BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali utorkové rokovanie 39. schôdze návrhom zákona o adresnej energopomoci. Návrh prerokovávajú v druhom čítaní, do ktorého ho zákonodarcovia posunuli minulý týždeň. O zákone sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, definitívne sa tak o ňom rozhodne už na aktuálnej schôdzi.
archívne video
Ak bude zákon schválený, od budúceho roka budú domácnosti dostávať adresnú energopomoc. Ku koncu tohto roka zároveň dôjde k ukončeniu doterajšej plošnej kompenzácie nákladov na energie. „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií (elektrina, plyn a teplo) energetickým domácnostiam v rozsahu a forme ustanovenej nariadením vlády,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe.
Vláda má preveriť čerpanie štátnych dotácií a grantov za roky 2020 - 2025
Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v utorok uznesenie k vykonaniu auditu a prijatiu systémových riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 - 2025. Návrh predložili koaliční poslanci zo Smeru-SD, pri hlasovaní ho ešte upravili schváleným pozmeňujúcim návrhom Ľubomíra Vážneho (Smer-SD).
Predkladatelia v uznesení skonštatovali, že v rokoch 2020 až 2025 boli v ústredných orgánoch štátnej správy poskytované dotácie, granty a iné formy podpory, pri ktorých sa vyskytujú podozrenia na duplicitu, nehospodárnosť alebo neoprávnené čerpanie. Zároveň poukázali na to, že súčasné mechanizmy zverejňovania a kontroly nezabezpečujú dostatočný dohľad nad čerpaním verejných prostriedkov, neumožňujú jeho krížové overenie a nevytvárajú dostatočný rámec pre systémovú prevenciu neoprávneného čerpania.
Parlament preto schváleným uznesením žiada vládu, aby vykonala komplexný audit čerpania finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2025 a následne tak postupovala každoročne. V súvislosti s tým by mala zriadiť medzirezortnú kontrolnú skupinu zo zástupcov všetkých dotknutých ústredných orgánov štátnej správy a ďalších subjektov. Vláda by mala zároveň zverejniť súhrnné údaje o poskytnutých finančných prostriedkoch, vrátane ich príjemcov a výšky podpory, vykonať potrebné právne úkony na vymoženie neoprávnene poskytnutých súm a prijať systémové opatrenia, ktoré zabránia podvodom pri poskytovaní dotácií a grantov.
Pokiaľ kontrolné zistenia budú obsahovať podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, mal by ich kabinet podľa uznesenia postúpiť orgánom činným v trestnom konaní. Zároveň má vláda každoročne do 15. februára informovať NR SR o výsledkoch auditu a stave plnenia prijatých opatrení za predchádzajúci kalendárny rok.
Viac priezvisk by mohli mať i deti, ktoré majú oboch rodičov občanov SR
Viac priezvisk by mohli mať aj deti, ktoré majú oboch rodičov štátnych občanov SR. Vyplýva to z novely zákona o mene a priezvisku, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania. Stojí za ňou skupina koaličných poslancov zo Smeru-SD a Hlasu-SD. Daným návrhom chce zrovnoprávniť úpravu vo vzťahu k rodičom, ktorí sú výlučne štátni občania SR, a rodičom, z ktorých jeden je cudzím štátnym občanom.
„Súčasná právna úprava umožňuje dieťaťu určiť viac priezvisk, ale len v prípade, keď rodičom dieťaťa je súčasne cudzí štátny občan. Tým je vytvorené nerovnoprávne postavenie rodičov - štátnych občanov SR a cudzích štátnych občanov - pri určovaní priezviska ich spoločného dieťaťa v SR. Navrhovaná právna úprava túto diskrimináciu odstraňuje, čím zároveň reflektuje na rôzne modely fungovania rodín a s tým potrebnú právnu úpravu priezviska detí narodených mimo manželstiev, ako aj detí narodených z predchádzajúcich manželstiev niektorého z rodičov,“ argumentovali predkladatelia.
Potrebu legislatívnej zmeny odôvodňovali aj na prípadoch z praxe. Poukázali pritom na problémy pri cestovaní do zahraničia či vo vzťahu k lekárom a vzdelávacím inštitúciám, ak majú dieťa a rodič, ktorý sa oň stará, odlišné priezviská. „Rodič musí neustále preukazovať, že je rodičom dieťaťa, aby sa vyhol špekuláciám úradov a inštitúcií, prečo majú rodič a jeho dieťa odlišné priezviská,“ upozornili.
Novela má takisto umožniť rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne stará, avšak to nemá jeho priezvisko, požiadať príslušný okresný úrad o povolenie používať jeho priezvisko ako ďalšie priezvisko dieťaťa v poradí. „Žiadosť bude podliehať povoleniu okresného úradu, bude možné takto doplniť priezvisko maloletému iba raz a iba jedno priezvisko, ak má dotknutý rodič viacero priezvisk,“ dodali poslanci.
