Viete, aké teploty sú vonku na povrchoch, ak na ne praží slnko? Buďte obozretní: V aute by ste sa uvarili!

V pondelok sa mnohé Slováci vybrali k vode po tom, ako bolo ohlásené, že teploty cez deň v  niektorých okresoch na západe, juhu a časti východného Slovenska dosiahnu až 35 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal v tejto súvislosti výstrahy prvého stupňa. "Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavá a pravdepodobnosť poškodenia zdravia nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká," upozorňuje SHMÚ.

Archívne VIDEO Horúčavy v Bratislave 

A keď je vysoká teplota vzduchu, tým pádom bude vysoká aj teplota plôch, na ktoré celý deň praží slnko. Za normálnych okolností pred týmito nástrahami chránia stromy a zeleň, no na mnohých miestach sa nenachádzajú. Tie sú potom rozpálené a neprinášajú ľuďom žiadnu úľavu. 

Na sociálnej sieti stránka Lubuscy Łowcy Burz zverejnili fotografiu toho, ako ovplyvňuje vonkajšie teploty zeleň. Napríklad na ulici, ako je Lermontovova, Mudroňova pod Slavínom alebo len Hlavné námestie v Bratislave, kde stromy nie sú, dosahuje teplota v priemere vyše 37 stupňov Celzia. Na asfalte je takmer 46,5 stupňa, na dverách na strane spolujazdca 48 stupňov Celzia, na kapote auta 61,1 stupňa Celzia, na parkovacom mieste medzi dvomi autami 44,6 stupňa Celzia a na fasáde domu 36,4 stupňa Celzia. 

 Naopak, ak sú v okolí stromy, teploty nie sú tak katastrofálne. Pokiaľ prenikaniu tepla a slnečných lúčov bráni zeleň, je teplota vzduchu vyše 27 stupňov Celzia. Na ceste namerali takmer 23 stupňov Celzia, na spolujazdcových dverách 26,2 stupňa Celzia, kapota auta mala takmer 27 stupňov Celzia, fasáda domu 26,3 stupňa Celzia a bránka betónový stĺp či telefónna búdka 26,8 stupňa Celzia. 

To, že mnohé mestá sú obkolesené betónom, má však aj ďalší nepriaznivý aspekt. A to v prípade búrok a prietrží mračien. "Vyššia teplota je jedna vec, ale betón spôsobuje aj bleskové povodne pri búrkach a zaplavovanie miest. Čím nepriepustnejšie povrchy, tým viac vody musí odviesť kanalizácia a viete, ako to skončí," konštatoval portál. 

V roku 2018 robili klimatológovia z SHMÚ spolu s pracovníkmi z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy prieskum, v ktorom zisťovali, kde sú najteplejšie miesta v Bratislave. A pomyselné smutné prvenstvo získal okolie Riazanskej ulice a Primaciálneho námestia, ktoré sú najteplejšími miestami v Bratislave. Klimatológovia robili merania v priebehu 12. júla na viacerých miestach, ktoré odrážali rôznorodosť prostredia v Bratislave a z hľadiska mestskej klímy predstavovali relatívne homogénne oblasti, ako napríklad zástavby, mestská zeleň, les alebo diaľnica. "Výsledky meraní ukazujú pomerne veľkú variabilitu v rozložení teploty vzduchu na území mesta. V niektorých termínoch boli rozdiely teploty vzduchu štyri stupne Celzia," informoval SHMÚ.

Pozitívny ochladzujúci efekt preukázali zelené a vodné plochy v meste. "Park Slovenského národného povstania v Líščom údolí bol stabilne takmer o dva stupne Celzia chladnejší ako neďaleká zástavba v Karlovej Vsi. Podobne jazero Kuchajda bolo v popoludňajších hodinách približne o jeden stupeň Celzia chladnejšie ako okolie Riazanskej ulice," vysvetlil SHMÚ. Rozdiel teploty je najvýraznejší najmä v zástavbách s veľkým podielom umelých povrchov, ako sú asfalt, betón alebo dlažby. Tie majú odlišné podmienky bilancie žiarenia ako okolitá vidiecka krajina.

Umelé povrchy akumulujú teplo počas dňa a je tam málo vegetácie, ktorá by dokázala zadržiavať vodu a mala by ochladzujúci efekt. Navyše, uzavreté priestory medzi budovami znižujú stratu tepla. Ovzdušie ovplyvňuje zatienenie oblohy budovami, ale aj veľká hustota dopravy v mestách či emisie z priemyslu a s tým súvisiace znečistenie ovzdušia, čo má v dôsledku vplyv na znižovanie kvality života v mestách aj na celkové zdravie a vitalitu ich obyvateľov.

Okrem toho, v rozhorúčených autách môže nastať aj nešťastie. Za posledné roky boli viaceré prípady, kedy vodiči nechali v aute svojho domáceho miláčika alebo, nedajbože, dieťa. Polícia preto pravidelne každý rok upozorňuje na nástrahy takýchto omylov. Ak rodičia zabudnú dieťa v rozpálenom aute, môže to mať fatálne následky. Upozornila na to primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice sv. Michala Martina Ščesná v rámci preventívnej kampane polície Nezabudni na mňa v aute. 

"Žiaľ, ak rodičia zabudnú dieťa v rozpálenom aute, ktoré sa pri vonkajších podmienkach mení na saunu, je vysoko pravdepodobné, že oň prídu. Detský organizmus sa prehreje tri- až päťkrát rýchlejšie ako telo dospelého," varovala lekárka. Ako vysvetlila, dieťa v aute postupne malátnie, je unavené, pridružujú sa bolesti hlavy, zvracanie. "Koža je červená, neskôr bledne. Zrýchli sa pulz aj dýchanie. Neskôr sa objavia kŕče, nasleduje bezvedomie, zastavenie krvného obehu, dýchania a nastáva smrť," priblížila. 

Polícia odporúča ľuďom umiestniť si propagačné materiály na viditeľné miesto v aute, aby pri opúšťaní vozidla mali na očiach, že nemajú dieťa ani psa nechať osamote v aute. "Ako pripomienka môžu poslúžiť napríklad aj mobil, peňaženka alebo kabelka na zadnom sedadle, bez ktorých človek bežne z auta nevystúpi," radí hovorkyňa polície Denisa Bárdyová. Ponechanie dieťaťa v aute môže mať trestnoprávnu dohru. Môže ísť o trestný čin opustenia dieťaťa, ktoré si nevie pomôcť samo, kde hrozí jeden až päť rokov väzenia, pri deťoch mladších ako šesť rokov hrozí až desaťročné väzenie.

Osoba môže navyše čeliť aj obvineniu z ublíženia na zdraví či v krajnom prípade z usmrtenia, ak takéto konanie viedlo k poškodeniu zdravia či k smrti dieťaťa. Zviera ponechané v rozhorúčenom aute sa môže riešiť ako priestupok vo veterinárnej oblasti, za ktorý hrozí fyzickej osobe pokuta až do výšky 1000 eur. Za určitých okolností môže mať skutok aj trestnoprávnu dohru v podobe trestného činu týrania zvierat, za ktorý hrozí trest odňatia slobody až na dva roky, v závažnejších prípadoch až päť rokov.