Envirorezort skracuje eurofondové procesy, no výzvy sú obrovské: Šéfka sekcie prehovorila, TOTO je dôležité!

Aká je Vaša konkrétna agenda na ministerstve a čo považujete za najväčšiu výzvu vo Vašej každodennej práci? 

Na sekcii environmentálnych programov a projektov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pôsobím od roku 2024. Sekcia je v rozsahu svojej pôsobnosti gestorom okrem iného aj zastúpenia ministerstva za oblasť životného prostredia v rámci politiky súdržnosti Európskej únie, využívajúc pritom finančné prostriedky z fondov EÚ. Počas dvoch programových období pôsobilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Životné prostredie a operačný program Kvalita životného prostredia. V súčasnom programovom období 2021 – 2027 je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) určené ako sprostredkovateľský orgán pre Program Slovensko. Naša sekcia sa podieľa na príprave a realizácii programov, ktorú zahŕňa tvorba a vyhlasovanie výziev, posudzovanie predložených žiadostí o nenávratný finančný príspevok, zazmluvňovanie a implementáciu projektov, monitorovanie a kontrolu. Zároveň vyhlasovaním výziev podporujeme aj aktivity integrovanej územnej investície a  zabezpečujeme zahraničnú, medzirezortnú a medzi sektorovú spoluprácu. 

Vzhľadom na širokospektrálny rozptyl agendy sekcie a primárne gesciu zverených oblastí životného prostredia z pohľadu eurofondov predstavuje najväčšiu výzvu prijatie zodpovednosti pri každodennom dosahovaní cieľov vyplývajúcich z dokumentov a míľnikov tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni v podobe programu, zákonov, nariadení Európskej komisie a ďalších všeobecne právnych predpisov. Každodenná mravčia práca vyžadujúca si vytrvalosť, svedomitosť a uvedomenie si záväzkov, ktoré nás dokážu posunúť k lepšej budúcnosti Slovenska a zároveň prispieť k postupnému znižovaniu rozdielov v regiónoch v oblasti životného prostredia – to je výzvou na dennej báze.

Zobraziť galériu (2)

Ministerstvo má rôzne priority. Čo považujete za najvýznamnejší úspech Vášho rezortu, ktorý sa podarilo dosiahnuť v tomto roku?

Počas tohto roku sme venovali mimoriadnu pozornosť vyhlasovaniu výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a podarilo sa nám umiestniť z celkovej sumy alokácie vo výške 1,65 mld. € v rámci špecifických cieľov Programu Slovensko v gescii Ministerstva životného prostredia SR do vyhlásených výziev takmer 1,47 mld. €, čo predstavuje 88,97%.

Vami schválené projekty (Voda, Fatra, Ovzdušie) predstavujú vyše 80 miliónov eur z eurofondov. Ako hodnotíte proces čerpania eurofondov na MŽP SR Je tempo schvaľovania dostatočné?

MŽP SR aktívne pracuje na príprave a vyhlasovaní výziev, posudzovaní žiadostí o nenávratný finančný príspevok ako aj poskytovaní podpory pri implementácii projektov.

Je však veľmi dôležité uviesť, že proces čerpania eurofondov a tempo schvaľovania žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) je ovplyvnený mnohými faktormi.
Jedným z týchto faktorov je centralizované nastavenie štruktúry riadenia Programu Slovensko, v rámci ktorej MŽP SR plní funkciu sprostredkovateľského orgánu, a teda podlieha schvaľovaniu vybraných procesov zo strany riadiaceho orgánu, ktorým je MIRRI SR.

Okrem toho je potrebné spomenúť aj široké zameranie podpory v oblasti životného prostredia, ktorá každá má svoje špecifiká a legislatívne požiadavky EÚ a SR (vodné hospodárstvo – prístup k pitnej vode, odkanalizovanie obcí, ochrana prírody a biodiverzity, znižovanie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, odpadové hospodárstvo, sanácia environmentálnych záťaží, podpora adaptácie na zmenu klímy a pod.). Ministerstvo podporuje široké spektrum žiadateľov (verejný aj súkromný sektor), menej finančne náročné projekty, napr. v oblasti adaptácie na zmenu klímy ako aj veľké investície, napr. do oblasti vodného hospodárstva.

Ďalším faktorom je aj dĺžka posudzovania predložených projektov, ktorá je ovplyvnená kvalitou predloženej podpornej dokumentácie nevyhnutnej na splnenie podmienok poskytnutia príspevku, z čoho vyplýva, že MŽP SR musí často opakovane požadovať doplnenie chýbajúcich náležitostí (stavebné povolenia, zmluvy rôzneho charakteru).  Aj napriek uvedeným skutočnostiam ministerstvo skrátilo proces posudzovania na minimálnu možnú časovú mieru z pôvodných 70 – 100 pracovných dní  na 30 – 35 pracovných dní.

Taktiež nemožno opomenúť aj zdĺhavý proces verejného obstarávania, ktorý pri rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch trvá viac ako rok (od prípravy súťažných podkladov až do vyhlásenia víťaza súťaže).

Ako MŽP SR zabezpečuje, že finančné prostriedky sú využívané efektívne a s environmentálnym prínosom, a čo je podľa Vás kľúčové pre zodpovedné hospodárenie s týmito investíciami?

MŽP SR podporuje z fondov EÚ len investície, ktoré sú v súlade s európskou a národnou legislatívou a strategickými dokumentmi pre oblasť ochrany, resp. zlepšovania stavu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Avšak podstatné je, že sú priorizované také projekty, ktoré prispievajú k riešeniu alebo zmierneniu najkritickejších environmentálnych problémov Slovenska. Tieto sú zároveň vyberané s ohľadom na ich nákladovú efektívnosť v súlade s princípom „hodnota za peniaze“. Cieľom je zabezpečiť, aby boli verejné prostriedky vynakladané efektívne a prinášali maximálny možný environmentálny a spoločenský prínos. Teda neorientovať sa len na najnižšie náklady, ale aj na hodnotenie celkovej efektívnosti investícií a dlhodobého udržateľného prínosu.

Váš rezort investuje 33 miliónov eur do odkanalizovania stredného Slovenska a 23 miliónov eur do Žitného ostrova. Prečo je práve téma "budovania verejných kanalizácií" momentálne považovaná za najvyššiu prioritu v rámci vodného hospodárstva?

V oblasti čistenia a odvádzania komunálnych odpadových vôd má SR záväzky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ podľa smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd (ďalej len „smernica“). Najdôležitejším záväzkom je zabezpečiť odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov („EO“). Tento záväzok nebol k dnešnému dňu v plnej miere naplnený. V priebehu roka 2024 a 2025 však vďaka úsiliu sekcie environmentálnych programov a projektov MŽP SR došlo k významnému pokroku v schválení a zazmluvnení cca 30 projektov z 91 tzv. „nevyriešených“ záväzkových aglomerácií oprávnených na podporu v rámci výziev vyhlásených z Programu Slovensko, v pôsobnosti MŽP SR.  Taktiež, s cieľom zamedzenia ohrozenia kvality a kvantity veľkokapacitných zdrojov podzemných vôd bolo nevyhnutné realizovať investície aj do infraštruktúry pre nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami aj v aglomeráciách situovaných najmä v  chránených vodohospodárskych oblastiach.

Investície v chránených vodohospodárskych oblastiach, vrátane investícií  na Žitnom ostrove sa zameriavajú na odstraňovanie individuálnych žúmp a septikov a sú nahrádzané budovaním infraštruktúry pre nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami. Boli predchádzajúce vlády v tejto oblasti dostatočne aktívne?

Žitný ostrov je najvýznamnejším zdrojom podzemných vôd určených na zásobovanie obyvateľstva SR pitnou vodou, preto sa budovaniu verejných kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v oblasti Žitného ostrova venuje osobitná pozornosť, ako aj v predchádzajúcom období. V súčasnom programovom období sa však výstavba stokových sietí, čistiarní odpadových vôd, decentralizovaných systémov nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a vodovodov v aglomeráciách do 2 000 EO, rozšírila aj na ďalšie chránené vodohospodárske územia (CHVO) Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier (východná časť). Ide tak o zintenzívnenie budovania investícií významných z pohľadu zamedzenia ohrozenia kvality a kvantity veľkokapacitných zdrojov podzemných vôd odstraňovaním individuálnych žúmp a septikov a ich nahrádzanie budovaním infraštruktúry pre nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami vo vybraných aglomeráciách situovaných nielen na Žitnom ostrove, ale aj ostatných CHVO. 

Realizácia projektov má termíny do roku 2028/2029. Aké sú najčastejšie byrokratické prekážky alebo zdržania, ktoré aktuálne ohrozujú dodržanie termínov?

Strategickým dokumentom pre čerpanie prostriedkov EÚ v programovom období 2021 – 2027 je Program Slovensko, ktorý bol schválený koncom novembra v roku 2022 a teda s výrazným oneskorením. Daná skutočnosť výrazne ovplyvnila aj následné vyhlasovanie výziev. 
Na samotnú prípravu a následnú realizáciu projektov môžu mať vplyv rôzne faktory, napr. vecné zameranie projektu, alebo aj schopnosť žiadateľa pripraviť a následne v určenom časovom harmonograme projekt implementovať. Tak ako bolo uvedené vyššie, časový sklz je spôsobený najmä procesom vydania stavebného povolenia, procesom verejného obstarávania a samotnou dĺžkou realizácie rozsiahlejších infraštruktúrnych projektov.

Národný park Veľká Fatra získava 8,2 milióna eur. Má tento projekt primárne podporiť rozvoj turizmu a modernú infraštruktúru, alebo aktívnu ochranu biodiverzity?

Schválený projekt „Starostlivosť o územie v správe Národného parku Veľká Fatra 2“ priamo reflektuje na potreby a povinnosti vyplývajúce zo schváleného Programu starostlivosti o NP Veľká Fatra 2025 – 2054. Hlavným cieľom projektu je zlepšovať stav vybraných druhov a ich biotopov vo vybranom projektovom území v Správe Národného parku Veľká Fatra.

Projekt primárne prispieva k ochrane, obnove a udržateľnému využívaniu lokalít sústavy Natura 2000, t. j. podporuje aktívnu ochranu biodiverzity. V projektovom území sa nachádzajú biotopy a druhy európskeho významu a druhy vtákov, u ktorých je potrebné zabezpečiť zachovanie priaznivého stavu, alebo jeho dosiahnutie prostredníctvom vhodných manažmentových opatrení. 

Projekt priamo prispieva k riešeniu problematiky ochrany hlucháňa hôrneho v oblasti praktickej starostlivosti, monitoringu ako aj výchovy a spolupráce s verejnosťou formou environmentálnej osvety. Aktívny manažment (čistky a prerezávky) bude aplikovaný na obnovenie, zlepšenie kvality degradovaných biotopov v okolí funkčných biotopov hlucháňa, ale i v ďalších lokalitách s cieľom zvýšiť kvalitu, výmeru a prepojenosť vhodných biotopov hlucháňa hôrneho. Okrem zisťovania stavu biotopov hlucháňa hôrneho bude podporená aj ochrana a kontrola lokalít hlucháňa spojená s výsadbou jarabiny, ktorá predstavuje pre hlucháňa zdroj prirodzenej potravy. Pribudne tiež stovka nových liahnísk pre rôzne druhy obojživelníkov, ako sú skokan hnedý, kunka žltobruchá či mlok karpatský.

Nakoľko v NP Veľká Fatra sú lokalizované jadrové oblasti výskytu hlucháňa, ponechanie bezzásahového režimu najmä v existujúcich funkčných biotopoch ako aj prísna ochrana týchto biotopov sú rovnako nevyhnutným opatrením na podporu lokálne prežívajúcich populácií tohto chráneného druhu. Súčasťou projektu je preto aj zabezpečenie materiálneho a technického vybavenia stráže prírody. Zároveň prostredníctvom dobudovania drobnej turistickej infraštruktúry projekt plánuje dosiahnuť prerozdelenie návštevníkov Národného parku do jeho rôznych častí ako aj správne usmernenie/odklonenie turistov z hlucháních lokalít.

Aký je aktuálny stav a význam schváleného programu starostlivosti pre NP Veľká Fatra? Aké hlavné kompromisy bolo nutné riešiť s  kľúčovými hráčmi vrátane neštátnych vlastníkov v súvislosti so správou chráneného územia?

Program starostlivosti určuje dlhodobé a operatívne ciele, zásady využívania územia a opatrenia s cieľom zabezpečiť ochranu územia a biotopov na území NP Veľká Fatra vrátane biotopov európskeho významu a druhov rastlín a živočíchov európskeho významu (územia Natura 2000).

Určuje okrem iného aj opatrenia ochrany hlucháňa hôrneho, ktorý sa na území NP Veľká Fatra vyskytuje, čím významne prispeje k odstráneniu výhrad uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-661/20 (ochrane hlucháňa hôrneho) zo dňa 22. júna 2022.

Hlavným kompromisom, ktorý bolo potrebné riešiť v súvislosti so správou chránených území, bolo zosúladenie navrhovaných opatrení starostlivosti s vlastnícko-užívateľskými vzťahmi v území. Jedným z príkladov pozitívnych výsledkov aktívneho a konštruktívneho dialógu s kľúčovými hráčmi v regióne vrátane neštátnych vlastníkov je návrh opatrení starostlivosti na zachovanie prirodzeného charakteru vodných tokov s cieľom prispieť k zlepšeniu podmienok pre druhy viazané na vodné toky, zachovaniu kontinuity vodných tokov (bez nových vodných stavieb/bariér) a podporiť prirodzené zadržiavanie vody v krajine.

Projekt NMSKO (17,4 mil. eur) rozširuje monitorovaciu sieť na základe nových smerníc EÚ. Aké sú najvýznamnejšie zmeny alebo nové látky, ktoré bude aktualizovaná sieť monitorovať, a aká je dôležitosť zriadenia vidieckej super lokality? 

Predovšetkým sa zahustí sieť monitorovacích staníc na území SR, zmodernizujú sa existujúce automatické monitorovacie stanice (AMS), čím sa zvýši presnosť a spoľahlivosť meraní, a eliminujú sa výpadky elektrickej energie formou zálohovania UPS (núdzové napájanie v prípade výpadku elektrického prúdu). Monitorovací program NMSKO bude doplnený o nové monitorovacie prvky, a to o monitorovanie NH3, prachových častíc PM1, ultra jemných častíc, a tiež o vybudovanie Supersite lokality. V podstate každá zmena, ktorá prispeje k zlepšeniu kvality monitoringu ovzdušia na Slovensku, je významná a dôležitá.

Potreba rozšírenia monitorovania kvality ovzdušia na širšiu geografickú oblasť, aby sa pokryli aj oblasti, ktoré doteraz neboli dostatočne monitorované, najmä v rámci vidieckych a odľahlejších regiónov, vyplýva o. i. aj z prepracovaného znenia smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (smernica EP a rady EÚ 2024/2881). Vidiecke monitorovacie superlokality by mali byť zriadené na miestach, kde je dôležité monitorovať špecifické faktory, ako sú emisie z poľnohospodárstva alebo z iných prírodných a priemyselných činností, ktoré majú vplyv na kvalitu ovzdušia v týchto oblastiach. Tieto superlokality by mali slúžiť na detailné monitorovanie a analýzu kvality ovzdušia v oblastiach s vysokými rizikami znečistenia alebo tam, kde je potrebné monitorovať nové znečisťujúce látky, ktoré sa vyskytujú prevažne v poľnohospodárskych a vidieckych oblastiach. 

Rozšírením NMSKO o nové stacionárne AMS a indikatívne mobilné stanice a zariadenia, ako aj o jednu vidiecku monitorovaciu superlokalitu, sa prispeje k pokrytiu doteraz nemonitorovaných oblastí SR, čím sa zvýši reprezentatívnosť údajov o kvalite ovzdušia na národnej úrovni a zabezpečí sa plnenie požiadaviek zákona o ochrane ovzdušia (zákon č. 146/2023 Z. z.).

Ako nový Národný emisný informačný systém (NEIS II) s rozpočtom 5,2 milióna eur zlepší kontrolné a regulačné kapacity ministerstva voči znečisťovateľom na základe nového zákona o ochrane ovzdušia?

V prípade NEIS II pôjde o úplne nový moderný IT systém. Jeho prínosom má byť najmä zjednodušenie a zrýchlenie procesu elektronického oznamovania údajov, zdieľanie údajov a informácií pre orgány štátnej a verejnej správy, modernizácia výstupov, vytvorenie užívateľsky prívetivého rozhrania pre verejnosť, zapracovanie mapovej vrstvy pre lokalizáciu zdrojov znečisťovania ovzdušia a bezpečná komunikácia pre subjekty. 

Rozsah údajov evidovaných v systéme NEIS II sa teda rozširuje v nadväznosti na požiadavky novely zákona o ovzduší (zákon č. 146/2023 Z. z.). Bude tak poskytovať aktuálne a presné informácie pre pracovníkov MŽP SR a SHMÚ, ale tiež pre verejnosť, čím sa zlepší transparentnosť a dostupnosť týchto údajov.

Aký ďalší environmentálny informačný systém plánuje ministerstvo podporiť?

IS VODA - vytvorenie komplexného informačného systému o vodách – IS voda, ktorého žiadateľom je MŽP SR a cieľom je vytvorenie vodohospodárskej mapy v digitálnej podobe, ktorá prepája jednotlivé čiastkové informačné systémy.

ISOH – cieľom projektu, ktorý je predkladaný ako národný projekt (Rozšírenie informačného systému odpadového hospodárstva – ISOH), je digitalizácia procesov udeľovania súhlasov a autorizácií, zjednotenie evidencie a dát o subjektoch nakladajúcich s odpadmi, zvýšenie efektivity výkonu štátnej správy v oblasti a odpadov, zabezpečenie plnenia nových európskych legislatívnych povinností, ako aj podpora prechodu na obehové hospodárstvo v zmysle stratégie do roku 2035. Žiadateľom je MŽP SR.

Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia III – v rámci projektu, ktorý je predkladaný ako národný projekt, je predmetom vypracovanie plánu manažmentu povodňového rizika, v rámci ktorého budú zhotovené mapy povodňového rizika a mapy povodňového ohrozenia v digitálnej podobe. Žiadateľom je SVP, š.p. a partneri.

Kam smeruje environmentálna politika Slovenska v horizonte najbližších 5 rokov, aké sú dlhodobé vízie ministerstva (napr. v kontexte Envirostratégie 2030)?

Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) stanovila ciele pre oblasť  ovzdušia, odpadového a vodného hospodárstva, ako aj ochranu biodiverzity a lesných ekosystémov.  Ciele boli stanovené ešte v roku 2019 so zohľadnením aktuálnej situácie a urgentných problémov životného prostredia, ktoré bolo potrebné riešiť. Už teraz je však zrejmé, že ciele boli stanovené ambiciózne, a nie všetky sa podarí v stanovenom termíne dosiahnuť, resp. niektoré z nich je potrebné prehodnotiť. Víziou ministerstva je v čo možno najväčšej miere prispieť k plneniu už zadefinovaných environmentálnej cieľov, a to v krátkodobom horizonte v rámci aktuálneho programového obdobia 2021 – 2027 a nastaviť ich plnenie v dlhodobom horizonte s ohľadom na pripravované nové programové obdobie 2028 - 2034.

Jedným z príkladov v podmienkach SR sú investície do oblasti vodného hospodárstva, ktoré sa aktuálne realizujú s cieľom stanoveným v rámcovej smernici o vode  „do roku 2027 dosiahnuť dobrý stav vodných útvarov“. Pre dosiahnutie stanovených environmentálnych cieľov rámcovej smernice o vode do roku 2027 je potrebné ešte viac zintenzívniť opatrenia na predchádzanie znečisťovania vôd a hydromorfologickým zmenám vodných útvarov. Zároveň však je dôležité zamerať sa aj na posilnenie odolnosti vodných zdrojov v súlade s cieľmi Modernizovanej politiky súdržnosti a s ňou súvisiacou Európskou stratégiou pre odolnosť v oblasti vody. Environmentálna politika SR v oblasti vodného hospodárstva by mala reflektovať na environmentálne výzvy komplexne, vrátane výziev posilniť investície do odolnosti vodných zdrojov s cieľom zachovania udržateľného zásobovania obyvateľstva vodou.

Z hľadiska udržateľnosti je potrebné zamerať sa na prírode blízke riešenia na zadržiavanie vody v krajine, ktoré umožnia vysporiadať sa s výskytom dlhodobého obdobia sucha či prívalových dažďov v dôsledku zmeny klímy, ktorým čelia mnohé obce na Slovensku.
V najbližších rokoch ministerstvo plánuje aktualizáciu viacerých strategických dokumentov, medzi ktoré patrí napr. Vodný plán Slovenska (aktualizácia 2027), ktorý je nástrojom pre dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vodách ako aj novú Stratégiu adaptácie SR na zmenu klímy do roku 2040 s výhľadom do roku 2050,  ktorá prispeje k dlhodobej vízii EÚ, stať sa do roku 2050 spoločnosťou odolnou proti zmene klímy.  

V oblasti kvality ovzdušia sa Slovensku darí postupne, ale stále čelí viacerým výzvam. Pokroky sú viditeľné najmä v oblasti legislatívy, monitorovania a niektorých konkrétnych sektoroch, ako je doprava a energetika. Osobitnú pozornosť je však potrebné aj naďalej venovať znižovaniu emisií zo starších vykurovacích zariadení v domácnostiach a zefektívneniu regulácií v doprave, a to v širšej medzirezortnej spolupráci. V krátkodobom horizonte môžeme očakávať zlepšenie, ale dlhodobé zlepšenie kvality ovzdušia bude závisieť o. i. od nastavenia politiky a väčšej spoločenskej spolupráce.

Ak by ste mohli presadiť jednu jedinú, zásadnú zmenu v environmentálnej politike Slovenska, ktorá by priniesla najväčší prospech občanom a prírode, ktorá by to bola a prečo?

Za pojmom environmentálnej politiky Slovenska stoja záväzky na zlepšovanie environmentálneho správania, podporu ekologických produktov a požiadavka environmentálne vhodného správania na strane dodávateľov. Celkovo je politika zameraná na ochranu životného prostredia prostredníctvom právnych predpisov, medzinárodných dohôd a konkrétnych opatrení v rôznych sektoroch. Politika je zakotvená v legislatíve SR a v medzinárodných dohodách, ktoré Slovensko, ako člen Európskej únie a iných medzinárodných organizácií, dodržiava. Je nutné uviesť, že k dosiahnutiu cieľa zlepšiť environmentálne správanie na všetkých úrovniach je potrebná aktívna účasť každého z nás.

Environmentálne problémy presahujú hranice jedného sektora, preto je kľúčová aj spolupráca medzi rôznymi úrovňami vlády a rezortmi (doprava, energetika, atď.) Z pohľadu nastavenia smeru intervencií kohéznej politiky je prispieť k vytvoreniu takej koncepcie nového programového obdobia v oblasti životného prostredia, ktorá by sa  zamerala na odstraňovanie zdrojov znečistenia a environmentálnych problémov, nielen na riešenie ich následkov – to je zmena, ktorú by sme považovali za prioritnú. Týmto sa zároveň prispeje aj k znižovaniu rozdielov v regióne, avšak s oveľa adresnejším zameraním odrážajúc potreby a ciele na národnej úrovni a následne prispieť výsledkami Slovenska k cieľom a záväzkom na úrovni EÚ.