Zelenskyj ma nenávidí, vyhlásil Fico: Podľa neho treba začať diskusiu o zmene legislatívy k voľbám

Zbrojné výdavky sa zvyšovať nebudú

Slovensko na budúci rok nezvýši zbrojné výdavky. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD) v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Predpokladá, že to tak bude aj v roku 2027. Zároveň deklaroval, že SR plní spôsobilosti, ktoré od nej Severoatlantická aliancia (NATO) očakáva. Mieni, že prípadné navýšenie zdrojov v rezorte obrany musí ísť do civilných projektov.

archívne video

Premiér Robert Fico (Smer-SD) považuje schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok za prioritu. Nevie si predstaviť, že by krajina išla do rozpočtového provizória. Vylúčil však spájanie hlasovania o rozpočte v parlamente s hlasovaním o vyslovení dôvere vlády. „V žiadnom prípade nebudeme zvyšovať zbrojné výdavky. Musíme nájsť 76, 77 hlasov na schválenie rozpočtu. Ak budú chcieť kolegovia z Hlasu-SD a SNS pokračovať vo vláde, budú sa musieť dohodnúť. Ak sa nedohodneme, neviem si predstaviť, že pôjdeme do rozpočtového provizória,“ poznamenal.

Predseda vlády zároveň vyhlásil, že SR na budúci rok nezvýši zbrojné výdavky. Predpokladá, že to tak bude aj v roku 2027. Zároveň deklaroval, že SR plní spôsobilosti, ktoré od nej Severoatlantická aliancia (NATO) očakáva. Mieni, že prípadné navýšenie zdrojov v rezorte obrany musí ísť do civilných projektov.

Problém s hospodárskym rastom nemá iba Slovensko, ale celá EÚ

Problém s ekonomickým rastom nemá iba Slovensko, ale celá Európska únia. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v reakcii na zhoršenie prognózy domáceho ekonomického rastu Národnou bankou Slovenska. Premiér zároveň opätovne zdôraznil hroziace problémy v prípade úplného zastaveniu toku plynu z Ruska.

„My sme exportne orientovaná krajina, ktorá je napojená na Európsku úniu. Európska únia má obrovský problém, pokiaľ ide o hospodársky rast. My sme malá otvorená krajina, máme obrovský podiel automobilového priemyslu, my sme stále ešte do určitej miery na tom dobre, lebo máme pozitívny hospodársky rast,“ skonštatoval predseda vlády.

V prípade možného zastavenia dodávok plynu z Ruska, ktoré plánuje Európska únia, vymenoval Fico viacero významných problémov. Prvú vážnu prekážku by podľa neho predstavovali poplatky za prenos. Keď pôjde plyn cez viacero krajín, zistíme, že tranzitné poplatky môžu byť podstatne vyššie ako sú teraz, zdôraznil premiér. Ďalej upozornil, že po zastavení toku z východu na západ okamžite stúpne cena tejto komodity.

Problém predstavuje podľa premiéra aj fakt, že Slovensko nemá priamy prístup k terminálom skvapalneného plynu. Fico sa taktiež spýtal, kto bude kompenzovať škody v prípade, že cena plynu pre domácnosti vzrastie. „Čo sa stane so žalobou, ktorú na nás určite podá Gazprom, ktorá má hodnotu 16 až 20 miliárd eur? Kto to za nás zaplatí? Pokiaľ nebudem poznať odpovede na tieto otázky, nevidím žiadny dôvod, aby som súhlasil s osemnástym sankčným balíkom,“ doplnil predseda vlády.

Európska komisia si podľa neho uvedomuje, že Slovensko bude v prípade úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska najpostihnutejšou krajinou. Preto premiér považuje prístup komisie za konštruktívny. Zároveň pripomenul, že zastavenie má byť prijaté ako legislatívny akt, a teda kvalifikovanou väčšinou. V tomto prípade nemá Slovensko právo veta ako v prípade iných sankcií, dodal premiér.

Fico sa má na jeseň stretnúť s ukrajinským predsedom vlády

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa má na jeseň stretnúť s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Rokovanie by sa mohlo konať v septembri či októbri. Na jeho stretnutie s Volodymyrom Zelenským nevidí dôvod. V prípade, že by malo racionálny zmysel, rokoval by s ním.

„Moje stretnutie so Zelenským nemá žiadny zmysel či význam, pretože on ma nenávidí, a to preto, lebo si dovolím hovoriť vlastný názor na vojnu na Ukrajine. Ja som mu vytkol, že obral Slovensko o 500 miliónov eur, pretože zastavil tranzit ruského plynu cez Slovensko. Pre mňa má význam komunikovať a rokovať s predsedom vlády Ukrajiny a môžem potvrdiť, že opäť pripravujeme ďalšiu vládu,“ poznamenal.

Premiér opätovne volal po ukončení vojny na Ukrajine. „To prvé, čo potrebujeme, je, aby sa skončila vojna, a to druhé, čo potrebujeme, je, aby sa po skončení vojny nadviazali normálne štandardné politické vzťahy,“ povedal. Myslí si, že pre Ukrajinu je východiskom európska perspektíva. Jej členstvo v Európskej únii by Slovensku podľa neho prinieslo viac výhod ako nevýhod. Zdôraznil však potrebu splnenia podmienok.

Okomentoval aj avizované stretnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho so Zelenským. To bude mať podľa neho len symbolický charakter. Poukázal pri tom na to, že hlava štátu nemá exekutívne právomoci. „Prezident tým možno chce vyjadriť nejaký názor, ale z pohľadu výkonnej moci nemá k dispozícii žiadne možnosti, aby urobil na Ukrajine akékoľvek dohody,“ dodal. 

Fico sa vyjadril aj k telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Tvrdí, že o telefonát ho požiadal. Chcel od neho vedieť, aký bude postoj Slovenska v témach týkajúcich sa asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom.

Treba začať diskusiu o zmene legislatívy k voľbám

Premiér Robert Fico (Smer-SD) si myslí, že treba začať diskusiu o zmene legislatívy k voľbám. Debatovať podľa neho treba o zvýšení volebnej kaucie či zvýšení kvóra na vstup strán do Národnej rady (NR) SR na sedem percent. Vyhlásil to v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Urobil tak aj v súvislosti s vyjadrením lídra koaličnej SNS Andreja Danka o vytvorení väčšieho bloku strán pred najbližšími parlamentnými voľbami.

„Bude treba spájať sily. Od toho, akú formu to má mať a ako to bude celé vyzerať, sme všetci ešte veľmi, veľmi ďaleko. (...) Ja výzvy Andreja Danka počúvam. Ja ho považujem z hľadiska politiky a politológie za veľmi zdatného politika, ale v tomto okamihu táto téma nie je na stole, pretože nemáme k tomu príslušný legislatívny základ. Poďme sa najprv baviť o tom, či vieme zvýšiť kvórum na sedem percent, či vieme zaviesť volebnú kauciu 500.000 eur, ktorá by bránila všelijakým bláznom a polobláznom kandidovať do NR SR,“ povedal.

Fico zopakoval, že v SR nemôže byť sto strán a do parlamentu ich nemôže kandidovať 20. „Takýto systém je prekážkou rozvoja krajiny,“ podotkol. Mieni, že na princípe demokratických slobodných parlamentných volieb by sa mala vyberať vládna politická reprezentácia tak, že ju budú tvoriť možno dva bloky či jeden silný blok. „Nemôžeme však lepiť tie koalície, ktoré potom nevedia žiť a spôsobujú viac tráum ako úžitku celej krajine,“ dodal.

Hovoril aj o vládnom návrhu novely Ústavy SR

Predseda vlády hovoril aj o vládnom návrhu novely Ústavy SR, o ktorom by mali poslanci Národnej rady (NR) SR hlasovať v septembri. To, či sa schváli, bude podľa neho tesné. On sám do rokovaní o podpore neplánuje vstúpiť. Je však podľa vlastných slov optimistický. Poslanecký klub Smer-SD je pri podpore návrhu jednotný. „Ja nemôžem, samozrejme, nikomu nič vyčítať. To je náročná téma pre niektorých ľudí. My v tom máme v Smere-SD jasno,“ uviedol.

Načrtol aj tému bezpečnostných systémov. Každá krajina má podľa neho právo rozhodnúť sa, v akom systéme bezpečnosti chce fungovať. Myslí si, že treba rozmýšľať aj o ďalších variantoch postupu do budúcnosti. „To nie je náboženstvo byť v NATO ani byť v Európskej únii nie je náboženstvo. Má to obrovské výhody, a to pre kolektívnu bezpečnosť, ale máme právo na kritický hlas,“ argumentoval. Zhodnotil aj pôsobenie prezidenta Petra Pellegriniho. Mieni, že ak bude hlava štátu pokračovať v štýle vedenia ako doteraz, v budúcich prezidentských voľbách opätovne nájde podporu medzi voličmi, ktorí ho volili aj prvýkrát. Zároveň podotkol, že Smer-SD má k prezidentovi pozitívny prístup.