BRATISLAVA – Slovenská poľovnícka komora (SPK) odmieta tvrdenia, že sa jej funkcionár dopustil nezákonného lovu vlka dravého. Reaguje tak tvrdenia iniciatívy My sme les, Aevis Foundation a WWF Slovakia, ktoré upozornili na tri prípady podozrivých odstrelov vlkov. V jednom z nich mal podľa aktivistov vlka uloviť práve vysoký predstaviteľ SPK – v čase, ktorý zákon o poľovníctve nepovoľuje.
Iniciatíva My sme les informovala, že pri minimálne troch odstrelových prípadoch vlkov na Slovensku mohlo dôjsť k porušeniu zákona. V jednom z nich – pri Prakovciach vo Volovských vrchoch – mal vlka podľa nich zastreliť vysoký funkcionár SPK, a to mimo povoleného času lovu. Ochranári zároveň kritizujú, že štátne inštitúcie odmietajú sprístupniť presné lokality odstrelov, čím podľa nich znemožňujú verejnú kontrolu.
SPK vo svojom stanovisku uviedla, že lov vlka prebehol v súlade so zákonom o poľovníctve, disciplinárnym poriadkom komory aj kvótou ministerstva pôdohospodárstva. Podľa komory poľovník – zároveň jej funkcionár – lovil ako hosť v poľovnom revíri Lesov SR, š. p., a to za doprovodu povereného poľovníckeho sprievodcu.
„Samotný lov sa podľa našich informácií uskutočnil už o 19:00 hodine (20 minút po západe slnka), následne až o 21:01 hodine bola vykonaná obhliadka uloveného jedinca poverenými odborne spôsobilými osobami a bol vyhotovený záznam o ulovení vlka dravého. Organizácie My sme les, Nadácia Aevis ani WWF Slovensko si tieto údaje nezávisle neoverili a spoločne tak zavádzajú verejnosť,“ uviedol viceprezident a hovorca SPK Alojz Kaššák.
Časový rozdiel vraj súvisí len s administratívou
Komora vysvetľuje, že rozdiel medzi časom odstrelu a časom obhliadky vznikol len kvôli administratívnym postupom – teda časovému odstupu medzi samotným lovom, príchodom zodpovedných osôb a vyplnením záznamu. „To, že poverený zamestnanec štátnej správy nevykonal kompletný zápis o love vlka dravého tak, ako je uvedené v záhlaví tlačiva, teda že neuviedol osobitne čas odlovu a čas obhliadky, nie je pochybením a tým ani priestupkom ani disciplinárnym previnením úspešného lovca vlka,“ tvrdí SPK.
Komora zároveň potvrdila, že okrem tohto prípadu eviduje aj ďalšie dva podnety v súvislosti s ulovením vlka dravého. Tie podľa nej postupuje na vecne a miestne príslušné disciplinárne orgány – obvodné poľovnícke komory.
Ochranári vychádzali z oficiálneho záznamu
Iniciatíva My sme les uviedla, že pri podávaní podnetu o odstrele vlka funkcionárom SPK vychádzala z oficiálneho záznamu. „Tento oficiálny záznam podpísal, a tým pádom odsúhlasil aj samotný strelec. SPK sa po mesiaci vyhovára, že sa nejedná o čas ulovenia, ale čas obhliadky usmrteného vlka. Toto tvrdenie je ale spochybniteľné, nakoľko protokol o obhliadke bol vyplnený a podpísaný až deň po údajnej obhliadke,“ doplnili ochranári.
Pripomínajú tiež, že rezort pôdohospodárstva umožnil v tejto poľovníckej sezóne odstrel 74 vlkov. Verejnú kontrolu nad strieľaním však podľa iniciatívy znemožňuje Štátna ochrana prírody či Správa Národného parku Nízke Tatry.
„Obe organizácie odmietajú sprístupniť GPS súradnice lokalít, v ktorých k odstrelu vlkov došlo. To nám bráni skontrolovať a otvára to otázku, či k odstrelu vlkov nedochádza aj v územiach, ktoré boli vyhlásené za účelom ich ochrany, alebo v zónach, kde je lov vlka zakázaný, respektíve v ich bezprostrednej blízkosti,“ skonštatovala Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
