bol zaznamenaný v rokoch 2019 - 2021. V roku 2022 bolo potvrdených päť prípadov výskytu ochorenia a následne po viac ako dvoch rokoch bolo 2. augusta 2024 opätovne zaznamenané nové ohnisko AMO u domácich ošípaných. Posledné potvrdené ohnisko bolo evidované 2. mája 2025 v komerčnom chove v okrese Levice,“ spresnil agrorezort. Od 1. marca do 31. októbra 2025 bolo podľa informatívneho materiálu MPRV na území SR ulovených 28.843 ks diviačej zveri, ktorá je prenášačom AMO. Ku koncu októbra 2024 bolo ulovených 26.549 ks diviačej zveri. Uhynutých bolo v poľovníckej sezóne 2025/2026 do konca októbra tohto roku 763 ks, v poľovníckej sezóne 2024/2025 to bolo 1203 ks diviačej zveri.
Vláda považuje otázku Benešových dekrétov za uzatvorenú, prijala vyhlásenie
Vláda SR považuje otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku za uzatvorenú. Odmieta otváranie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov na Slovensku a politizáciu tejto otázky. Vyplýva to z vyhlásenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, ktoré v stredu schválila vláda. Návrh na vládu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Vláda vyhlásila, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia boli v rámci povojnového usporiadania prijaté v dôsledku porážky nacizmu, vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy, tvrdí. Ďalej vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
Predstavujú historické a právne dedičstvo
„Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.
Benešove dekréty podľa rezortu predstavujú historické a právne dedičstvo po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. Československej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny. „Tzv. Benešove dekréty sú integrálnou súčasťou slovenského (resp. predtým československého) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku tzv. Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdieľa aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.
NR SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov
Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku. Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime. Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
Poslanecký klub opozičného hnutia Progresívne Slovensko počas minulotýždňového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.
