Piatok, 3. december 2021. Meniny má Oldrich, zajtra Barbora.

ROZHOVOR S PRIMÁROM LAŠŠÁNOM: Na COVID oddelení liečime všetkých rovnako! Ivermektín nie je účinný

Primár Kliniky pneumológie a ftizeológie I. SZU a UNB Štefan Laššán
Primár Kliniky pneumológie a ftizeológie I. SZU a UNB Štefan Laššán
Zdroj: Topky.sk / Maarty
26.11.2021 07:46

BRATISLAVA - Situácia na Slovensku je mimoriadne zlá, dosiahli sme kritickú hranicu hospitalizovaných. V nemocniciach ležia najmä neočkovaní, ktorí bojujú s ťažkým priebehom koronavírusu a naďalej sa potvrdzuje, že očkovanie ľudí chráni. Aká je aktuálna situácia na COVID oddelení v Ružinovskej nemocnici? Akú liečbu používajú lekári, prípadne, čo nám z aktuálnej situácie pomôže? Topky.sk sa rozprávali s primárom Kliniky pneumológie a ftizeológie Štefanom Laššánom.


Aká je aktuálna situácia na COVID oddelení?

-Poschodie, na ktorom sa nachádzame, sa delí na dve oddelenia – s tzv. bielou medicínou a na COVID oddelenie. Na „bielom“ oddelení sú pacienti, ktorí nemajú COVID-19, ale iné pľúcne oddelenia. V zásade táto chodba ostala jediná k dispozícii pre týchto pacientov. Aj z toho vidieť, ako veľmi sa museli obmedziť bežné zákroky a starostlivosť o všetkých ostatných pacientov s tzv. bielymi ochoreniami.

Čo sa týka nemocnice – dá sa povedať, že obrovským tempom narastajú počty pacientov, ktorí potrebujú hospitalizáciu. Vedenie nemocnice sa na pravidelnej báze snaží hľadať rezervy, aby sme čo najviac rozšírili počet lôžok pre pacientov s ochorením COVID-19, ktorí vyžadujú hospitalizáciu. Veľa oddelení sa reprofilizovalo, čiže sa im menilo zameranie.

Akú máte v súčasnosti kapacitu lôžok na COVID oddelení a ako sú obsadené?

-V súčasnosti máme k dispozícii 15 lôžok a všetky sú obsadené. Prakticky – jeden pacient odchádza, ďalší takmer okamžite prichádza. Veľmi podobná situácia je aj na iných pracoviskách v rámci ružinovskej nemocnice.

ROZHOVOR S PRIMÁROM LAŠŠÁNOM:
Zdroj: Topky.sk / Maarty

V čom je delta zákerná? Hovorí sa, že postihuje aj mladých ľudí – aké najmladšie ročníky máte hospitalizované na oddelení? Majú pridružené choroby?

-V prvom rade si musíme uvedomiť, že koronavírus je pre človeka veľmi patogénny, je to špecifický vírus, pri ktorom aj imunitná odpoveď naň nie je taká štandardná, ako pri iných druhoch vírusov. To znamená, že má tendenciu unikať nášmu imunitnému systému a zanechávať imunitu, ktorá trvá krátko, čiže sú možné aj reinfekcie vírusom. Variant delta sa vyznačuje tým, že je veľmi virulentný a veľmi ľahko sa prenáša. Ak sa do kontaktu s ním dostáva človek, ktorý nie je chránený očkovaním alebo nemá imunitu po nedávnom prekonaní infekcie, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa nakazí, čo je obrovský problém. U nás na oddelení vidíme, že priebehy choroby sú veľmi rýchle a ťažké, odkedy pacient príde z domu do nemocnice.  V rámci nemocnice sú vekové kategórie pacientov rôzne. Žiaľ, pribúda nám aj tých z relatívne mladších vekových kategórií. Ide najmä o ľudí v strednom veku.

A sú očkovaní?

-Zo svojich skúseností, aj z iných oddelení nemocnice môžem povedať, že naozaj drvivá väčšina hospitalizovaných pacientov očkovaná nebola. Ak sa na lôžku objaví očkovaný pacient, ide o starších ľudí, ktorí očkovanie absolvovali v skorších jarných mesiacoch a úroveň ochrany u nich klesla.

ROZHOVOR S PRIMÁROM LAŠŠÁNOM:
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Sú problémom aj pridružené choroby?

-Áno, všetci očkovaní pacienti pridružené choroby majú. Napríklad aj v prípade mladších ročníkov, ktorí boli očkovaní a skočili v nemocnici, sa takmer vždy nájde nejaká vážnejšia pridružená choroba. Vtedy je aktivita imunitného systému nižšia a preto sa nevie tak spoľahlivo „popasovať“ s vírusom. V prípade neočkovaných sú medzi hospitalizovanými najmä tí, ktorí nemajú žiadne vážnejšie pridružené choroby.

Akú dlhú dobu v priemere trvá hospitalizácia na COVID oddelení?

-Všetko závisí od štádia ochorenia, v akom pacient príde, od jeho imunitného systému a ďalších faktorov. Ak máme hospitalizovaných pacientov, ktorí sú v dobrom východiskovom biologickom stave a pochádzajú z mladších ročníkov, tak je doba hospitalizácie minimálne týždeň, ale napríklad pacienti, ktorí vyžadujú podporu na úrovni  umelej pľúcnej ventilácie, tak sa môžu hospitalizácie ťahať aj mesiace. Ak je pacient hospitalizovaný takto dlho, vedie to k výraznému obmedzeniu kvality života či výkonnosti. COVID-19 môže zanechať veľmi vážne celoživotné trvalé následky. A aj zanecháva.

Koľko v priemere stojí jeden deň hospitalizácie na COVID oddelení?

-To je veľmi ťažké povedať tak v globále. Jedna vec sú reálne náklady, rovnako aj to, ako sú vyčísliteľné v rámci systému DRG (Ide o klasifikačný systém, ktorý umožňuje zaradiť hospitalizačné prípady podľa diagnóz, diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi – pozn. redakcie). Ale, mali sme napríklad ešte počas druhej vlny pacienta, ktorý vyžadoval nielen hospitalizáciu na bežnom lôžku, ale aj podporu umelej pľúcnej ventilácie a cena základných výkonov a liekov, čo zďaleka neodzrkadľuje skutočné náklady liečby, vyšplhala až na 94-tisíc eur. Ide o naozaj vysokú sumu. Na porovnanie – bežné hospitalizácie pacientov na pľúcnej jednotke intenzívnej starostlivosti sa pohybujú na úrovni 2 až 3-tisíc.

VIDEO Primár Laššan: Lekári sú unavení, nečakali, že to bude až tak zlé!

Vnímate rozdiel v priebehu hospitalizáciách v čase druhej vlny pandémie a v súčasnosti, keď tu máme deltu?

-Nateraz je to ťažké posúdiť, museli by sme komplexne vyhodnotiť celé súbory pacientov, ale delta sa nám zatiaľ ukazuje ako variant vírusu oveľa nákazlivejší, kde je rýchlejší progres do ťažkých klinických stavov so zlyhaním dýchania či multiorgánovým zlyhaním.

Aké lieky využívate na liečbu koronavírusu a ťažkých priebehov?

-Máme viac informácií, ako sme mali na jar, to je prvoradé. Skúsenosti nám ukázali, že niektoré lieky nie sú na liečbu koronavírusu vhodné a už ich nepoužívame. Vyskúšali sme ich, neúčinkovali, tak sme s nimi skončili. Počas jarnej vlny pandémie sa celosvetovo odporúčal najmä hydroxychlorochín, následne to bol ivermektín, ktorý však rýchlo ukázal, že nie je pri liečbe koronavírusu účinný. Momentálne nastavujeme liečbu v závislosti od toho, v akom stupni závažnosti pacient je a kedy od začiatku ochorenia prichádza do nemocnice. Pre nás ide o dve veľmi dôležité informácie, ktoré potrebujeme vedieť. Nedá sa povedať, že každý z týchto pacientov má rovnakú liečbu.

Pokiaľ pacient prichádza relatívne včas a problémom u neho je ešte stále aj množenie vírusu v tele, teda ide o obdobie prvých siedmych-desiatich dní od nakazenia, vtedy u takýchto pacientov zaberajú aj tzv. virostatiká. Popri tom podávame podporné lieky, vitamíny či lieky na ovplyvnenie zrážanlivosti krvi. Ak pacient prichádza neskôr a už v relatívne zlom stave, telo – imunitný systém pri nekontrolovanom zápale prakticky samo seba poškodzuje, používame aj ďalšie lieky – napríklad kortikoidy, alebo lieky, ktoré sa používajú na liečbu niektorých autoimunitných či reumatických ochorení. Samozrejme, takmer každý pacient vyžaduje vysoké prietoky kyslíka alebo niektorú vyššiu formu podpory zlyhávajúceho respiračného systému – vysokoprietokovú ventiláciu nosovou kanylou či neinvazívnu pľúcnu ventiláciu.

ROZHOVOR S PRIMÁROM LAŠŠÁNOM:
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Čiže dá sa povedať, že ivermektín nevyužívate na liečbu koronavírusu, ako to hlásajú niektorí antivaxeri na sociálnych sieťach...

-Skúsili sme ešte v úplných začiatkoch, nevideli sme tam žiadny efekt. Mnohé novšie štúdie a ich meta-analýzy však nepoukázali na to, že by tento liek mal nejaký klinicky významný účinok na liečbu ochorenia COVID-19. Preto využívame lieky, u ktorých bolo dokázané, že pacientovi pomáhajú v liečbe infekcie novým koronavírusom.

Vidíte rozdiel v dĺžke hospitalizácií u očkovaných a neočkovaných ľudí?

-Ak sa stane, že očkovaní ochorejú, tak spravidla priebeh infekcie býva miernejší a veľmi zriedkakedy to dospeje až do takého stavu, že by bola potrebná vyššia forma podpory zlyhávania dýchania, ako je napríklad high-flow ventilácia, či neinvazívna ventilácia, alebo nebodaj umelá pľúcna ventilácia. Vo všeobecnosti majú očkovaní tendenciu sa skôr zotaviť. Samozrejme, aj naďalej treba myslieť na určitú skupinu ľudí, ktorá aj napriek očkovaniu môže mať ťažký priebeh koronavírusu pre rôzne pridružené choroby.

Vy ste spomínali, že vytvárate liečbu aj podľa toho, v akom stave pacient príde do nemocnice a aký má priebeh. Aký časový úsek zvyčajne prejde od nakazenia do momentu, kedy si už pacienti volajú pomoc?

-Opäť ide o veľmi individuálnu záležitosť. Je pravda, že väčšina ľudí prekoná toto ochorenie s miernymi príznakmi, prípadne ako ochorenie podobné chrípke. Na piaty až siedmy deň dochádza u niektorých pacientov k negatívnemu zlomu, kedy sa pacientom namiesto zotavovania stav zhoršuje a vtedy prichádzajú do nemocnice. V druhej vlne to bolo naopak trošku neskôr od infikovania, teraz je to v priemere na siedmy deň. Všetko však závisí od toho, o akého pacienta ide a ako sa jeho imunitný systém s nákazou vyrovnáva.

Počas druhej vlny sa stávalo, že stav pacienta sa postupne zlepšovať ale následne sa behom pár hodín rapídne zhoršil. Stretávate sa s týmto problémom aj v súčasnosti?

-Takáto situácia skutočne môže nastať u akéhokoľvek pacienta – či už pri koronavírusovej infekcii alebo pri zápale pľúc. S takýmto nepriaznivým vývojom klinického stavu sme sa stretli najmä pri cievnych komplikáciách. Pacientov stav sa vtedy postupne začal zlepšovať, čo sa týka najmä pľúcneho nálezu, ale následne dochádzalo k spontánnym upchatiam ciev - embolizáciám, mozgovým príhodám, mali sme aj pacienta s infarktom myokardu, prípadne takých, ktorí spontánne krvácali. Zrejme k takýmto prípadom dôjde aj počas aktuálnej tretej vlny.

ROZHOVOR S PRIMÁROM LAŠŠÁNOM:
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Stretli ste sa s tým, že by ste tu mali hospitalizovaného pacienta – antivaxera, ktorý by bol voči lekárom agresívny? Prípadne jeho blízki príbuzní?

-Stretávame sa s čoraz väčšou nevraživosťou, či už zo strany pacientov, alebo ich príbuzných. Pre nás – zdravotníkov to je nepochopiteľné, pretože nie sme príčinou situácie, ku ktorej došlo a s ktorou tu aktuálne bojujeme. V zásade sa súčasná pandémia dá nazvať živelnou pohromou. V konečnom dôsledku, sme práve tí, ktorí sa snažia pomôcť bez ohľadu na to, či pacient bol, alebo nebol zaočkovaný. Pre nás však informácia o stave zaočkovania má veľkú hodnotu pre to, aby sme vedeli odhadnúť ďalší priebeh ochorenia, aby sme sa ku každému prípadu vedeli správne postaviť z medicínskej stránky. Pacientov nesúdime, skôr s ľútosťou poznamenáme, že očkovaním sme s vyše 90-percetnou pravdepodobnosťou mohli predísť tomu, aby daný pacient skončil v nemocnici. S určitými verbálnymi prejavmi agresivity sa stretli viacerí naši kolegovia. Samozrejme, musíme sa s tým vyrovnať najlepšie, ako vieme. Tieto útoky nám však nepridávajú na pracovnej morálke.

V poslednom čase sa rozšírila jedna absurdnosť – ľudia sa snažia dostať k očkovaciemu preukazu falšovaním – teda, že očkovací preukaz majú, ale vakcínu nikdy nedostali. Čo na toto hovoríte? Stretli ste sa s týmto problémom aj tu?

-Z počutia áno, ide ale o vec, ktorú osobne nik neprizná. Jedná sa o neobyčajne spoločensky a zdravotne nebezpečný a nesolidárny krok, ktorý ohrozí nielen samotného človeka, ktorý k tomu pristúpi, ale aj pre jeho okolie. Stačí, že „falošne očkovaný“ nakazí čo i len jedného človeka, ktorý môže byť rizikový a z toho dôvodu môže skončiť v nemocnici. A ak zdravotník k niečomu takému pristúpi, nebodaj za úplatu, jednoznačne ide o trestný čin. Osobne si myslím, že ide o odsúdeniahodné konanie všetkými zúčastnenými stranami.

VIDEO Primár pľúcneho oddelenia, kde je zriadené COVID oddelenie: Bude potrebné ďalšie preočkovávanie?

Čo by nám v boji s koronavírusom mohlo pomôcť?

-Jednak urýchliť tempo očkovania. Dať aspoň prvú dávku vakcíny všetkým tým, ktorí ju chcú. Rovnako treba presviedčať tých, ktorí ešte nie sú rozhodnutí. Okrem toho treba urýchliť aj tempo očkovania treťou dávkou, teda tou posilňovacou. A to najmä u rizikových skupín a aj tých, ktorí boli očkovaní ešte pred letom, pretože sa ukazuje, že v týchto prípadoch už je ochrana vakcínou u mnohých ľudí nedostatočná. Tretím aspektom je dodržiavať aspoň základné pravidlá R-O-R, teda rúško, odstup, ruky a byť vo svojom správaní k okoliu solidárny. Hoci sme všetci z pandemickej situácie unavení, inú možnosť nemáme. Ak solidárnosť nás všetkých nebude dostatočná, budú zomierať ľudia a vidíme to už aj teraz. Okrem toho, aj my zdravotníci sme už z toho všetkého unavení, vidieť zomierať denne tak obrovský počet ľudí je psychicky náročné. Pretože ide vo väčšine prípadov o úplne zbytočné úmrtia, ktorým sa dalo predísť.


Galéria

Primár oddelenia Kliniky pneumológie Primár Kliniky pneumológie a

Nástroje k článku



VIDEO: Topky.sk / Maarty

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články