BRATISLAVA - Pred mesiacom slovenskou verejnosťou asi najviac hýbala kauza netransparentného tendra na záchrannú zdravotnú službu. Tender na tieto záchranky bol neskôr podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) právne zrušený a jeho nová podoba je zatiaľ v nedohľadne. Odvtedy toho k téme veľa nepadlo a nekončiace ticho môže byť pre niektorých až desivé. Preto sa teraz núka alternatíva, kde by si tieto objekty manažovali samotné nemocnice.
archívne video
Budúcnosť zabezpečenia záchrannej zdravotnej služby by podľa portálu Medicína mohli zabezpečiť riaditelia nemocníc. Ani mesiac po zrušení tendra ešte stále nie je jasné, ako to s poskytovateľmi záchraniek bude. Do tohto ticha vstupujú rôzne alternatívy. Medzi návrhmi sa objavila aj možnosť prevádzkovania týchto služieb nemocnicami. "Pretože záchranná zdravotná služba je predĺženou rukou urgentných príjmov. O ostatné stanovištia by sa malo súťažiť, aby bol zachovaný férový a kvalitný systém," reagovali nemocnice na návrhy organizovania záchraniek.
Analytik riešenie kvituje
K takémuto riešeniu sa prihlásil aj známy zdravotnícky analytik Martin Smatana. "Toto riešenie by teda prirodzene prepojilo posádky s nemocnicami kam sa pacienti prevážajú, a aj keď urgentných príjmov je na Slovensku 46, dajú sa podľa vlastníka zoskupiť do 11 skupín, čiže by to nebola príliš veľká fragmentácia služieb a podarilo by sa dosiahnuť úspory z rozsahu," uviedol Smatana pre Medicínu.
Nie nehovoria ani riaditelia nemocníc
Naviazanie záchraniek na urgentný príjem nemocníc sa pozdáva aj riaditeľovi nemocnice v Žiline Jurajovi Kacianovi. Podľa podľa jeho názoru by to prinieslo zlepšenie najmä z hľadiska celkového manažmentu starostlivosti o pacienta. Urgentný príjem je totiž súčasťou prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, takže tieto postupy aj na seba nadväzujú.
Riaditeľka nemocnice v Myjave Elena Štefíková je tiež presvedčená o tom, že optimálnymi prevádzkovateľmi záchraniek sú práve nemocnice. "Prevádzkovanie záchraniek by malo byť umožnené týmto nemocniciam prednostne a na dobu neurčitú, pokiaľ splnia zákonom stanovené podmienky," povedala portálu Štefíková.
Ani východ a stred nie sú proti
"Určite by mala táto zmena aj svoje pozitíva, predovšetkým z pohľadu, že veľké krajské, respektíve regionálne nemocnice by mali vo svojej réžii koordináciu spádu a rozvozu pacientov aj s ohľadom na odbornosti a kapacity," reagovala na túto možnosť manažérka fakultnej nemocnice v Prešove Martina Pavlíková.
"To, ako je organizovaná, a teda zabezpečená, je politickým rozhodnutím. Vo svete sú rôzne príklady ako vie byť táto služba zabezpečená. V minulosti bola aj na Slovensku organizovaná ústavnými zdravotníckymi zariadeniami, čiže cesty ako ju zabezpečiť sú rôzne. Všetky ďalšie kroky poskytovateľov sa samozrejme budú odvíjať od platných a účinných legislatívnych podmienok," uzavrela.
