BRATISLAVA – Súčasná delta vlna je iná, ako boli tie predošlé a to, čo platilo vtedy, je dnes už minulosťou. Matematik Richard Kollár poukázal na to, v čom je rozdiel a aj to, aké to má príčiny.
Kollár pripomenul, že v predchádzajúcej vlne pandémie dáta pomerne jasne indikovali oneskorenie hospitalizácií za pozorovanou incidenciou o 8 dní. Bolo to zároveň konzistentné vo viacerých krajinách a prejavovalo sa to vo všetkých typoch dát, ktoré bolo možné sledovať. Pri nastupujúcej delta vlne však podľa jeho slov toto oneskorenie už neplatí. Časové rady sa totiž rozchádzajú a robustné predpovede sa tak robia oveľa horšie.
"Celkom na prekvapenie, najlepšiu robustnú zhodu dát dnes ponúka predĺžené oneskorenie hospitalizácií až na 12 dní (z pôvodných 8 dní). Následne stav na JIS je oneskorený ďalšie 2 dni (spolu 14 dní) a UPV ešte o deň neskôr (15 dní). Priebeh v nemocnici je teda presun na JIS po dvoch dňoch pri zhoršenom stave a po jednom dni pri zhoršení stavu pripojenie na umelú pľúcnu ventiláciu," uviedol.
Dôvodov na zmenu v dátach môže byť podľa neho niekoľko. "Na prvý pohľad to naznačuje, že priebeh ochorenia je miernejší a zhoršuje sa viac až v druhom týždni po infikovaní. To je síce možné, ale viac pravdepodobné vysvetlenie je na strane testovania," myslí si.
Symptómy prichádzajú totiž pri delte skôr a tak sa aj pozitívna osoba otestuje skôr ako v minulej vlne. A to v priemere až o štyri dni. "Taktiež, v minulej vlne bolo veľké percento pozitívnych testov priamo na príjmoch v našich nemocniciach, mali sme množstvo nozokomiálnych infekcií, t.j. ľudia sa len v rámci nemocnice presunuli z necovidového na covidové lôžko. Množstvo hospitalizácií tak prichádzalo okamžite po pozitívnom teste," upozornil. Dnes je však miera hospitalizácií pozitívnych prípadov nižšia a viac pozitívnych končí mimo nemocníc. Preto sa to podľa Kollára prejavuje v dátach ako väčšie oneskorenie.
Toto pozorovanie má podľa neho pozitívny dôsledok. Kombinovaná incidencia totiž poskytuje tam, kde sú dostatočné dostupné kapacity testovania, obraz dlhšie vopred. "Na miestach, kde je výrazne obmedzená kapacita a pozitivita testov je vysoko nad 20 percent, incidencia nedokáže lokálne úplne charakterizovať budúce hospitalizácie. Túto vlastnosť má incidencia len na väčšej štatistickej škále," upozornil matematik.
Na celoštátnej úrovni nám však incidencia umožňuje pozerať až takmer dva týždne dopredu. "O 12 dní tak v nemocniciach očakávame cca. 1100 ľudí s potvrdeným COVIDom. Podobne sa dajú predpovedať obsadenosti JIS a UPV," vypočítal Kollár.
Na druhej strane však podľa neho toto predĺženie intervalu ukazuje, aký je delta variant zákerný. "Obdobie medzi detekciou a hospitalizáciou sa predĺžilo a tak je pravdepodobné, že viac ľudí, ktorí sú dnes doma s miernymi príznakmi, o pár dní vyhľadá pri zhoršení stavu lekára. Môže to súvisieť aj s tým, že medzi hospitalizovanými pribúda tých, ktorí už sú zaočkovaní, prípadne prekonali ochorenie v minulosti a tak ich imunintný systém dokáže aspoň chvíľu s vírusom bojovať. Nie vždy sa mu to však úspešne podarí," uviedol.
Zároveň to indikuje aj menšiu mieru nozokomiálnych infekcií, čo označil matematik za výbornú správu. "Hovorí to aj o tom, že v nemocniciach vidíme ešte viac oneskorený obraz o šírení ako v predchádzajúcej vlne. Oveľa dôležitejšia je preto dnes incidencia a jej dynamika, aj keď menšie množstvo pozitívnych ľudí konči v nemocniciach. Je to trochu paradox, menšie percento, ale viac informácie. Dostatočná úroveň testovania má takúto prediktívnu silu, škoda, že ju nemáme dostupnú na celom našom území, ale najmä v krajských mestách. To je potom veľká záhada, prečo sú práve najväčšie mestá na tom počas pandémie trochu lepšie ako vidiek," vysvetlil.
