BRATISLAVA - Zatiaľ čo na Slovensku riešime možný kolaps zdravotníctva kvôli odchodu nespokojných lekárov, neprajú nám ani štatistiky zo zahraničia. Štúdia, ktorá porovnáva úmrtnosť na rakovinu v jednotlivých štátoch Európskej únie, ukázala, že výsledky sa výrazne líšia v závislosti od typu rakoviny a krajiny. Slovensko v tomto prípade skončilo z nelichotivými výsledkami.
Rakovina pľúc predstavovala 4,3 % všetkých úmrtí v EÚ a približne pätinu (19,8 %) všetkých úmrtí súvisiacich s rakovinou v EÚ v roku 2021. Vyplýva to z najaktuálnejších štatistík Eurostatu, ktorá sa venuje najbežnejším typom rakoviny - rakovine pľúc; kolorektálnemu karcinómu (rakovine hrubého čreva a konečníka), rakovine prsníka a rakoviny prostaty.
archívne video
Rakovina pľúc
V roku 2021 zomrelo v EÚ na rakovinu pľúc takmer štvrť milióna (226 500) ľudí, takmer pätina (19,8 %) všetkých úmrtí na rakovinu a 4,3 % z celkového počtu úmrtí – zo všetkých úmrtí pripísaných rakovine pľúc bolo 5,5 % u mužov, čo bolo takmer dvakrát viac ako podiel (3,0 %) zaznamenaný u žien. Spomedzi krajín EÚ dosiahol podiel na celkovom počte úmrtí na rakovinu pľúc v roku 2021 vrchol v Dánsku a Holandsku (obe 6,0 %), nasledované Írskom (5,5 %). Naopak menej ako 2,5 % zaznamenali Bulharsko (2,2 %) a Litva (2,3 %).
V roku 2021 bola štandardizovaná miera úmrtnosti EÚ na rakovinu pľúc 47,0 na 100 000 obyvateľov, čo bola najvyššia miera úmrtia na rakovinu a prekonala mieru úmrtnosti ostatných 3 typov rakoviny uvedených v tomto článku. Spomedzi krajín EÚ jednoznačne najvyššiu štandardizovanú úmrtnosť na rakovinu pľúc v roku 2021 zaznamenalo Maďarsko (77,9 na 100 000 obyvateľov), za ktorým nasleduje Chorvátsko s mierou úmrtia 63,1 na 100 000 obyvateľov. Slovensko zaznamelo mieru úmrtnosti 41,4 na 100 000 obyvateľov. Fínsko, Litva, Portugalsko a Švédsko boli jedinými krajinami EÚ, ktoré zaznamenali štandardizovanú úmrtnosť na rakovinu pľúc, ktorá bola nižšia ako 40,0 na 100 000 obyvateľov, pričom Švédsko zaznamenalo najnižšiu štandardizovanú mieru úmrtnosti s 32,5 úmrtiami na 100 000 obyvateľov.
Spomedzi krajín EÚ, pre ktoré sú dostupné údaje, sa v roku 2021 priemerná dĺžka pobytu hospitalizovaných pacientov s rakovinou pľúc pohybovala od menej ako 5,0 dňa na Cypre a v Bulharsku, kde bola najnižšia priemerná dĺžka pobytu zaznamenaná 3,5 dňa, na 11,1 dňa v Írsku a Portugalsku a vrchol na 14,7 dňa na Malte (údaje z roku 2020). Priemerná dĺžka pobytu hospitalizovaných pacientov s rakovinou pľúc bola zvyčajne dlhšia ako priemer všetkých hospitalizovaných pacientov liečených na nádory (či už malígne alebo benígne).
Kolorektálny karcinóm
V roku 2021 zomrelo na rakovinu hrubého čreva v EÚ 132 300 ľudí, čo zodpovedá 11,6 % všetkých úmrtí na rakovinu a 2,5 % z celkového počtu úmrtí z akejkoľvek príčiny. Podiel úmrtí pripísaných rakovine hrubého čreva a konečníka bol 2,8 % u mužov a 2,2 % u žien, čo predstavuje oveľa užší rozdiel medzi pohlaviami v porovnaní s rozdielom v prípade rakoviny pľúc.
Rovnako ako v prípade rakoviny pľúc, najvyššiu štandardizovanú úmrtnosť na rakovinu hrubého čreva a konečníka spomedzi krajín EÚ v roku 2021 zaznamenalo Maďarsko (50,0 na 100 000 obyvateľov), nasledovalo Chorvátsko (49,2 na 100 000 obyvateľov) a Slovensko (41,4 na 100 000 obyvateľov). Cyprus bol jedinou krajinou EÚ, ktorá zaznamenala štandardizovanú úmrtnosť na kolorektálny karcinóm, ktorá bola nižšia ako 20,0 na 100 000 obyvateľov. V Maďarsku a na Slovensku bola miera úmrtí u mužov o 34,4 až 40,4 na 100 000 obyvateľov vyššia ako u žien.
Rakovina prsníka
V roku 2021 zomrelo v EÚ na rakovinu prsníka 84 800 ľudí, z toho takmer 1 000 mužov a prevažnú väčšinu (83 900) žien. Úmrtia na rakovinu prsníka ako také tvorili 7,4 % všetkých úmrtí na rakovinu; u žien predstavovala rakovina prsníka 16,5 % všetkých úmrtí na rakovinu.
V roku 2021 bola najvyššia štandardizovaná úmrtnosť na rakovinu prsníka u žien zaznamenaná v Maďarsku (37,4 úmrtí na 100 000 žien), nasledovalo Slovensko (36,9 na 100 000 obyvateľov) a Cyprus (36,6 na 100 000 obyvateľov). "Štandardizované miery úmrtnosti na rakovinu prsníka u žien boli nižšie ako 30,0 na 100 000 v 8 krajinách EÚ: Litva, Chorvátsko, Estónsko, Malta, Fínsko, Portugalsko, Švédsko a Španielsko; posledný z nich mal najnižšiu mieru, a to 22,2 na 100 000 žien," informuje Eurostat s tým, že medzi mužmi sa štandardná miera úmrtnosti na rakovinu prsníka pohybovala od 0,1 vo Švédsku po 1,2 na 100 000 mužských obyvateľov v Bulharsku.
Údaje o miere skríningu rakoviny prsníka u žien sú k dispozícii aj za rok 2022 (údaje za rok 2021 pre Dánsko a Maďarsko) pre 25 krajín EÚ. Spomedzi nich bola miera skríningu nižšia ako 40,0 % v 5 krajinách EÚ, pričom najnižšia miera (28,5 %) bola hlásená na Slovensku (ženy vo veku 40 – 69 rokov). Na druhom konci sú Dánsko (83,0 %; údaje z roku 2021), Fínsko (81,6 %) a Švédsko (81,0 %; ženy vo veku 40 – 74 rokov), ktorí uviedli mieru skríningu vyššiu ako štyri pätiny; Druhú najvyššiu mieru malo Slovinsko, a to 78,3 %.
Rakovina prostaty
V roku 2021 zomrelo v EÚ na rakovinu prostaty 67 900 mužov (pozri tabuľku 4), čo zodpovedá 10,7 % všetkých úmrtí mužov na rakovinu a 2,5 % z celkového počtu úmrtí mužov z akejkoľvek príčiny. V rámci krajín EÚ bol podiel úmrtí medzi mužmi, ktorí boli pripisovaní rakovine prostaty, len 1,4 % v Bulharsku a Rumunsku a až 4,5 % v Dánsku a Švédsku.
Niektoré z najvyšších štandardizovaných mier úmrtnosti na rakovinu prostaty v roku 2021 boli zaznamenané v severných krajinách EÚ s mierou nad 45,0 na 100 000 mužských obyvateľov zaznamenanou vo všetkých 3 pobaltských krajinách a 2 z 3 severských krajín EÚ (Dánsko a Švédsko); miery nad touto úrovňou boli zaznamenané aj v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Tri južné krajiny EÚ – Španielsko, Taliansko a Malta – uvádzali úmrtnosť na rakovinu prostaty pod 30,0 na 100 000 mužských obyvateľov, najnižšia miera bola na Malte (24,4 na 100 000 mužských obyvateľov).
