BRATISLAVA - Dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií sa v minulom roku výrazne zlepšila, a to najmä vďaka konsolidačným opatreniam prijatým na rok 2025. Jej ukazovateľ klesol medziročne o vyše dva percentuálne body (p. b.) na aktuálnych 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dostal sa tak z pásma vysokého do stredného rizika. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informovali predstavitelia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Prezentovali tak výsledky Správy o dlhodobej udržateľnosti za rok 2024. Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte nad rámec doteraz prijatých opatrení. V absolútnej sume aktuálne predstavuje 5,7 miliardy eur.
aktuálne video
„Najväčší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mali konsolidačné opatrenia schválené v priebehu roka 2024 s účinnosťou od roku 2025, s celkovým vplyvom 1,8 % HDP. Ide predovšetkým o konsolidačný balíček, ktorý zlepšil udržateľnosť o 1,3 % HDP a spomalenie valorizácie miezd vo verejnej správe v tomto a budúcom roku,“ priblížila RRZ. Pozitívny vplyv malo podľa nej aj zavedenie spotrebnej dane zo sladených nealkoholických nápojov a rozšírenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, prijaté ešte pred zostavením konsolidačného balíčka.
Napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti zostávajú slovenské verejné financie podľa rady pod značným tlakom. „Osobitne znepokojujúci je rast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 % HDP. Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti,“ zhodnotila RRZ. Vysoký deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať, predstavuje podľa nej nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť.
„Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní, ozdravovanie verejných financií by malo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov,“ zdôraznil predseda RRZ Ján Tóth. Poukázať podľa neho treba na dlhodobo absentujúce štrukturálne reformy, ktoré by zvýšili budúci ekonomický rast a prispeli k menej bolestivému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti.
Potrebné konsolidačné opatrenia na budúci rok odhadujeme na 1,4 mld. eur
Spomalenie znižovania deficitu verejných financií v nasledujúcich rokoch nie je v súlade s predpokladom dosiahnutia dlhodobej stabilizácie dlhu do konca volebného obdobia súčasnej vlády. Potrebné opatrenia na zníženie schodku v budúcom roku na 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) sú na úrovni okolo 1,4 miliardy eur, teda menej ako predpokladá vláda. Poukázal na to na stredajšej tlačovej konferencii predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth s tým, že ide zatiaľ o predbežné odhady.
Reagoval tak na Výročnú správu o pokroku SR za rok 2025, ktorú na stredajšom výjazdovom rokovaní schválila vláda. Ministerstvo financií v nej konštatuje, že vláda naďalej cieli postupný pokles deficitu k 3 % HDP, ktorý by sa však vzhľadom na nepriaznivé geopolitické faktory mal udiať v roku 2028, teda o rok neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Na dosiahnutie aktualizovaných cieľov sa odhaduje potreba ďalších konsolidačných opatrení na úrovni približne 1,7 miliardy v roku 2026 a do 3,5 miliardy eur v roku 2027.
Šéf RRZ avizoval, že vlastné hodnotenie tejto správy zverejní rada do dvoch týždňov. Podľa predbežných odhadov by boli pri aktualizovaných cieľoch deficitu potrebné dodatočné opatrenia na úrovni okolo 1,4 miliardy eur v budúcom roku, 1,2 miliardy eur vo volebnom roku 2027 a 1,8 miliardy eur v roku 2028, teda prvom roku novej vlády. Vláda tieto opatrenia odhaduje vyššie, podľa Tótha si tak možno chce vytvoriť rezervu napríklad na horší vývoj ekonomiky.
„Samotné zvoľnenie toho cieľa podľa nás nie je v súlade s predpokladom dosiahnutia stavu na dlhodobú stabilizáciu dlhu. Pre nás tá hodnota deficitu, ktorá dlhodobo stabilizuje dlh bez toho, aby som napríklad využíval aj zníženie hotovostnej rezervy na dočasné zníženie dlhu, je deficit pod 3 % HDP,“ priblížil Tóth s tým, že podľa aktualizovaných plánov vláda tento krok necháva na nasledujúci kabinet. „Do konca volebného obdobia, ak by deficit bol na 3,5 % HDP a nerobili sa ďalšie dodatočné opatrenia, tak ten dlh by nebol stabilizovaný,“ doplnil.
Výnimka z rozpočtových pravidiel na vyššie obranné výdavky, o ktorú chce vláda požiadať, by sa mala podľa Tótha zvažovať najmä v prípade, ak by bol ich nárast krátkodobo výrazné nad 2 % HDP. Aktuálne plánovaný rast týchto výdavkov však výrazne neprevyšuje túto úroveň. Vyššie budú len oproti minulosti, kedy SR dávala na obranu výrazne menej ako 2 % HDP.
„Tým, že vznikla bezpečnostná situácia, ktorá bude dlhodobo rizikovejšia, ako bola pred piatimi rokmi, tak verejné financie by sa mali pripraviť na trvalo zvýšené výdavky na obranu. Aspoň v tej úrovni, aký máme náš medzinárodný záväzok na úrovni 2 % HDP,“ dodal šéf RRZ.
