BRATISLAVA – Inflácia na Slovensku v auguste 2025 dosiahla 4,2 %. Ide o mierne spomalenie po dvoch mesiacoch rastu, no ceny služieb aj daňové opatrenia štátu držia rast cien naďalej vysoko. Analytici sa zhodujú, že inflácia tento rok dosiahne v priemere okolo 4 % a v roku 2026 by mohla klesnúť k 3,5 %. Odborníci zároveň upozorňujú, že inflácia nie je len štatistika, ale faktor ovplyvňujúci mzdy, úspory aj investície.
Podľa Štatistického úradu SR boli ceny v auguste medziročne vyššie o 4,2 %. Medzimesačne inflácia dosiahla 0,1 %, čo je najnižší rast v tomto roku. Zdražovanie po letných mesiacoch pribrzdilo najmä vďaka stabilizácii cien potravín a energií.
Na druhej strane však citeľne vzrástli ceny služieb – v doprave (najmä letecká doprava +81 % m/m), reštauráciách a hoteloch či telekomunikáciách. Ceny v kategórii bývania stúpli najmä pre imputované nájomné, dodávku vody či zber smetí
Priemerná inflácia za prvých osem mesiacov roka dosiahla 4,1 %. Analytici 365.bank odhadujú, že do konca roka sa bude pohybovať medzi 4,0 – 4,5 %, Slovenská sporiteľňa predpokladá celoročný priemer 4 %. V roku 2026 by sa rast cien mohol spomaliť na 3,5 %. Analytici však upozorňujú, že odhady bude potrebné revidovať podľa detailov vládneho modelu tzv. energošekov či ďalších konsolidačných opatrení.
Dopad na peňaženky
„Inflácia nehovorí iba o tom, koľko si priplácame za tovary a služby. Je to dôležitý faktor pri hodnotení príjmov, úspor či výnosnosti investícií,“ pripomína Eva Sadovská z WOOD & Company.
- Mzdy: Po dvoch rokoch reálnych poklesov (2022: –4,5 %, 2023: –0,7 %) sa v roku 2024 mzdy zvýšili reálne o 3,7 %. Tento trend pokračuje aj v roku 2025, keď platy rástli reálne o 2,8 % v prvom polroku.
- Úspory: Úroky na bežných a termínovaných vkladoch sú nižšie než inflácia, a teda reálna hodnota peňazí v bankách klesá. Tento rok sa očakávajú sadzby len na úrovni 2 – 2,5 %.
- Investície: Dlhodobým riešením ochrany pred infláciou zostáva investovanie – do akcií, realít či prostredníctvom portfólií spravovaných odborníkmi. Skúsení investori očakávajú výnosy minimálne na úrovni 6 % ročne.
Analytici upozorňujú, že inflácia pôsobí na obyvateľov nerovnomerne. Prudké zdraženie potravín či energií si všimneme okamžite, no pomalý pokles reálnej hodnoty peňazí na účtoch často ignorujeme.
„Ľudia sa pri hodnotení svojho finančného zdravia sústreďujú na nominálne sumy, nie na ich reálnu hodnotu očistenú o infláciu. Inflácia je pritom neviditeľná daň, ktorá ukrajuje z našich úspor a výnosov,“ dodáva Sadovská.
K hlavným rizikám ďalšieho vývoja patrí pokračujúci rast cien služieb, nové daňové opatrenia (vyššia DPH, daň z finančných transakcií či daň z cukru) a vplyv pripravovaného modelu energošekov. Ak by sa cenové tlaky v službách nepodarilo utlmiť, Slovensko by mohlo mať infláciu dlhodobo vyššiu než je priemer eurozóny. To by znamenalo nielen drahší život pre domácnosti, ale aj slabšiu konkurencieschopnosť ekonomiky.
