BRATISLAVA - Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) otvoril v utorok popoludní 51. schôdzu. Plénum má na nej definitívne rozhodnúť o reforme nemocníc aj o štátnom rozpočte na budúci rok. Voliť má komisára pre deti a komisára pre zdravotne postihnutých. Poslanci by mali hlasovať aj o reforme národných parkov a definitívne rozhodnúť o výstavbe nájomných bytov.
Reforma nemocníc prešla do druhého čítania aj s pomocou nezaradených poslancov, Sme rodina ju nepodporilo a stále má výhrady. Podľa reformy by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť nemocníc. Legislatíva ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Sme rodina nepodporuje ani reformu národných parkov, ktorá rieši presun správy pozemkov v národných parkoch pod ochranárov. Poslanci by mali na schôdzi hlasovať o jej posunutí do druhého čítania.
Na programe je aj rokovanie o štátnom rozpočte
Parlament čaká tiež rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2022 a rozpočte verejnej správy na nasledujúce tri roky. Návrh predpokladá deficit na úrovni 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Očakávaný schodok v tomto roku je necelých 8 % HDP.
Na 51. schôdzu presunuli poslanci aj návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým by sa okrem iného zaviedli záväzné limity verejných výdavkov. Novelu presúvajú už mesiace. Poslanci sa majú zaoberať aj vládnym návrhom zákona, ktorý predpokladá optimalizáciu a urýchlenie procesov pri výstavbe diaľnic ako stavieb vo verejnom záujme.
Sporný paragraf 363
Rokovať majú aj o obmedzení právomoci generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Navrhuje to Alojz Baránik (SaS) v novele Trestného poriadku. Plénum má tiež rokovať o znížení trestov za držanie ľahších drog na vlastnú spotrebu. Túto oblasť chce novelizovať aj Tomáš Valášek (nezaradený).
Definitívne rozhodnutie má padnúť vo viacerých veciach
Plénum má definitívne rozhodnúť o novele zákona o štátnom občianstve, ako aj o tom, či sa pri výbere šéfa polície posilní vplyv ministra vnútra. Definitívne by malo tiež rozhodnúť o presune Múzea SNP spod rezortu kultúry pod ministerstvo obrany a o tom, či sa skráti volebné moratórium na 48 hodín.
Poslancov čaká 2. decembra voľba komisárov. Na post komisára pre zdravotne postihnutých kandiduje len doterajšia komisárka Zuzana Stavrovská. Na post komisára pre deti majú poslanci vyberať z ôsmich kandidátov.
Opozičný Smer-SD navrhuje opäť zaviesť bankový odvod. Poslancov čaká tiež prerokovanie správy o činnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva za rok 2020.
Program schôdze by sa mohol skrátiť, rokovať majú o tom poslanecké kluby
Poslanci Národnej rady (NR) SR majú vo svojich kluboch rokovať o prípadnom skrátení programu aktuálnej 51. schôdze. Dohodlo sa na tom v utorok poslanecké grémium, oznámil predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Stiahnuť by sa podľa neho mohli napríklad poslanecké návrhy v prvom čítaní. Odobriť by to museli kluby, ktoré majú dodať svoje stanoviská. Program schôdze má momentálne vyše 78 bodov.
Poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) v úvode schôdze navrhoval, aby sa plénum na aktuálnej schôdzi zaoberalo len návrhmi týkajúcimi sa pandémie a štátneho rozpočtu. Odôvodnil to zlou pandemickou situáciou. Následne zasadalo poslanecké grémium. Kollár súhlasí s tým, aby sa schôdza nenaťahovala.
Grémium tiež riešilo, aké podmienky majú mať poslanci pri vstupe do rokovacej sály v súvislosti s pandemickými opatreniami. Kollár oznámil, že poslanci môžu chodiť do pléna bez obmedzení, pretože treba rešpektovať právo ľudí na svoje zastupovanie cez volených poslancov.
Poslanci prelomili veto prezidentky pri novele zákona o štátnej službe
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok prelomili veto prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opätovne schválili novelu zákona o štátnej službe. Posilnia sa tak právomoci generálneho tajomníka služobného úradu (GTSÚ) vo vzťahu k vedúcim zamestnancom, ale aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení na funkciu nadriadeného. Novelou sa upravuje aj zákon zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.
Po novom bude môcť generálny tajomník odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, a to aj bez uvedenia dôvodu, so súhlasom štatutárneho orgánu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. Z funkcie bude môcť obdobne odvolať aj vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi štatutárny orgán. Podobne bude môcť postupovať aj pri zamestnancovi vo funkcii vedúceho, ktorého priamo riadi štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.
"Typickým služobným úradom, na ktorý sa táto úprava bude vzťahovať, je ústredný orgán štátnej správy. GTSÚ bude môcť odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej riadiacej pôsobnosti bez uvedenia dôvodu iba so súhlasom príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy," vysvetlili predkladatelia. Odvolanie z funkcie v bežnom prípade bude možné realizovať bezodkladne. Lehota desiatich dní by sa mala aplikovať na vykonanie právneho úkonu, nie na jeho účinnosti ani na jeho doručenie.
Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ďalších bezpečnostných zložiek bude po novom hovoriť, že "ak si to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže minister previesť aj bez uvedenia dôvodu nadriadeného na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu".
Okrem toho sa rozšíria napríklad aj kompetencie vedúceho zamestnanca v štátnej službe na vyššom stupni riadenia, napríklad vo vzťahu riaditeľ odboru - referent oddelenia organizačne začleneného do odboru. Zároveň sa upravia aj podmienky prijatia do štátnej služby, kvalifikačnými predpokladmi bude aj odborná prax.
Upraví sa tiež oblasť hmotných výhod a paušálnych náhrad, aby mal aj štátny tajomník podpredsedu vlády paušálnu náhradu na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v rovnakej sume, ako majú štátni tajomníci ministerstiev.
Pellegriniho strana reaguje na prelomenie veta prezidentky
Štátna správa na Slovensku bude definitívne úplne spolitizovaná a namiesto odborného riadenia štátu bude slúžiť ako "odkladisko" pre kamarátov a rodinných príslušníkov vládnej koalície. Tvrdí to mimoparlamentná strana Hlas-SD. Parlament v utorok prelomil veto prezidentky Zuzany Čaputovej a opätovne schválil novelu zákona o štátnej službe.
"Ak treba prijať opatrenia na pomoc ľuďom i hospodárstvu, koalícia nie je schopná dohodnúť sa celé mesiace. Ak však treba napriek zásadným výhradám opozície a prezidentky republiky prelomiť jej veto a otvoriť štátnu správu pre svojich ľudí, vtedy vládna koalícia nájde zhodu okamžite," uviedol v stanovisku líder Hlasu-SD Peter Pellegrini.
Opätovné schválenie novely je podľa strany ďalším dôkazom, že vládna koalícia pohŕda občanmi SR, prezidentkou i základnými demokratickými pravidlami. Pellegrini ju označil za "krágľovací zákon", ktorý umožní bez uvedenia dôvodu odvolávať vedúcich zamestnancov a dosadzovať si namiesto nich svojich ľudí.
Poslanci ukončili deň diskusiou o zmenách v paragrafe 363 Trestného zákona
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili prvý rokovací deň 51. schôdze diskusiou k návrhu na zmeny v paragrafe 363 Trestného zákona. Novelu predložil koaličný poslanec Alojz Baránik (SaS). Hlasovať o novele by mali v závere schôdze.
Legislatívnou zmenou navrhuje obmedziť právomoc generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutie podľa sporného paragrafu. Navrhnúť postup podľa tohto ustanovenia by podľa jeho návrhu mohli len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného.
Poslanci sa opäť zídu v stredu
Poslanci sa zídu opäť v stredu (24. 11.) ráno od 9.00 h. V zmysle programu by sa mali venovať legislatívnym zmenám z dielne podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina). Podľa novely zákona o metrológii by mohli overovať určené meradlá viaceré firmy. Z novely zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov zasa vyplýva, že Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov by už nemala mať povinnosť uzatvárať zmluvu s dovozcami, prepravcami, spracovateľmi či predajcami ropy a ropných výrobkov, ktorí voči nej majú nesplatené záväzky. Zaoberať by sa plénum malo aj návrhom zákona o Komore geodetov a kartografov.
