BRATISLAVA - To, o čom sa už nejaký ten piatok šepkalo, je tu. Pravicová Sloboda a Solidarita na tlačovom brífingu oznámila významnú personálnu posilu v strane a túto správu zrejme bude ťažšie predýchávať aj samotný šéf Demokratov Jaroslav Naď. Bývalý policajný šéf a niekdajší kandidát za Naďových Demokratov v eurovoľbách sa totiž definitívne rozhodol posilniť rady Branislava Gröhlinga a jeho SaS.
VIDEO Tlačová konferencia strany Sloboda a Solidarita
Aktualizované 11:21
Hamran zatiaľ nie je členom SaS. "Zatiaľ som na prvej tlačovej konferencii tejto strany, pravdepodobne už na druhý týždeň tým členom zrejme budem. Tie rokovania prebiehajú," povedal Hamran na otázku, či sa stáva členom strany.
Aktualizované 11:16
"Som bývalým voličom tejto politickej strany. Bola mi vždy sympatická odbornými riešeniami, ktoré boli hodnotené ako tie najlepšie programy nie politikmi, ale odborníkmi. Táto strana je schopná prinášať riešenia, ktoré sú schopné pomôcť našej krajine. Neutápajú sa v kultúrno-etických otázkach. Je mi sympatické, že pod ich krídlami dokážu spolupracovať konzervatívci a aj liberáli," uviedol Hamran dôvody, prečo si vybral práve SaS.
Aktualizované 11:08
Predseda Gröhling zdôraznil, že si na Hamranovi najviac cení jeho zotrvávanie pri svojich postojoch a ocenil aj jeho "pravicové postoje". Samotný Hamran neskôr vyhlásil, že ho znepokojuje hlavne zahraničnopolitické smerovanie Slovenska, ktoré si v týchto dňoch vraj vybrala vláda a citoval aj kontroverzný výrok Erika Kaliňáka o tom, že si praje Rusko ako východného suseda s tým, že by bol "spoľahlivejší".
Aktualizované 11:00
Na tlačovej konferencii okrem Hamrana stojí aj generál Pavel Macko, ktorý pôsobil v štruktúrach NATO.
O tom, že bývalý policajný šéf má namierené do politiky, už naznačoval v mnohých interview slovenského mediálneho priestoru. Niekdajší najvyšší predstaviteľ slovenskej polície má totiž v zuboch aktuálne fungovanie zboru a jeho hlavným a častým terčom je aktuálny hlasácky minister vnútra a zároveň šéf strany Matúš Šutaj Eštok.
SaS predtým ostro kritizoval, čo naňho nabonzoval Naď
Hoci jeho budúci kolegovia zo SaSky budú zrejme jeho rozhodnutiu tlieskať, nie sú to všetci, ktorí budú z tohto rozhodnutia nadšený. Pozitívnymi emóciami neprekypoval ani šéf Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď. Ten totiž Hamrana ešte v roku 2024 angažoval v rámci eurovolieb, hoci Hamran vtedy do strany nevstúpil.
archívne video
Hamranovo vtedajšie rozhodnutie pre Demokratov malo svoj dôvod. Isté veci na Hamrana "nabonzoval" na streame aj samotný Naď. "Ja si pamätám na chvíle, keď Štefan za nás kandidoval, tak povedal, že do SaSky by žiadnom prípade nešiel, lebo 'je to strana, ktorá opakovane zbúrala demokratickú vládu'. A ak je teraz pravda, že ide tam, a takú informáciu máme, tak zjavne sa muselo stať niečo, čo zmenilo jeho názor. Je to jeho právo. Môže sa rozhodnúť ako chce. Ja mu držím palce, nech sa mu v živote darí," povedal teraz Naď.
Pred mesiacom bol skúpy na slovo
Hoci Hamran už skôr naznačoval, že jeho budúcnosť sa rysuje práve v SaS, nebolo to tak isté a do spektra možných alternatív pripadali aj iné strany. Hamran ich však nemenoval, no dá sa predpokladať, že na základe jeho kritiky smerom do vlády, nešlo o koaličné strany. "Nemám nejaký časový horizont, ak by som sa rozhodol, že vstúpim do politiky, učiním tak behom niekoľkých týždňov. Nemá to nejaký veľký zmysel špeciálne to naťahovať. Buď k tomu chcete priložiť ruku alebo nie," povedal pred niekoľkými týždňami Hamran v denníku SME.
Štefan Hamran
Bývalý šéf polície a dnes už aj politicky aktívny Štefan Hamran pochádza z Komárna a narodil sa v roku 1975. V roku 1993 absolvoval Strednú priemyselnú školu strojnícku v Komárne, v rokoch 2000 až 2001 potom študoval na Strednej odbornej škole Policajného zboru v Pezinku. V rokoch 2001 až 2005 študoval na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Mnohí si ho ešte pamätajú ako bývalého veliteľa elitného LYNX commanda, ktoré, okrem iného, zasahovalo aj v Kolárove v prípade dnes už odsúdených vykonávateľov a sprostredkovateľov objednávky úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka, kde v roku 2018 prišla o život aj jeho snúbenica Martina Kušnírová.
Vedením Policajného zboru bol po odchode Petra Kovaříka od 16. septembra 2021 dočasne poverený samotný Hamran. Vtedajší minister vnútra ho vymenoval 31. marca 2022 do funkcie prezidenta Policajného zboru. Oficiálne sa ním stal až 1. apríla toho istého roku a skončil po nástupe novej vlády koncom októbra 2023.
Následne sa aktivizoval aj v politike. Bol na kandidátke strany Demokrati do eurovolieb v roku 2024, no do strany ako takej vtedy nevstúpil. Po neúspechu v eurovoľbách sa viac po boku Demokratov neukazoval a o jeho prípadnom vstupe do SaS sa hovorilo už niekoľko mesiacov, čo naznačoval v početných rozhovoroch aj samotný Hamran.
