BRATISLAVA - Vláda návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok pokračuje v nevyhnutnej konsolidácii verejných financií. Po dvoch kolách, ktoré vygenerovali 4,7 miliardy eur, má tretí balíček priniesť ďalších 2,7 miliardy eur. Napriek tomu štát potrebuje len na dofinancovanie Sociálnej poisťovne 2,3 miliardy eur a ďalšie dve miliardy bude musieť zaplatiť za riadenie svojho rastúceho dlhu. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stanovisku k návrhu rozpočtu na budúci rok, o ktorom v utorok začala rokovať Národná rada (NR) SR.
Dlh štátu rastie k 100 miliardám
„Tento vývoj aj napriek konsolidácii signalizuje horšie časy a v roku 2028 by mohol dlh štátu atakovať hranicu 100 miliárd eur, čo je pri pohľade na výdavky štátneho rozpočtu skoro štvornásobok jeho príjmov. V troch roky by nás tak len správa štátneho dlhu mohla stáť viac ako 2,6 miliardy eur,“ avizoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Konsolidácia na pleciach občanov
Poukázal na to, že v uplynulých troch rokoch niesli ťarchu konsolidácie najmä občania, zatiaľ čo štát rezignoval na reformu fungovania štátnych a verejných inštitúcií. Formálne šetrí na prevádzke a zamestnancoch štátu, no zásadne nezreformoval najväčšie výdavkové položky na sociálnu, dôchodkovú oblasť či verejné zdravotníctvo. Zefektívniť riadenie štátu nepomohli ani niekoľkomiliardové investície do informatizácie a digitalizácie.
archívne video
„Výsledkom je, že efektivita štátu sa zhoršila a Slovensko je na tom horšie ako v roku 1996. Index efektívnosti verejnej správy Svetovej banky ukazuje, že Slovensko ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky za obdobie rokov 2014 až 2023 kleslo, a to z hodnoty 0,8 na 0,2, čo nás radí na 24. miesto z 27 krajín Európskej únie,“ vyčíslil NKÚ.
Úspory bez jasného plánu
Konsolidácia na výdavkovej strane nemá podľa úradu reálne kontúry. Podrobne je rozpracovaných 375 miliónov eur a samosprávy by mali plošne šetriť v prípade obcí 10 % a vyšších územných celkov 15 % prevádzkových výdavkov. Ďalšou z rizikových položiek zostáva podľa NKÚ energopomoc v sume 420 miliónov eur, keďže štát pôvodne očakával, že bude hradená z európskych zdrojov. Únia však neumožňuje čerpať zdroje na kompenzácie cien energií, nakoniec to teda pôjde na vrub štátneho rozpočtu.
Sociálne výdavky brzdia reformy
Kontrolný úrad upozornil, že dodatočné finančné zdroje z konsolidácie pohlcujú napríklad výdavky na 13. dôchodky, predčasné dôchodky, obedy a vlaky zadarmo či pokračujúca nesystémová energopomoc. Tieto opatrenia obmedzujú priestor na skutočné reformy a zvyšujú riziko konsolidačnej únavy. „Bez zásadných systémových zmien, adresného prideľovania sociálnych dávok a efektívneho riadenia výdavkov sa konsolidácia môže vyčerpať a deficit verejných financií zostane vysoký. Rizikom pre rok 2026 je aj povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, pričom podľa NKÚ aj Európskej komisie sa napriek opakovaným konsolidačným snahám očakáva v roku 2027 deficit na úrovni 5,1 % HDP,“ dodal v stanovisku úrad.
