BRATISLAVA - Aktuálne vysoké teploty dávajú zabrať každému. Deťom, dospelým, ale aj seniorom. Horúce dni vedia poriadne zaťažiť organizmus a častokrát podceníme svoje sily, čo vedie k dehydratácii a následnému kolapsu. Čo robiť, aby sme sa mu vyhli a kto sú najohrozonejšie skupiny? Kardiologička z bratislavského Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Stanislava Remišová má jasné odpovede.
Aktuálne sa nám na Slovensko vrátili horúčavy, čo môže byť problém pre určité skupiny ľudí. Ktoré sú najrizikovejšie a prečo?
-Najrizikovejší pacienti, ktorí môžu mať problémy v súvislosti s vysokými teplotami a počasím, sú tí, ktorí už majú nejaké známe srdcovo-cievne ochorenie, ale aj tí, ktorí majú problémy s krvným tlakom, alebo pacienti s ochoreniami obličiek. Ohrození sú aj starší ľudia, malé deti, tehotné ženy, ale aj onkologickí pacienti.
S vysokými teplotami stúpa aj počet kolapsov. Ako by sme takýto kolaps mali odhaliť a čo robiť v takomto prípade, ak by vidíme, že niekto skolabuje pred našimi očami, nedajbože člen rodiny?
-Dôležité je, aby sme takéhoto človeka dali do vodorovnej polohy, ak sa dá, mali by sme zabrániť tomu, aby si poranil pri kolapse hlavu, treba zistiť, či je pri vedomí, či dýcha, či mu bije srdce. Ak sa nám niečo nepozdáva, mali by sme volať záchranárov.
Dá sa kolapsu zabrániť? Čo by sme mali dodržiavať, aby sme predišli kolapsu?
-Ku kolapsu zvyčajne dochádza vtedy, keď sú pacienti dehydratovaní, alebo sa im výrazne zníži tlak. Je to spôsobené tým, že keď je vonku vysoká teplota, cievy sa nám rozšíria, a keď nedostatočne dodržiavame pitný režim, alebo dlho stojíme, môže dôjsť k výraznému zníženiu krvného tlaku, ktorý sa môže prejaviť aj stratou vedomia. Ak už na sebe pociťujeme prvotné príznaky, ako je točenie hlavy, tma pred očami, tak si treba sadnúť, optimálne ľahnúť a vyložiť si nohy, aby bol mozog prekrvený. Tým sa dá zabrániť strate vedomia. V takýchto horúcich dňoch netreba zabúdať na dostatočný pitný režim.
V lete je vonku, najmä v mestách, kde je rozpálený betón, aj pocitovo oveľa teplejšie, naopak, v obchodoch dostaneme "facku", pretože tam sú priestory silno klimatizované. Je takýto teplotný rozdiel zdravý pre ľudský organizmus, alebo sa zahrávame s kolapsom?
-Každý takýto extrémny teplotný rozdiel je šok pre organizmus a každý organizmus sa s tým vysporiadava inak. Optimálny teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom je maximálne osem stupňov a dlhé pobyty v chladnom interiéri a následne presun do horúceho exteriéru nie sú vhodné a mali by sme sa im vyhýbať.
Čo by sme v horúcich letných dňoch mali určite nosiť so sebou, aby sme neskolabovali? (lieky, voda, klobúk,...)
-Určite vhodné oblečenie, ideálne je vzdušné, ktoré nie je príliš obtiahnuté. Nemali by sme zabúdať na pokrývku hlavy, ak sme dlhšie mimo dom, určite by sme mali mať so sebou aj fľašu vody, aby sme sa mohli napiť.
A čo deti? Tým je asi dobré vodu neustále ponúkať...
-Presne tak, nielen deťom, ale aj starším ľuďom, ktorí už nemajú taký pocit smädu. Optimálne je si zaznačiť množstvo tekutín, ktoré cez deň vypijú, aby nebol veľmi nízky, ale ani extrémne vysoký.
Treba myslieť na to, že káva sa ako tekutina neberie, pretože odvodňuje a každú šálku kávy treba zapiť aspoň pohárom vody.
Tohtoročné leto je ako na hojdačke, teplé dni striedajú studené fronty, okrem toho veľa pršalo. Sú aj takéto výkyvy zlé pre ľudský organizmus? Ak áno, prečo?
-Teplotným výkyvom sa žiaľ nevyhneme, počasie je nevyspytateľné. Stretávame sa s tým, že tí pacienti, ktorí majú vysoký tlak a príde studenšie počasie, tak sa im ešte zvýši. Mnohí už vedia, že si v takom prípade majú upraviť liečbu. Naopak, v prípade horúceho počasia sa im môže znížiť, aj vtedy treba upraviť dávkovanie liekov. Treba sa vždy radiť s ošetrujúcim lekárom.
