BRATISLAVA - Slovenské pekárne čelia výraznému nárastu nákladov, ktorý ich núti zvyšovať ceny výrobkov. Majitelia pekární aj odborový zväz otvorene hovoria o siedmich až desiatich percentách, pričom konečné cenovky určia obchodné reťazce.
Slovenskí pekári otvorene hovoria o zvýšení cien svojich výrobkov približne o desať percent. Finálne rozhodnutie o cenách však ostáva v rukách obchodných reťazcov, ktoré budú s výrobcami rokovať. Podrobnosti k téme priniesol portál Hnonline.sk.
Zvyšovanie cien pečiva
Ingrid Šugarová, majiteľka žilinskej remeselnej pekárne Post Bakery, priznáva, že cesto, ktoré jej pekári denne pripravujú, bude čoskoro stáť viac. "Vládne konsolidačné opatrenia nás tlačia k zvyšovaniu cien," vysvetľuje pre portál podnikateľka. Ceny pečiva pritom dlhé mesiace zostávali stabilné. Rožky si tento rok udržali prakticky rovnakú cenu a ostatné produkty zaznamenali len mierne výkyvy. Údaje zo Štatistického úradu potvrdzujú, že kilogram chleba sa väčšinu roka pohyboval okolo 2,50 eura a vianočka sa predávala za približne 5,30 eura. Pekári však upozorňujú, že obdobie stability sa definitívne končí.
"Budeme pôsobiť ako negatívni podnikatelia zvyšujúci ceny, ale zákazník nebude rozumieť prečo," pokračuje Šugarová. Medzi hlavné dôvody zaraďuje rastúce výdavky na energie, transakčnú daň, nájomné rastúce s infláciou a najmä rekordné zvýšenie minimálnej mzdy. Od januára vzrastie o viac ako 12 percent na 915 eur. O presnej výške zdraženia svojich produktov zatiaľ nechce špekulovať. "Závisí to od vývoja cien energií a nájmov," dodáva.
Slovenský zväz pekárov už dlhodobo bije na poplach
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov predpokladá zvýšenie odbytových cien pečiva na tuzemskom trhu v priemere o sedem až desať percent. Ten už cez leto varoval, že neustály nárast nákladov bude viesť k nárastu cien. "Slovensko na rozdiel od iných krajín EÚ prakticky úplne ignoruje strategické postavenie potravinárskeho sektora. Podniky vyrábajúce základné potraviny, ako sú mlyny a pekárne, sa boria nielen s čoraz väčším daňovým a odvodovým zaťažením, ale aj nákladmi na plnenie povinností, vyplývajúcich zo špeciálnych úloh určených štátom. Ak financiami na ich kompenzovanie nedisponuje agrorezort, je potrebné ich nájsť vo zvýšených výdavkoch na zbrojenie. Bez potravín totiž nebude vedieť fungovať nielen obyvateľstvo, ale ani armáda,“ povedal v auguste predseda zväzu Milan Lapšanský.
Podľa jeho slov až 80 percent práce v pekárňach prebieha počas noci a víkendov, teda v čase, keď sa vypláca najvyššie príplatky. Práve preto sa zvýšenie minimálnej mzdy výrazne odrazí v cenách. "Personálne náklady tvoria v kalkulácii 45 až 50 percent. Akýkoľvek nárast miezd, odvodov alebo daní spôsobuje zvýšenie našich nákladov, ktoré musíme premietnuť do odbytových cien pre obchodníkov," vysvetľuje predseda zväzu, ktorý zahŕňa viac ako 520 členov - od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov. Niektorí z nich plánujú ceny upraviť ešte pred účinnosťou vyššej minimálnej mzdy, už v decembri. Avizované zdraženie podľa Lapšanského nezastaví ani lacná hladká múka, ktorej cena medziročne poklesla o viac ako šesť percent. Podľa neho sa tým celkové náklady sa znížia len približne o pol percenta.
Zvýšenie cien pečiva potvrdzujú kľúčoví hráči na slovenskom trhu
S nárastom cien počítá podľa HNonline napríklad Viktor Gumán, výkonný riaditeľ košickej spoločnosti Vamex, ktorá spravuje množstvo predajní v obchodných centrách. Zdôrazňuje, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že tento ekonomický zásah sa musí odraziť v cenách produktov. Tretia najväčšia slovenská pekárenská firma podľa tržieb nebude schopná zvýšené náklady vstrebať, väčšie sú iba Penam a Dobrota.
Balík vládnych opatrení na roky 2025 a 2026 predstavuje podľa jeho slov najmasívnejší zásah za uplynulú dekádu. Preto predpokladá zmenu nákupného správania slovenských spotrebiteľov. Obetou celej situácie sa podľa Gumána stanú domáce produkty. Je presvedčený, že vďaka vládnym opatreniam, predovšetkým transakčnej dani, stratia schopnosť konkurovať lacnejšiemu pečivu zo zahraničia. "Na Slovensku vieme vyrobiť chlieb aj ďalšie výrobky, dokonca ich vieme vyrobiť kvalitnejšie ako v zahraničí, ale nebudeme ich schopní umiestniť na trh, pretože zahraničné produkty môžu byť vzhľadom na tieto opatrenia podstatne lacnejšie," vysvetľuje s tým, že tak hrozí závislosť na importe.
Konečné slovo budú mať obchodné reťazce
Konečné rozhodnutie o cenách však majú v rukách obchodné siete. Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič nedávno oznámil, že reťazce už niekoľko rokov brzdia rast cien potravín na úkor vlastných marží. Či to urobia aj v prípade pečiva, je podľa neho nejasné. Je to obchodná stratégia každého reťazca. Ako presne sa budú ceny zvyšovať, je ešte predčasné vyjadriť, uviedol. Podľa neho sme však dosiahli hranicu, kedy zisky obchodov klesajú natoľko výrazne, že už nebudú schopné brzdiť dopady inflácie vlastnými zdrojmi a vyššie náklady môžu pocítiť aj spotrebitelia. Upozorňuje na to, že zisky najväčším potravinovým hráčom medziročne klesli približne o tretinu.
Finálne ceny pečiva v obchodoch budú závisieť od rokovaní medzi jednotlivými pekárňami a obchodnými sieťami. Pekári sa zo zákona nemôžu dohodnúť na spoločnom zvýšení cien o desať percent, ide o individuálnu dohodu, pripomína zástupca obchodníkov ako Billa, Lidl, Kaufland, Tesco či Terno.
Jeho vyjadrenia potvrdzujú aj výsledky nedávnej analýzy Protimonopolného úradu. Ten konštatoval, že rast cien potravín v poslednom období nepoháňajú marže maloobchodníkov, ale skôr výrobcov a spracovateľov.
