Nedeľa, 17. október 2021. Meniny má Hedviga, zajtra Lukáš.

Matematik Kollár: Väčšinu času sme vystavení malému riziku nákazy, TOTO však šance radikálne zvyšuje!

Zdroj: Topky/Vlado Anjel
13.10.2021 20:00

BRATISLAVA – Vedieť, kde sú ohniská, je dôležité. Matematik Richard Kollár poukázal na to, že v iných krajinách ich napríklad zverejňovali. U nás to zatiaľ zjavne nejde, no podľa neho by to pomohla. Väčšina populácie je totiž síce väčšinu času vystavená pomerne malému riziku nákazy, avšak táto pravdepodobnosť im zásadne narastie, keď sa dostanú do okolia ohniska.


Kollár vysvetli, že vo svojich analýzach dlhodobo používa na odhad skutočnej incidencie kombináciu incidencie PCR testov a antigénových testov. Počet pozitívnych antigénových testov ale násobí ešte koeficientom 2,68. "Teoreticky to vyjadruje odhad, že ak by sa testovaní antigénom v ten istý deň otestovali PCR testom, tak by pozitívnych testov v tejto vzorke bolo 2,68-krát viac," vysvetlil. Inak povedané - relatívna pozitivita antigénových testov voči PCR testom bola len približne 37 percent na vzorke, ktorá sa testuje antigénmi.

Na druhej strane PCR testy vedia nájsť veľa ľudí, ktorí už nie sú infekční a už iba vylučujú časti RNA vírusu. Antigénové testy robia takúto chybu menej často. Avšak zároveň nedokážu včasne odhaliť nástup infekcie u tých, ktorí budú infekční.

"Preto sa často stáva, že antigénový test výjde opakovane negatívne a následne výjde pozitívne PCR. Je to bežná vec a spôsobila nám pomerne dosť problémov v minulej pandemickej vlne a je možné, že bude tento faktor hrať úlohu aj v tejto. Mňa tu však zaujíma čisto vecná informácia, aká je reálna senzitivita antigénových testov voči PCR na veľmi veľkej vzorke všeobecnej populácie," uviedol matematik.

Najnovšie dáta vedú k úplne iným číslam

Najnovšie dáta však už pomerne konzistentne približne dva týždne ukazujú pomer pozitivít testov niekde nad 7. "To znamená, že momentálne je pozitivita antigénov robustne cca 7-krát nižšia ako pozitivita PCR, samozrejme pri cca. 2-3-násobnom počte antigénových testov voči PCR," uviedol Kollár.

Matematik Kollár: Väčšinu času
Zdroj: TASR/DPA via AP/Michael Kappeler

Senzitivita antigénov voči PCR teda klesla niekde k 15-20 percent čo je výrazne nízko. To, že vám vyjde po opakovaných antigénových testoch, najmä tých na domáce použitie, pozitívny PCR tak nie je nič výnimočné. Kollár vysvetlil,že najpravdepodobnejšie vysvetlenie, prečo sa to deje, je v nehomogenite vzoriek.

Zatiaľ čo antigény si totiž robí takmer náhodná vzorka ľudí, ktorí sa potrebujú testovať, aby mohli robiť to či ono, a teda ich pozitivita odráža priemernú populačnú úroveň, tak PCR testy sa robia najmä kontaktom v ohniskách a osobám s príznakmi. "Áno, takto to bolo aj doteraz, ale tento faktor ukazuje na to, že nerovnomernosť medzi náhodnou vzorkou a selektívne vybranou vzorkou je dnes oveľa vyššia ako v predchádzajúcej vlne. Vidíme silné ohniská, ale tie následne nerastú do zhoršeného far-fieldu, t.j. priemernej populačnej úrovne. Ohniská sú teda viac ohraničené. Ich počet však stále rastie," uviedol Kollár.

"A čo z toho vyplýva pre pandemické dáta? Že PCR incidencia hovorí o rozsahu pandémie dnes viac ako antigénová incidencia. PCR totiž počíta súhrnné veľkosti ohnísk na pomerne neutrálnom pozadí, ktoré mapujú antigény. Na pozadí sa toho veľa nedeje, celá dynamika je v ohniskách, ktoré sa množia a zanikajú," uviedol.

Matematik Kollár: Väčšinu času
Zdroj: TASR/Ján Krošlák

Zároveň to podľa neho hovorí aj o tom, že opatrenia by mali mať ešte lokálnejší charakter ako v minulých vlnách. "O tom, že by sme do nich mali posielať vo väčšej miere intervenčné tímy, ktoré by zamedzili preskočeniu na ďalšie nové ohnisko, ktoré môže byť takmer kdekoľvek, ale pravdepodobnejšie tam, kde je nižšia miera vakcinácie a premorenia z minulej vlny," doplnil.

Ukazuje to však aj na to, že väčšina populácie je stále väčšinu času vystavená pomerne malému riziku sa infikovať, avšak táto pravdepodobnosť zásadne narastie, keď sa dostanú do okolia ohniska. "Preto by bolo dobré vedieť, kde sú. V iných krajinách ich napríklad zverejňovali. U nás to zatiaľ zjavne nejde, ale možno by to pomohlo. Aspoň k väčšiemu kľudu mimo nich," uviedol Kollár.

Matematik Kollár: Väčšinu času
Zdroj: Getty Images

Upozorňuje však, že to v žiadnom prípade neznamená, že sme takzvane za vodou. "Znamená to len to, že šírenie prebieha iným spôsobom ako doteraz. Už nestačia plošné antigénové testy, tie zrejme nič nezistia. Infekcia sa bude takto šíriť skákaním z ohniska na ohnisko potajme a dlho, až kým nevyčerpá celú svoju kapacitu. A to, ako presne narastieme, na akú úroveň, tak o tom rozhodujú nie opatrenia, nie COVID automat, ale to, aký potenciál na tie ohniská ešte v populácii máme. A keďže zaočkovanosť je a aj zostane nízka v porovnaní s krajinami s dobrým vývojom, tak je veľká šanca, že ich máme ešte veľa, len sa vlečie čas, kým sa to k ním dostane," vysvetlil.

Z jeho pohľadu ide trocha o zlé správy, pretože efektivita našich opatrení bude vďaka týmto faktorom nižšia a budeme môcť urobiť len veľmi málo, aby sme tento typ šírenia zastavili. "Akurát tak sa zaočkovať, že áno, ale to predsa neprichádza do úvahy pre niektorých. To by predsa neurobili, radšej si počkajú na ohnisko okolo nich," dodal.


Galéria


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/VK

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články