BRATISLAVA - Od vstupu do Slovenska do Európskej Únie v roku 2004 získalo Slovensko z eurofondov viac ako 24 miliárd eur na podporu rozvoja infraštruktúry, školstva, zdravotníctva a inovácií. Členstvo v EÚ a eurozóne prinieslo našej krajine ekonomickú stabilitu, vyššiu životnú úroveň, bezpečnosť a slobodu pohybu. Upozorňuje na to Slovenská banková asociácia.
Vo verejnom priestore sa nedávno objavili diskusie o možnom vystúpení Slovenska z EÚ. Podľa Slovenskej bankovej asociácie sú takéto úvahy mimoriadne nebezpečné, pretože v realite by mali zničujúce dôsledky na ekonomiku. Nasledoval by ekonomický chaos, nestabilita, dramatický prepad meny, raketový rast cien a klesajúca životná úroveň.
„Nehovoriac o nefinančných škodách, ktoré by prípadný odchod Slovenska z európskeho zoskupenia spôsobil. Odklonenie od európskych hodnôt, spomalenie konvergencie, obmedzenie možnosti štúdia pre mladých alebo práce v zahraničí a podobne. Koniec koncov, príklad Veľkej Británie nám veľmi jasne ukazuje, aké dôsledky a narušenie stability môže takýto krok znamenať,“ uviedol prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.
Vystúpenie z EÚ
Podľa Národnej banky Slovenska členstvo v EÚ prináša Slovensku ročné ekonomické prínosy vo výške 4 % HDP (cca 830 eur na obyvateľa). Odchod by znamenal stratu prístupu na jednotný trh, zavedenie ciel a obchodných bariér, čo by poškodilo hospodárstvo, investície aj zamestnanosť. Slovensko by muselo nanovo vyjednávať obchodné dohody, pravdepodobne za nevýhodných podmienok.
EÚ fondy zabezpečili pre Slovensko čistý prísun viac ako 24 miliárd eur. Ich strata by si vyžiadala rozsiahle škrty v rozpočte, čo by ovplyvnilo verejné investície aj sociálne štandardy. Navyše, zníženie ratingu by zvýšilo náklady na obsluhu štátneho dlhu o stovky miliónov eur ročne.
Hrozilo by aj obmedzenie voľného pohybu osôb a tovaru. Schengen síce nie je priamo viazaný na EÚ, ale odchod by mohol viesť k zavedeniu hraničných kontrol.
Vystúpenie z eurozóny
Slovensko by sa zároveň muselo vzdať eura, čo by znamenalo prechod na novú menu, jej devalváciu a prudký nárast inflácie. Výrazne by zdraželi úvery aj importované tovary, čo by znížilo životnú úroveň obyvateľov. Alternatívne udržanie eura mimo EÚ by znamenalo vnútornú devalváciu – pokles miezd a pracovných miest.
Strata eura a členstva v EÚ by odradila investorov, ohrozila exportné firmy a mohla by ekonomicky vrátiť krajinu o desaťročia späť.„Vzhľadom na vyššie uvedené negatívne dopady, ktoré by mohli mať pre našu krajinu likvidačné následky, Slovenská banková asociácia vyzýva tvorcov a účastníkov verejných diskusií o potenciálnom vystúpení SR z EÚ či eurozóny, aby v takýchto debatách bez náležitých faktov a upozornení na možné dôsledky nepokračovali,"upozorňuje Kollár.
"Občania Slovenska, ktorí sú zároveň klientmi bánk, musia byť dôkladne informovaní o vážnych ekonomických a hospodárskych rizikách spojených s týmto možným scenárom. Strata stability eura, odliv investorov, obchodné bariéry a oslabenie vplyvu na rozhodovanie v EÚ by krajine priniesli dramaticky viac problémov než výhod,“ uzavrel Kollár.
