BRATISLAVA - Slovenské Vianoce kedysi vyzerali úplne inak než dnes. Staré zvyky mali prísne pravidlá a silnú symboliku. Mnohé z nich časom zmizli z bežného života.
Ako sa menili slovenské Vianoce: zvyky, ktoré zanikli
Vianoce na Slovensku prešli za posledné storočie takou premenou, že by ich naši predkovia sotva spoznali. Prípravy začínali týždne vopred, domy sa čistili a sviatočný deň mal pevne daný poriadok. Ako pripomína Etnografický ústav Slovenskej akadémie vied, mnohé staré zvyky vymizli spolu so zmenou životného štýlu a modernizáciou.
Pôstna štedrá večera bez hojnosti
Dnešné sviatky sú často spojené s množstvom jedla, no kedysi bol Štedrý deň najmä o pôste. Mäso sa nejedlo až do príchodu večere a tradičné pokrmy boli jednoduché – obilniny, makové jedlá, kapustnica bez klobás. Verilo sa, že pôst prinesie zdravie, pokoj a dobrú úrodu.
Obchôdzky, vinše a magické úkony
Po dedinách chodili koledníci a obchôdzkové skupiny, ktoré prinášali vinše a symbolické požehnania. V niektorých regiónoch sa používali rôzne úkony na zabezpečenie hojnosti: zatrasenie ovocného stromu, hádzanie orechov do kútov či krájanie chleba, aby „bol celý rok plný“.
Patril sem aj zvyk, ktorý dnes poznáme už len z etnologických záznamov — polazovanie.
Polazník bol prvý človek, ktorý na Štedrý deň vošiel do domu. Verilo sa, že svojim príchodom „určí“, aký bude nadchádzajúci rok. Za ideálneho polazníka sa považoval muž alebo chlapec, pretože mal priniesť silu, zdravie a hojnosť. Tento prvok sa v mnohých regiónoch držal ešte v prvej polovici 20. storočia.
Jednoduchá výzdoba z prírodných materiálov
Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, sa na Slovensku rozšíril až v 20. storočí. Dovtedy ho často nahrádzali ihličnaté vetvičky zastrčené za trám alebo uložené v kúte izby. Ozdoby boli ručne vyrábané – zo slamy, suchého ovocia či papiera. Svetielka neexistovali, svetlo vrhala len sviečka alebo petrolejová lampa.
Štedrá večera ako presne daný rituál
Pred štedrou večerou platil prísny poriadok:
- nik nesmel odísť od stola,
- každý musel ochutnať z každého jedla,
- zvyšky jedla sa nevyhadzovali,
- pre „duše predkov“ sa nechávalo symbolické miesto.
Etnológovia uvádzajú, že tieto pravidlá mali rodinu chrániť a posilňovať jej súdržnosť.
Predkresťanské prvky, ktoré ustúpili moderným Vianociam
Niektoré staré zvyky niesli stopy oveľa starších, predkresťanských rituálov. Napríklad ochranné úkony proti zlým silám či rôzne „hojnostné“ gestá. Tieto prvky sa v modernom prostredí stratili alebo prežívajú len vo folklórnych súboroch a múzeách.
Moderný život staré zvyky vytesnil
Masmédiá, mestský život, komercia, darčeková kultúra a rýchle tempo všedných dní postupne vytlačili jednoduché symbolické rituály našich predkov. Ako uvádza Slovenský národný archív, veľká časť tradičných zvykov sa zachovala už iba v opisoch etnografov, kronikách a spomienkach starších generácií.
