BRATISLAVA - Cenová situácia v oblasti energií v domácnostiach je podľa posledných správ znepokojujúca. Hovorí sa o tom, že príde zdražovanie cien za elektrinu či plyn. Kým ministerstvo hospodárstva prišlo s vysvetlením, že ceny sa napríklad v prípade plynu len vrátia na úroveň roka 2020, my sme sa na túto tému chceli dozvedieť niečo viac aj z ekonomického hľadiska a či nečaká Slovákov ešte väčšie zdražovanie, než aké je oznámené teraz.
Na tému cien energií sme sa rozprávali s renomovaným ekonómom a analytikom z organizácie INESS Radovanom Ďuranom.
Na Slovensku sa aktuálne veľmi veľa hovorí o zdražovaní cien energií v domácnostiach ako napríklad elektrická energia či plyn. Minister hospodárstva verejnosť "upokojil" keď povedal, že napríklad ceny plynu sa len vrátia na úroveň spred roka. Je to naozaj tak, alebo sa máme pripraviť ešte na ďalšie zdražovanie?
Budúci rok by cena ešte nemusela znateľne vyskočiť, pretože obchodníci si ju zajednali za nižšie ceny už v prvom polroku. Na rok 2023 sa ale silová elektrina predáva za 93 eur, výrazne viac ako boli ceny v prvom polroku tohto roku. O rok môže prísť výraznejší nárast cien v cenách pre domácnosti.
SLOVNÁ PRESTRELKA Sulík sa v TV pustil do Ľuboša Blahu: Je to parlamentný šašo! Tvrdá reakcia Blahu
Dokedy budú vysoké ceny v tomto odvetví trvať? Je možné predpokladať, že s koncom pandémie spadnú aj ceny na pôvodné hodnoty?
Nie je jednoduché priradiť váhu jednotlivým faktorom, ktoré vyvolali rast cien. Pandémia má skôr malý vplyv, oproti roku 2019 nezaznamenávame radikálny nárast spotreby elektriny (ani to nie je možné). Ceny elektriny treba vnímať najmä v kontexte komoditných trhov a politických rozhodnutí. Čína nestíha ťažiť uhlie, v Nemecku nefúka vietor, rastie spotreba plynu kvôli vypínaniu uhoľných elektrární, Európska komisia každoročne znižuje objem povoleniek a zvyšuje tlak na znižovanie emisií sklenených plynov. Toto všetko vplýva na rast ceny elektriny a nesúvisí s pandémiou.
Nečaká Slovensko ešte väčšia cenová katastrofa, keďže slovenský energetický systém je spravidla neudržateľný? Za rok sme totiž spotrebovali 30 terawatthodín energie, pričom naše domáce elektrárne ich vyrobili len 29. Zvyšnú energiu teda musíme zháňať v zahraničí.
Nie. Po prvé, očakáva sa spustenie nových Mochoviec, po druhé Slovensko má robustné cezhraničné pripojenia a po tretie, krásna vlastnosť trhového mechanizmu je, že cena vyrovnáva dopyt s ponukou. Časť spotreby, pre svoju nákladnosť pri vyšších cenách, jednoducho vypadne.
Nie je čas na presedlanie na udržateľné zdroje energie, keďže väčšiu časť elektrickej energie u nás vyrábame v jadrových elektrárňach, do ktorých sa palivo opäť zháňa zo zahraničia?
Udržateľnosť je mýtické slovo, ktoré si každý interpretuje inak. V prvom polroku vyrobili nemecké veterné elektrárne o štvrtinu elektriny menej, ako pred rokom. Práve táto nestabilita výkonu zvyšuje nestabilitu elektrických systémov a zvyšuje požiadavky na existenciu konvenčných zdrojov elektriny.
Rovnako to platí aj pri plyne, ktorý dovážame takmer výhradne celý zo zahraničia. Nie je pre Slovensko lepšie uvažovať o napríklad slnečnej energií či niečom podobnom?
Slovenská ekonomika sa nemôže na OZE (obnoviteľné zdroje, pozn. red.) spoliehať. Slovenský potenciál vetra a slnka dosahuje zhruba tretinu ročnej výroby elektriny. Štát by mal zjednodušiť investície do OZE a odstrániť regulácie, ktoré to brzdia - ale mal by sa vyhnúť dotáciám. Dnešná cena elektriny je dostatočný stimul.
