BRATISLAVA – Z času na čas sa na Slovensku z úst niektorého z politikov otvorí téma prípadného vystúpenia Slovenska z Európskej únie či NATO. Analytici z projektu Dáta bez pátosu sa preto pozreli na to, koľko peňazí k nám z Bruselu za tie roky, čo sme súčasťou Únie, pritieklo, na čo všetko môžu byť použité, ako aj na to, ako by mohli naše verejné financie vyzerať, ak by sme členmi EÚ neboli.
Analytici tvrdia, že Slovensku sa finančne nedarí. Poukázali na to, že minulý rok sa krajine podľa Štatistického úradu podarilo hospodáriť s deficitom 7 miliárd eur a viac ako 5 percent HDP. Tieto výsledky boli horšie, ako rok predtým. Tento rok budú podľa nich výsledky podobné. Aktuálne máme dlh vo výške 80 miliárd eur, ktoré sme väčšinou „prežrali“, investovali sme len minimum. „V podstate ideme na výpary, na rezervu a čakajú nás veľmi skoro veľmi kruté časy,“ opísali situáciu, v ktorej sa podľa nich nachádzame.
Slovensko sa v roku 2004 stalo súčasťou Európskej únie. Za 20 rokov sme do jej rozpočtu prispeli sumou 17 miliárd eur, naspäť sme však z Bruselu dostali až 42 miliárd eur. Stále sme tak v pluse 25 miliárd eur. Ak zohľadníme infláciu, v dôsledku ktorej je miliarda pred 10-15 rokmi zhruba ako 2 miliardy dnes, sme v pluse zhruba 30 až 35 miliárd eur v "dnešných peniazoch".
Ako sme spomínali vyššie, Slovensko má dnes deficity 5-6 percent HDP. Bez 3 až 4 miliárd eur ročne od EÚ by sme však mali deficity až na úrovni 8 až 9 percent. Financie by sa síce dali ušetriť, ale ako tvrdia analytici, „vôbec nič by sa nepostavilo.“ „Ani diaľnice, ani obchvaty, ani železničné trate, ani stanice, ani domovy pre starkých, ani školy, ani škôlky, ani športoviská, ani lesy by sa nevysádzali, ani čističky odpadových vôd, ani budovy súdov, katastrov, univerzít, intrákov, domovov, teplární, ani mieste úrady, ani polikliniky a ani nemocnice, ani nič. By nebolo. Ani tá trocha digitalizácie a elektronizácie by nebola. Ani požiarne, ani policajné autá, ani sanitky,“ vymenovali. „Všetko je z peňazí EÚ: aj kultúra, šport, spoločenské domy, námestie v Levoči, organy, hudobné nástroje, konzervatóriá a LŠU pre deti. Ani dotácie cez pandémiu, a ani dotovaný plyn, teplo, elektrina by neboli,“ poukázali. „Boli by sme stratená krajina. Ako je Bosna, Severné Macedónsko alebo Srbsko, Moldavsko, Gruzínsko. Bez budúcnosti. Nie, že by sme ju teraz mali ružovú,“ dodali.
Ďalšia vec je, že pri deficite 8-9 percent HDP a bez spomínaných 30 miliárd eur z EÚ by nám drahšie požičiavali aj investori. Nebolo by to za 3 percentá, ale za 4-5 percent ročne. Pri čistom dlhu 60 miliárd eur by to bolo o 1 miliardu eur na úrokoch ročne viac. Ak by sme neboli ani v NATO, treba k tomu podľa analytikov pripočítať ešte tiež 1 percento HDP na obranu neutrálnej krajiny ročne, tak by sa deficit vyšplhal na 10 percent HDP.
Na najbližšie roky plánuje dať podľa analytikov Európska únia Slovensku ďalších 13 až 15 miliárd eur ako pomoc, netto by to mali byť asi 3 miliardy eur ročne, čo sú 2 percentá z HDP. Bez financií z Bruselu by nám zrejme HDP trvalo kleslo. Ak by sme neplatili eurom, tak slovenská koruna by ku koncu týždňa oslabila o 3 percentá.
Dôležitosť Európskej únie a financií, ktoré z nej dostávame, nášho členstva v NATO ale aj toho, že máme ako platidlo euro, pripomenuli analytici v kontexte slov niektorých politikov, ktorí začali hovoriť o možnostiach vystúpenia z Únie. Túto tému spomenul napríklad podpredseda parlamentu za Smer-SSD Tibor Gašpar či europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SSD). „Bacha, aby sa nám tie reči a priania nesplnili. Udička je hodená,“ dodali analytici varovne.
