BRATISLAVA - Búrka vo vnútri vládnej koalície je síce nateraz zažehnaná, no s krehkou väčšinou sa bude vládnuť veľmi ťažko, čo už niektorí politickí matadori dobre vedia. Počet koaličných poslancov nad úrovňou 80 by sa mohol brať ako väčšia istota, než je tomu dnes. Koaličná trojka totiž stojí na 77 hlasoch, pričom tie sa skladajú z polovice nespokojných "migaľovcov" a huliakovcov, ktorí evidentne stále túžia po riadení niektorého z rezortov. To je len časť z mnohých faktorov, ktorá ohrozuje vládnu väčšinu v parlamente a preto je načase sa pozrieť na scenáre, kam nás až môže tento vývoj zaviesť.
Viacerí analytici sa pritom pri pomenovaní súčasného stavu "vládnou krízou" opierajú o viaceré tvrdenia nie opozičných, ale už aj koaličných poslancov. Výnimky netvoria ani nedávne vyhlásenia poslanca Smeru-SD Mariána Kéryho, ktorý prehovoril na sociálnej sieti.
archívne video
Sme v kríze, priznajme si to, napísal Kéry
"Človek by si mal dokázať naliať čisté víno. Aj to reálne, ale aj metaforické. To druhé vtedy, ak si to vyžaduje situácia, ktorej čelí. Takýmto obrazným čistým vínom je pre našu vládnu koalíciu priznanie, že sme v kríze," napísal pred vyše týždňom Kéry.
Druhým, ktorý z koalície poskytol nepriame priznanie o kríze, bol poslanec za SNS Roman Michelko. "Má to svoju logiku, sme v postavení menšinovej vlády," povedal vo vysielaní dezinformačného kanála Infovojna Michelko.
Aj z tohto dôvodu, aj keď koalícia zrejme už nazbierala 77 hlasov na februárovú schôdzu, je dôležité pripomenúť si, aké scenáre politického vývoja môžu nastať.
Rekonštrukcia ako v roku 2018
V súvislosti s aktuálnymi protestami sa dá vo veľkom špekulovať aj o možnosti výmeny vo vedení vlády. Podobne tomu bolo aj v roku 2018, kedy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej obsadili námestia po celom Slovensku tisíce ľudí a táto séria protestov vyústila až do výmeny v pozícii premiéra. Tým sa vtedy stal už dnes prezident Peter Pellegrini, pričom dovládol do konca volebného obdobia. Fico dnes síce hovorí o tom, že "už nie je rok 2018" a že sú "podstatne lepšie "pripravení" ako v spomínanom čase, no táto možnosť je napriek tomu stále jednou z pravdepodobných variantov.
V súvislosti s niektorými nesúhlasnými postojmi v koalícii by sa dalo tiež rátať s tým, že nie všetci aktuálni ministri a ministerky by ostali na svojich stoličkách.
Predčasné voľby
Hlas-SD sa po výstupoch poslanca Samuela Migaľa rozhodol jeho a Radomíra Šalitroša vylúčiť zo svojich radov, čo neprospelo personálnej stabilite vládnej koalície. Zo 79 hlasov sa tak stali 77, pričom aj ten druhý spomínaný počet sa skladá z nepredvídateľných "huliakovcov", ktorý odišli z SNS a túžia po ministerskom poste, ale aj z polovice takzvaných migaľovcov v podobe Jána Ferenčáka a Romana Malatinca. Práve Malatinec je človekom, ktorý sa už aj v minulosti v prípade hlasovania prejavil odlišne ako zvyšok koalície a nevychádza ani s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou.
Ak by prestali zákony prechádzať a vládna 77-čka sa ukázala ako nestabilná, je tu možnosť predpokladať vyhlásenie predčasných volieb. Voliči by tak rozdali karty nanovo, čo podľa aktuálnych prieskumov naznačuje razantné odlišnosti oproti septembru 2023. V hre je napríklad aj veľmi reálna možnosť, že zatiaľ čo v tomto volebnom období sa do parlamentu strana Republika nedostala a SNS áno, teraz by to mohlo byť presne naopak. Napriek tomu je skladanie vlády či už z radov opozície alebo terajšej koalície veľmi zložitou záležitosťou a ani jedna strana by zatiaľ nemala dosah na stabilnú väčšinu.
Koalícia na novom pôdoryse
Asi najmenej pravdepodobnou a až parciálne nereálnou možnosťou by bola úplná výmena terajšieho pôdorysu koaličnej trojky. Ak by sa totiž stalo, že by sa poslanecký klub SNS rozpadol a aj napriek Dušanovi Muňkovi, ktorého smeráci národniarom takpovediac "požičali" na záchranu klubu by nevydržal, môže tu byť reč aj o nastolení novej koaličnej zmluvy s úplne novými partnermi. S ktorými?
V aktuálnych dňoch premiér Fico avizoval stavbu "hrádze proti progresivizmu" čím vlastne dáva najavo svoju otvorenosť pre konzervatívnych poslancov. Tí sa nachádzajú v hnutí Slovensko, ale aj v KDH, ktoré ma aktuálne 11 poslancov v klube. Ak by sa ku koalícii pridali kresťanskí demokrati, tak by si väčšinu vedeli viac zastabilizovať. V takom prípade by sa dalo (aj bez huliakovcov a migaľovcov) hovoriť už o čísle 85 hlasov, čo je ale v prípade KDH a jej postoju k aktuálnej vláde veľmi nepravdepodobné.
Úradnícka vláda do nových volieb
Stroskotanie akýchkoľvek ďalších scenárov na záchranu súčasnej vládnej väčšiny by mohlo spôsobiť, že by sa prezident Peter Pellegrini rozhodol postaviť svoj kabinet. Podobnú udalosť sme tu už mali v roku 2023, kedy sa vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla ukončiť ďalšie "trápenie" vlády Eduarda Hegera a vymenovala svoj kabinet. Očakávať sa však dá to, že, podobne ako vtedy, ani v prípade Pellegriniho vlády by parlament nevyslovil dôveru ani tomuto kabinetu.
Vládnutie bez dôvery so sebou prináša riziko a takmer istotu, že všetky vládne návrhy z dielne takejto vlády by museli prejsť širokou a dlhotrvajúcou diskusiou medzi poslancami naprieč všetkými stranami v pléne. Keďže by však išlo o vládu Petra Pellegriniho, je tu istý predpoklad, že by zákony mohli získať podporu práve v rade súčasnej koalície, keďže sám Pellegrini pochádza z jej radov a je doteraz čestným predsedom strany Hlas-SD.