BRATISLAVA - Na adresu generácie Z sa v poslednom období vznáša obrovské množstvo kritiky. Dôvodom sú aj skúsenosti v zamestnaní, ktoré zdieľajú buď oni sami, ale samotní zamestnávatelia. Firmy však už majú mladej generácie plné zuby a radšej, ako ich, prijímajú do zamestnania skúsených päťdesiatnikov. Čísla sú neúprosné - prácu totiž mladí menia oveľa častejšie, ako starší kolegovia.
Menia pravidlá hry, nerešpektujú autority ani nastavené pravidlá a prácu menia často. Reč je o mladých ľudí z generácie Z, ktorá v poslednom období je medzi firmami veľmi diskutovaná. Dôvodom je ich pracovné nastavenie a pracovná morálka, ktorá podľa zamestnávateľov zaostáva.
Archívne VIDEO Slovensko dosiahlo v októbri historicky najmenšiu nezamestnanosť na úrovni 5,88%
Do generácie Z sa pritom radia mladí narodení od roku 1997 do roku 2012. Zamestnávatelia im veľakrát vyčítajú, že často menia svoje zamestnanie, aj keď v mnohých prípadoch nedobrovoľne. Až 6 z 10 firiem prepustilo zamestnancov z generácie Z krátko po tom, čo ich do svojich radov prijali. Upozornil na to prieskum platformy Intelligent.com.
Toto firmám na mladých vadí
Čo však zamestnávateľom na mladých vadí? Okrem spomínaného nerešpektovania autorít a pracovnej morálky to je aj kritika pre slabé komunikačné schopnosti, nižšiu profesionalitu. Manažéri pritom vnímajú generáciu Z ako náročnú na vedenie, pričom odmietaj tradičné hierarchie a vyžadujú si individuálny prístup. Upozornil na to portál Euronews, podľa ktorého mladí často čelia kritike pre slabé komunikačné schopnosti, nižšiu profesionalitu či odlišný prístup k autorite. Manažéri ich vnímajú ako generáciu náročnú na vedenie, ktorá odmieta tradičné hierarchie a vyžaduje si individuálny prístup. Upozornila na to Pravda.sk.
Mnohé firmy sú už skúsenosťami s mladými tak znechutené, že často rozmýšľajú nad tým, či znovu prijať uchádzača z danej generácie do zamestnania. Mladým vyčítajú aj to, že sú citliví na kritiku. "Chcú veľa cestovať, čo sa nedá skĺbiť s prácou, a preto veľakrát aj dávajú výpovede, čo zvyšuje dojem fluktuácie mladých v zamestnaniach. Generácia Z je technicky zdatná, ale zároveň veľmi mobilná. Podľa prieskumu Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení až 50 percent mladých zamestnancov z tejto generácie plánuje odísť z práce do šiestich mesiacov, čo vytvára tlak na firmy, aby si ich vedeli udržať. Zamestnávatelia ich prepúšťajú častejšie než starších kolegov, najmä kvôli nerealistickým očakávaniam, slabšej pracovnej morálke a citlivosti na kritiku," hovorí generálna riaditeľka agentúry MAXIN'S Group Katarína Garajová.
Ďalší pohľad na vec priniesla Asociácia zamestnávateľských zväzov. Podľa jej hovorkyne Miriam Filovej mladí zamestnanci majú od práce vyššie očakávania, ako ostatné generácie. "Už automaticky očakávajú flexibilitu, či už v podobe home office, alebo hybridného režimu, očakávajú rýchly kariérny rast, vysoké platové ohodnotenie, atraktívne benefity či priestor na rozvoj. Ďalej kladú dôraz na zmysluplnú prácu, work-life balance, pozerajú aj na to, či ich zamestnávateľ reflektuje na environmentálne otázky. Ak chýba vzájomná dôvera a súlad medzi očakávaniami, pracovný pomer sa často končí, a to nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj samotných zamestnancov, ktorí odchádzajú práve preto, že sa ich očakávania nenaplnili," povedala Filová.
Trištvrtina mladých otvorene hovorí o zmene zamestnania
Zaujímavým je aj prieskum z minulého roku, kedy spoločnosť Alma Career zistila, že ľudia vo veku 18 až 24 rokov dávajú výpovede častejšie, ako zamestnanci z ostatných generácií. Prieskum zároveň poukázal aj na to, že plánovanie zmeny práce je medzi mladými už takmer bežnou súčasťou kariérnej cesty.
A aké sú čísla? Až takmer polovica respondentov uviedla, že o zmene práce uvažuje, pričom desať percent z nich bolo pripravených podať výpoveď hneď v tom čase. Avšak, v prípade mladých zamestnancov boli čísla ešte vyššie. O zmene zamestnania otvorene hovorilo viac ako trištvrte opýtaných, pričom pomenovali aj konkrétne dôvody - a to pre nich nevyhovujúci plat, vidina lepšej náplne práce či transparentnejšie podmienky. Až dve tretiny mladých z generácie Z očakáva, že im zamestnávateľ nastaví jasný work-life balance, pre polovicu je pritom dôležitý aj priestor pre kariérny rast a sebarozvoj.
Požiadavky zamestnancov z generácie Z však natoľko hnevajú zamestnávateľov a firmy, že tie sa otvorene radšej rozhliadajú po starších zamestnancoch. Tu vidieť, ako sa situácia v priebehu rokov menila - kým starší boli ešte pred pár rokmi braní ako rizikoví zamestnanci, teraz sa situácia mení v ich prospech a tými rizikovými sú práve mladí. Najviac sa pritom starších zamestnancom darí v logistike, vo výrobe či administratíve. „Stáva sa, že kandidát 50+ si nájde prácu rýchlejšie než čerstvý absolvent. Má viac skúseností, stability a menšie mzdové očakávania. Pre firmy je to často istejšia voľba,“ hovorí výkonný riaditeľ MAXIN’S Group Branislav Jančuška. „Ak to povaha pracovnej pozície umožňuje, firmy zvyšujú vekové hranice. V nevýrobnom sektore vek prestáva byť rozhodujúcim faktorom,“ dopĺňa Jančuška.
Ak by sme sa pozreli na regionálne rozdiely, najväčšiu šancu by uchádzači vo veku 55+ mali na západnom Slovensku. Naopak, na východe mimo veľkých miest, ako sú Košice a Prešov, zostáva pracovných príležitostí menej a konkurencia je vyššia. Prax potvrdzujú aj čísla - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdil, že nezamestnanosť vo veku nad 50 rokov klesá už niekoľko rokov po sebe. „Starší pracovníci prinášajú do firiem stabilitu a skúsenosť. Majú nižšiu mieru fluktuácie, čo je v dnešnej dobe veľká výhoda,“ dodáva Jančuška. Nejde však pritom len o trend na Slovensku, ale aj v iných krajinách. V Česku sa im darí najmä v administratíve a službách, v Rakúsku či Nemecku si ich dokonca snažia udržať natoľko, že sú im ochotní skrátiť úväzky, prípadne im ponúknuť flexibilný pracovný čas.
Firmy sa však čoskoro môžu dostať pred neriešiteľný problém, kedy spoľahlivá generácia odíde do dôchodku a nebudú si môcť veľmi vyberať. Okrem toho, nezamestnanosť na Slovensku je na historicky najnižších číslach a kvalifikovaní zamestnanci chýbajú. Spolu s mileniálmi by generácia Z mala podľa štúdie spoločnosti Deloitte predstavovať až trištvrtiny všetkých pracujúcich do roku 2030. Experti preto upozorňujú, že firmy si budú musieť hľadať cesty k zamestnancom, ktorí namiesto tradičnej hierarchie hľadajú rovnováhu medzi prácou a osobným životom, možnosť vzdelávania a pátrajú po zmysluplnosti v práci.
„Generácia Z prináša do firiem digitálne zručnosti, schopnosť rýchlo sa učiť a chuť meniť veci k lepšiemu. Firmy, ktoré sa im prispôsobia a ponúknu prostredie, kde sa cítia rešpektovaní a vypočutí, získajú nielen nových zamestnancov, ale aj angažovaných partnerov pre dlhodobý rozvoj,“ upozorňuje asociácia. Zvíťazí pritom tá firma, ktorá nájde možnosť, ako prepájať potreby jednotlivých generácií. „Ak dokážeme skombinovať technologické zručnosti mladších a skúsenosť starších kolegov, vzniká prostredie, v ktorom sa učia obe strany,“ zdôrazňuje Jérôme Texier z Orange Business Service. Práve mentoring a vzájomné učenie sa medzi generáciami podľa neho pomáha budovať zdravú firemnú kultúru a znižuje riziko fluktuácie. Okrem toho, treba si uvedomiť aj to, že profesie, ktoré poznáme v súčasnosti, môžu v priebehu rokov nahradiť iné, doteraz neznáme. „Deväťdesiat percent profesií, ktoré tu budú o sto rokov, dnes nepoznáme,“ pripomína Jakub Fekiač z Edgar Baker.
