VRÁBLE – O období praveku je známe, že aj v Európe sa na určitých miestach nachádzali jednoduché obydlia predchodcu dnešného človeka. Lokalita neďaleko Nitry sa stala v tomto ohľade veľmi významnou. Dokonca až v takom rozsahu, že môže prepísať učebnice dejepisu. Archeológovia tu totiž objavili veľmi netradičný nález. Na jednom mieste bolo pochovaných množstvo ľudských tiel, pričom všetky vykazovali rovnaké nedostatky, a síce, nikde tam neboli lebky.
Slovenské mesto Vráble ležiace neďaleko Nitry sa môže pochváliť svetovým unikátom. Práve tu archeológovia objavili jedno z najväčších európskych nálezísk doby kamennej. I keď prvé nálezy boli zaznamenané už v roku 2017, nasledovali stále ďalšie, pričom sa zistilo, že práve tu sa malo nachádzať akési "praveké mesto."
Medzi najväčšie v Európe
Slovenská antropologička Zuzana Hukeľová vysvetľuje, že termín "mesto" sa v praveku nepoužíval, no lokalita pri Vrábloch si to do určitej miery môže dovoliť. Tento objav bol tak významný, že sa dostal dokonca aj na stránky vedeckého časopisu Science. V neolite (mladšia doba kamenná) tu v tesnej blízkosti predchodca človeka postavil tri veľké autonómne osídlenia. "Nešlo o typickú osadu, ale o konglomerát troch susediacich osád, pričom jedna z nich bola obohnaná dvojitou priekopou," doplnila Hukeľová.
Nachádzalo sa tu celkovo až 300 domov, čo len podčiarkuje fakt, že skutočne išlo o jedno z najväčších pravekých sídiel v Európe. Všetky zrejme súčasne obývané neboli, ale podľa archeológov tu v rokoch 5250 až 5050 p.n.l. (pred naším letopočtom) mohlo bývať naraz v zhruba v 20 týchto dlhých domoch aj tisíc ľudí. Časopis Science poznamenáva, že to bolo v čase dvetisíc rokov pred stavbou pyramíd v Gíze.
Nemusel to byť masaker
Predchodcovia ľudí boli prvými poľnohospodármi na našom území. So Slovanmi však nemali veľa spoločného. Geneticky najbližšie boli podľa posledných výskumov k dnešným obyvateľom Baskicka a Sardínie. Z oblastí riek vytlačili pôvodných osadníkov, pričom tu žili zhruba 400 rokov. Predpokladalo sa, že boli veľmi mierumilovní.
Aj preto bol archeologický nález doslova šokujúci. V jednej priekope lokalizovali desiatky mŕtvych tiel s odstránenými hlavami. Vrchná časť tela ale bola na tú dobu veľmi precízne oddelená. Odborníci preto vylúčili násilie. A keďže vtedajší predchodca človeka používal v tej dobe len jednoduché nástroje, predpokladá sa, že k oddeleniu hlavy malo prísť tesne po smrti. Navyše to vyzerá, že tu bol použitý jednotný spôsob odobratia lebky.
Archeológovia v spolupráci s historikmi okrem toho zistili, že hlavy boli odrezané od tiel len niekoľko desiatok rokov pred zánikom osady. Dokonca sa tu nedá hovoriť ani o hroboch ako takých, pretože išlo skôr o snahu zbaviť sa tiel. Ďalšia teória hovorí, že to bol akýsi druh posmrtného rituálu, ktorým si predchodca človeka možno vysvetľoval vtedy ešte nepochopené prírodné javy.
Science prináša argumenty pre masaker. Podľa vedcov je zrejmé, že medzi tromi osadami panovalo nepriateľstvo alebo prinajmenšom napätie. Časovo sa ľudské pozostatky v priekope podľa článku objavili až príliš blízko zániku osady.
"Vo Vrábľoch sme zatiaľ len na začiatku výskumu a nevieme, aké mohli byť motívy tohto brutálne pôsobiaceho nálezu," dopĺňa Hukeľová.
