BRATISLAVA – Len 14,3 percenta Slovákov by bolo ochotných brániť Slovensko so zbraňou v ruke, ak by krajinu napadlo Rusko. Podľa 12,5% opýtaných by sme nemali klásť žiaden odpor. Väčšina populácie síce považuje obranu za správnu, no do boja by sa nezapojila.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre web 360tka, ktorý sa uskutočnil začiatkom apríla na vzorke 1 020 respondentov. Odpoveď na jednoduchú otázku „Čo by ste urobili, keby Slovensko napadlo Rusko?“ odhalila znepokojivé výsledky. Len 14,3 % opýtaných uviedlo, že by bojovali. Až 58 % ľudí síce obranu krajiny podporuje, no sami by do boja nešli. Ďalších 12,5 % by sa podľa vlastných slov nevzpieralo vôbec – ani bojom, ani odporom. Zvyšných 15,1 % sa nevedelo rozhodnúť.
Prekvapivo najbojovnejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov. Práve u nich je ochota brániť Slovensko najvyššia. Naopak, najväčšia nechuť k odporu sa objavila medzi ľuďmi vo veku 35 až 44 rokov, teda generáciou v najproduktívnejšom veku.
S rastúcim vzdelaním a príjmom domácnosti rastie aj ochota bojovať
Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sú najčastejšími zástancami aktívnej obrany. Opačný postoj – neklásť odpor – je najčastejší medzi ľuďmi so základným vzdelaním. Kým Trnavský a Prešovský kraj vykazujú najvyššiu mieru ochoty bojovať, v Banskobystrickom kraji je situácia úplne opačná – tam by zbrane do rúk chytil len málokto.
Najväčšiu ochotu klásť ozbrojený odpor majú voliči strán SaS a Demokrati, teda stredopravého spektra. Na opačnom konci rebríčka sú voliči Republiky Milana Uhríka – práve medzi nimi je najvyšší podiel ľudí, ktorí by nebojovali ani nekládli odpor (21%). Vysokú mieru pasivity vykazujú aj tí, ktorí by sa volieb vôbec nezúčastnili.
